Osud Jane a Aleca je spečatený.
29.06.2012 (07:00) • VictoriaJamesLaurent • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 1737×
Otvorila som oči. Ležala som v tmavej, zatuchnutej cele so zamrežovaným oknom. Budem musieť uveriť tomu, že toto nie je nočná mora. Že to nie je príliš živý sen. Je to skutočnosť. Ležala som schúlená pri Alecovom boku. Spal. Potichu som sa snažila postaviť sa, aby som ho nezobudila. Keď spal, bol úžasne pokojný. Nedalo sa na ňom poznať, že ho to všetko určite ničí. Vzdychla som si. Šaty som mala celé zaprášené. Snažila som si ich oprášiť. Alec sa nepokojne zamrvil. Stuhla som, no on sa len obrátil na druhý bok a spal ďalej.
Po hodine sa zobudil. Pritisla som sa ku nemu. Privinul si ma ku sebe.
„Čo si myslíš, kedy...?" spýtala som sa ho nedopovedanú otázku. Pochopil.
„Neviem. Čo si myslíš?" odpovedal mi. Pozrela som sa na neho.
„Podľa mňa už čoskoro. Viem to." Po tvári sa mi kotúľali ďaľšie a ďaľšie slzy.
Zrazu sa otvorili dvere. Dnu vošla stráž. Odomkla celu. Hádam nie tak skoro? Jeden z tých mužov schytil Aleca za plece, druhý mňa a vyšli sme z cely. Prechádzali sme cez chodbu. Zastavili sme sa pri dverách. Otvorili sa. Stráž nás vopchala do malej miestnosti. Sedel v nej sudca. Vzdychla som si. Takže ešte nie.
Sudca bez záujmu začal:
„Najvyšší súd sa rozhodol o odsúdení vás dvoch," premeral si nás, „ako dvoch maloletých čarodejníkov, usvedčujúce dôkazy máme v archíve: knihy. Upálenie sa uskutoční zajtra o tretej hodine poobede." Zarazene som sa na neho pozerala. Sudca nevyzeral, že by mu to bolo ľúto. Stráž nás znova chytila a odniesla do cely. Tentokrát som sa ani nepokúšala vykrútiť. Vtisli nás do tej hnusnej cely a zabuchli dvere. Už som ani nesnažila dostať sa von. Bolo toho na mňa priveľa. Unavene som klesla na kolená a rozplakala som sa. Ako je možné, že ešte stále neviem uveriť tomu, že už je neskoro. Už nikdy nebudem voľná. A to všetko len kvôli mojim skvelým spolužiakom.
Alec podišiel ku mne. Jednou rukou ma objal okolo ramien. Nedokážem pochopiť, že je taký pokojný. Ako keby sa nič nedialo. Ako by bol normálny pokojný deň. No nie je to tak. Znova som sa rozplakala. Alec mi vedľa mňa šepkal slová na upokojenie. Aj keď som len pred hodinou vstala, zachvátila ma únava. Zaspala som.
Keď som vstala, bol už večer. Vzdychla som si. Aj keď by som mala len teraz ísť spať, bola som čulá, čo som nemohla povedať o Alecovi. Opatrne som sa vykrútila spod jeho rúk. Podišla som ku zamrežovanému oknu. Vonku už nikto nebol. Čo mám robiť? Sadla som si na chladnú zem a v duchu si premietala všetko, čo sa stalo. Nad týmito udalosťami som sa znova rozplakala. Zvyšok noci som sedela na zemi a plakala.
Alec vstal niečo po tom, ako vyšlo slnko. Prisadol si ku mne.
„Už to bude skoro, že?" spýtala som sa ho.
„Áno," pripustil, no nevyzeralo, že by sa s tým zmieril. Čelo mu špatili vrásky. Objala som ho.
Do cely sa zrazu vrútila stráž. Zatriasla som sa. Už?
„Je čas," odpovedali mi na nevyslovenú otázku. V Alecovi zrejme videli väčšiu hrozbu. Ten väčší ho vytiahol do stoja. Plece ho z toho jeho držania muselo dosť bolieť. Alec pokojne išiel. Druhý zdrapil za plece mňa a ťahal ma von z cely. Bolelo to. Snažila som sa mu vykrútiť. Vláčili nás po dlhej chodbe.
Vyšli sme von. Tak desať metrov od nás boli dva stĺpy a okolo nich halda dreva. Zachvátila ma panika. Viedli nás cestou smrti. Už sme tam boli. Stráž nás priväzovala silnými lanami ku stĺpom. Po tvári mi bez prestania tiekli slzy. Okolo nás bolo kopec ľudí. Boli tam aj Dean so Sarou, škodoradostne sa usmievali. Mama s otcom. Otec plakal. Mama tiež. Niekto viedol niečo o inkvizícii. S veľkou námahou som chytila Alecovi ruku. Zovrel mi ju.
A zrazu to začalo. Plamene. Na kraji sa začali šíriť plamene. Začala som sa mykať. Plamene sa pomaly tiahli k nám. Jediné, na čo som bola schopná myslieť, bolo to, že či to bude bolieť. Hlúpa otázka. Bude to veľmi bolieť? Už som cítila ten horúci vzduch. Blížili sa k nám.
Pomaly sa plazili k nám. Zatvorila som oči.
« Předchozí díl
Autor: VictoriaJamesLaurent (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Jane ako malá - 10. kapitola:
No, vidím, že jsi online, tak nechceš jít na chat? Tam bych ti to vysvětlila mnohem lépe.
ďakujem napíš mi, dohodneme sa, dobre?
Ahoj, viděla jsem, že hledáš někoho na pomoc se shrnutím, tak pokud se ti nikdo neozval, ráda ti pomůžu.
A omlouvám se, že ti to píši sem.
Pěkné! Jsem zvědavá co bude dál :) rychle další! :)
Moc pěkně napsané, v některých částech by to sice mohlo být víc rozepsané, ale i tak se mi to líbilo.
Výborné. Rýchlo ďalšiu.
Ahoj. V kapitole som ti opravila tieto chyby:
*Doplnila som ti odkaz na predchádzajúcu kapitolu
*s/z
*i/y v koncovkách prídavných mien
*Chýbajúce čiarky
*Je pokojný, nie kľudný! (To je nespisovne.)
*Priamu reč
Nabudúce buď, prosím, pozornejšia. Ďakujem.
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!