Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Japonka 2. kapitola

17.05.2010 (16:15) • BellaCarlieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1019×

Hneď, ako som sa obliekla, zazvonil zvonček. Vonku čakalo auto, no nie žlté, ale strieborné. Vzala som si nejaké učebnice, čo som včera dostala a zišla schody. V kuchyni som si zobrala ešte jablko. Pohmkávajúc si japonské piesne som išla k dverám, za ktorými stál Edward. Pretočila som oči a on sa škodoradostne zaškeril.

„Slečna, pozor, aby vám tak oči nezostali. Mohlo by to potom trošku ublížiť vašej japonskosti,“ začal. Bez pozdravu som sa vybrala po ceste do školy. Ak to spravila Alice, tak potom náročky. Došľapovala som na blato a moje nohy akoby behali po slize. Div som sa nezabárala až po pás. Našla som kamennú cestičku a vykračovala si. Zrazu sa vedľa mňa objavilo auto. Zubatý Edward sa vyškieral a pozoroval ma.

„Čo chceš?! Ja do školy prejdem kľudne aj peši.“

„Je to odtiaľto pekný kus. Prepáč, nechcel som byť taký, ale pripadala si mi taká rozmaznaná a ako mamin miláčik. Také sú princezničky. Chcel som sa len presvedčiť, či si taká aj ty. Mala si nastúpiť do auta a začať mi rozkazovať a rumázgať, ale ty si sa vybrala sama blatom. Bravo.“ Jemne zatlieskal. S blaženým úsmevom som nastúpila do auta.

„Nie si taký hrozný, Edward,“ šepla som. Na chvíľu sa prestal pozerať na cestu a venoval mi letmý pohľad. Celá červená som sklopila oči k zemi. Takáto sa nepoznávam, muž ma nikdy nezložil. Zastavili sme ďaleko od budovy školy. Vzala som si batoh a išla za Alice. Stála pri vchodových dverách.

„Ahoj, prečo si to urobila?“ vyšla som po nej. Ani neviem, prečo som to spravila, veď mi s ním nebolo až tak zle. Potichu som sa ospravedlnila a ponáhľala sa na prvú hodinu. Celý deň ušiel ako voda a ja som sa snažila nájsť Alice. Už len preto, že som ju chcela poprosiť, aby išla so mnou na nákupy. Zbadala som ju opretú o auto. Bozkávala sa zo svojim chlapcom, myslím, že sa volal Jasper. Nazbierala som štipku odvahy, čo mi zostala. Jemne som ju štuchla do pleca. Obaja stuhli a pozreli na mňa. Jasper mal okolo úst červený rúž a Alice vyzerala skvele.

„Alice, mám na teba prosbu. Nezašla by si teraz so mnou na nákupy do centra, prosím?“ Ešte som chcela niečo doložiť, no ona mi už visela okolo krku. Bez odpovede zatiahla mňa a Jaspera do auta. Zastavili sme ešte pri jednej budove a zobrali Edwarda, Emmetta a Rosalie. V aute sme boli ako sardinky. Rosalie sedela na Emmettovi, Edward vedľa mňa a Jasper v predu pri Alice.

„Nemohli sme ísť dvomi autami? Sme tu ako v klietke,“ sťažovala sa Rose.

„Už to bude. Za chvíľu sme tam, tak vydrž.“ Alice ukázala na veľké centrum. Netrvalo dlho a zaparkovala. Nebolo tu až toľko ľudí.

„Poďme!“ zavelila Alice. Vzala som si kreditnú kartu a išla dnu sklenenými dverami. Všetci sa rozdelili. Zostala som len ja, Alice a Edward. Tá neposlušná tanečnica ma vzala za ruku a pomaly sme vymetali obchod za obchodom. V každom mi hovorila: „Sakura, chceš zapadnúť...“ a len čo som prikývla, začal sa maratón odznova. Všetky poschodia a v nich všetky obchody. Hrozné! Miestami som Edwarda aj ľutovala. Chudák, všetky tašky nosil sám.

Behali sme dokonca aj po obchodoch s hračkami a detskými potrebami! Obehali sme aj obchody so spodným prádlom a podľa Alice mi nesmie chýbať to sexi erotické. V každom obchodíku či butiku mi kúpila nejakú vec a ja som len prevracala očami. Plné tašky handier a niekoľko z toho bolo plné elektroniky a plyšových hračiek. Pozor, ešte sme neskončili. Teraz nakupujeme pre Edwarda.

Potichu som sa vytratila do malej pizzérie. Objednala som si celú pizzu family a pol litra kofoly.

„Bella, čo tu robíš?!“ skríkla Alice. Rýchlo som sa strčila pod stôl. O chvíľu som už počula jej podpätky na podlahe a obrus sa nadvihol.

„Ty nie si normálna! Poď nakupovať,“ žobronila. Vyliezla som z „úkrytu“ a sadla si s podmienkou, že sa ani nepohnem. Nahnevane si sadla oproti a hneď pricupkal aj Edward.

„Všetci už odišli a mali by sme ísť aj my. O päť minút zatvárajú. Alice, uvedom si dve veci. Po prvé – Bella by chcela zajtra vstať a po druhé – to už som spomínal...“ Ani nestihol dopovedať a ozval sa rozhlas v budove.

„Opustite prosím budovu. O tri minúty zatvárame. Ďakujeme.“

„Dobre! Poďme!“ skríkla nahnevane. Obaja sme ju nasledovali ako poslušné psy. V aute boli zahádzané aj zadné sedadlá.

„Takže? Ja pôjdem domov asi peši,“ zahlásila som a vyrazila. Edward ma chytil za ruku. „Au! Budem mať modrinu!“ okríkla som ho, ale to už bol v aute. Zdesene som sa pozrela tým smerom. Ako sa dostal tak rýchlo dnu?!

„Ako...“ hlesla som. Znovu som sa otočila a vyrazila, no tento raz ma chytila Alice a slabšie.

„Edwardovi na kolená. Bez komentárov!“ šepla a strčila ma rovno na Edwarda. Celou cestou som mala hlavu plnú myšlienok typu: Nemám špicatý zadok? Osprchovala som sa?

Edward sa sem tam usmial, akoby počul moje myšlienky. Alice žiarila šťastím a pospevovala si mne neznámu pieseň. Chytili ma driemoty a ja som zaspala na Edwardovom kamennom tele. Môj sen bol plný Edwarda. Večera, diskotéka a náš byt. Náš byt! Preboha! S krikom som sa prebudila ešte stále na jeho tele.

„Dobré ráno,“ zašepkal mi do ucha. Ubolene som sa striasla. Všetko som mala stuhnuté a na sebe len tenkú košeľu z hodvábu. Nešikovne som spadla z postele.

„Au, do čerta!“ zakliala som. Edward sa zachechtal, ale neskôr nahodil vážny výraz a pomohol mi postaviť sa. O chvíľu do izby vošla Alice s táckou v rukách.

„Dobré ráno, Yumi. Doniesla som ti zeleninový šalát a...“ V tom okamihu ma napadlo len jediné slovo. Jedlo! Jedným nepodareným saltom som skočila k Alice a ukradla jej tácku. Ani som si nesadla a už som jedla. O necelé dve minútky som mala všetko zjedené.

„To som rád, že si to jedlo doniesla. Bola by zjedla mňa,“ skríkol Edward. Všetci traja sme sa na sebe zasmiali. Ešte som vylízala tanier a podala všetko Alice, ktorá hneď odišla.

„Hm, Sakura Yumi, nezašla by si so mnou, ehm, ehm, von?“ hovoril, no na svoj výklad a nervózny hlas sa vôbec nečervenal, čo bolo divné. Znovu som si uvedomila, že som len v košieľke a nemám žiadnu zbraň a ani dýku!

„Jasné, len chcem vedieť, kde mám dýku!“ kričala som ako o život. Mám na to právo. Dýku som zdedila ja ako jediná a je to aj jediná pamiatka na otca. Už, už mi vošli slzy do očí, keď ju vytiahol zo šuplíku. Od úľavy som si vzdychla a za tú chvíľu nepozornosti ma napadol. Pravdaže s dýkou v ruke priloženou na mojom hrdle.

„Deťom do ruky zbrane nepatria,“ zašepkal mi do ucha. Vytočilo ma to ešte viac. Chytila som ho zozadu za krk a prehodila na chrbát. Nejako vytušil môj krok a tak som skončila na ňom. Oblapil ma rukami.

„Hej, zlez zo mňa!“ hnevala som sa, no on sa ani nepohol.

„Bohužiaľ, to ty ležíš na mne.“

„Aha, tak prepáč!“ zakričala som naňho. Chcela som sa postaviť, ale jeho pevné ruky ma zachytili.

„Mne sa to páči, Sakura. Zaľúbil som sa,“ šeptal. Vyvalila som naňho oči. Nie, nie, nie! Sakura, nepovedz mu, že si sa aj ty zaľúbila. Nie!

„Aj ty sa mi páčiš.“ Oh, nie. Vyznala som mu lásku, preboha! Nechápem, čo sa to so mnou deje, som divná. Zmenila som sa hneď, ako som prekročila hranice. Chcem ísť domov, opakovala som si v duchu. Cítila som, ako mi stále viac a viac červenejú líca a pália ma. Rýchlo som sa postavila a utekala do kúpeľne. Akoby som vôbec vedela, kde to je. Stáli tam dvoje dvere, napravo a naľavo. Otvorila som ľavé, ale za nimi sa skrýval len šatník. Pravé dvere boli správne.

„Na vešiaku je uterák,“ zakričal za mnou. Pomaly som sa vyzliekla a zavrela sa do sprchy. Horúca voda mi dopadala na pokožku. Vhodný čas na premýšľanie. Nehorázne som sa zmenila, strácam kondíciu, vynechávam tréningy a ZAMILOVALA SOM SA! Porazene som si vzdychla. Unavená, ani neviem z čoho, som sa utrela a obliekla som sa do vecí označených papierikom ako "Veci pre Yumi". Čierne legíny, krvavo červené šaty nad kolená bez ramienok a červené baleríny. Opatrne som vyliezla z kúpeľne.

Konečne som sa mohla rozhliadnuť po izbe – Edwardovej izbe. Na bielom koberci ležal zlatý koberec, južná stena bola celá sklenená, biela, kožená pohovka a stôl s notebookom. Vzala som si dýku položenú na posteli a vyšla z izby. Dom bol prevažne čierno - biely a podaktoré steny obložené drevom.

„Haló, Yumi!“ kričala Alice zo schodov, ktoré som si najprv ani nevšimla. „Vyzeráš perfektne,“ dodala, keď som zišla schody. Vďačne som sa usmiala.

„Alice, zavezieš ma prosím domov?“ spýtala som sa. Smutne prikývla. Edward, Emmett a Rosalie už niesli kopu tašiek – mojich tašiek. Všetky nahádzali do Edwardovho auta.

„Alice ma nezavezie?“ vyšlo zo mňa v šoku. Edward len šťastne prikývol a otvoril mi dvere na strane spolujazdca. Hneď som si zapla pásy. Cesta domov pri jeho šialenej jazde trvala cca 10 minút. Mala som pocit, že zo mňa vyjdu raňajky – pusou. Zastavil pred mojim domom. Rýchlo som vystúpila a spolu sme vytiahli tašky z auta. Hodila som ich na sedačku v obývačke.

„Pôjdeme dnes von?“ spýtal sa, keď som sa k nemu otočila. Spravila som chybu, zahľadela som sa mu do jeho zlatých očí a mala som pocit, že sa mu v dúhovkách prelieva tekuté zlato.

„Á... áno,“ šepla som bez rozmýšľania. Šibalsky sa na mňa usmial.

„Prídem o šiestej.“ A už ho nebolo. Ani som si nevšimla, kedy zmizol. Zrejme sa budem musieť zmieriť s tým, že som sa zamilovala. Odpoludnie som poupratovala a navarila. Ešte hodinu a budem vidieť Edwardovu tvár, opakovala som si v mysli. Rozhodla som sa, že sa začnem chystať na večer. Dala som si horúci kúpeľ, vyfénovala si vlasy a začala sa maľovať. Naniesla som očnú linku, špirálu a čierne tiene. Mienim zapadnúť, a tak som si vlasy zaplietla do dvoch vrkočov.

Zo skrine som vybrala nové čierne jeansy, čierno-ružové tričko na ramienka a čiernu mikinu s bielo-ružovým nápisom SEXY DARLING na prsiach. Nazula som si čierno-bielo-ružové converse. Ešte pätnásť minút, napadlo ma. Čas sa vliekol. Cŕŕŕŕn, ozvalo sa odo dverí. Za nimi, ako som očakávala, stál Edward v plnej kráse.

„Sexy miláčik?“ zasmial sa a ja som nerozumela čomu. Také nevychované privýtanie. „Máš to na tričku, nápis,“ dodal po chvýli a mne to zaplo.

„Ahoj,“ šepla som, pozerajúc mu do očí. Znovu som sa v nich začala topiť.

„Yumi, si v poriadku? Vyzeráš ako opitá.“ Keďže som sa mu stále pozerala do očí, povedala som pravdu.

„To tvoja prítomnosť. Som opitá už len z toho, že si tu.“ A spustil sa príval smiechu. Celá červená som nasadla do auta. S náznakom smiechu nastúpil ku mne.

„Kam ideme?“

„To je prekvapenie, chcela si zapadnúť,“ šepol a mrkol na mňa. Tento raz šiel príliš pomaly i na môj vkus.

„Nešlo by to rýchlejšie?“ A povedz mi láskavo, kam ideme! doplnila som v duchu. Stále som bola nervózna. Ani som si neuvedomila, že sa dýkou režem po nohe. To puzdro je už zodraté, bleslo mi hlavou. Edwardovi zazvonil telefón. Keď dotelefonoval, zčerneli mu oči a pozrel sa na miesto, kde som sa porezala. Rukami zvieral volant, až mu vyskočili kĺby a na predlaktiach šľachy. Vyzeral zrazu tak neľudsky. Premkol ma strach a vyschlo mi v krku.

„S... stalo sa ň... niečo?“ povedala som sucho a miestami som sama seba nepočula.

1. kapitola

Autor: BellaCarlieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Japonka 2. kapitola: