Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Jaký mají život novorození? - 2. časť

17.12.2010 (20:15) • ada1987 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1259×

V Chicagu

Bree

Do Chicaga sme dorazili tesne pred úsvitom. Samozrejme sme sa cestou nezastavovali, aby nás Riley nenašiel. Po príchode sme našli opustený sklad, ktorý sa stal našim dočasným útočiskom.

„Čo keby sme zašli na lov?“ opýtal sa Diego druhý deň podvečer.

Ako čerstvá novorodená som prikývla.

Bežali sme po streche jedného domu. Diego odrazu zastal a ukázal pred seba. Pozrela som sa tým smerom a zazrela jedného pasáka a tri prostitútky.

„Pol na pol?!" opýtala som sa.

„Dáma má prednosť!“ povedal a ja som tíško zoskočila zo strechy a rozbehla som sa ich smerom. Jednej žene som zlomila väzy, aby netrpela, zatiaľ čo druhá sa vystrašene krčila k múru priľahlého domu a dívala sa, ako sa kŕmim z jej kolegyne. Ona šla hneď za ňou. Obrátila som sa na Diega, ktorý práve odhodil telo pasáka. Na zemi ležala ďalšia žena.

„Ja mám na dnes dosť,“ ukázal na ženu. „Asi omdlela,“ dodal.

Nenechala som sa dlho ponúkať.

Keď sme boli s kŕmením hotoví, chceli sme telá upratať, ale odrazu sme zacítili sladký pach. Hneď sme vedeli, čo sa deje. Na konci uličky sme zazreli ženskú siluetu. Húpavým krokom, pomalým dokonca i na človeka, podišla k nám. Bola to mladá žena okolo dvadsiatky s čiernymi, kučeravými vlasmi, oblečená v dlhých čiernych šatách s vyšívanými hviezdami. Najzvláštnejšie na nej neboli dlhé, čierne rukavice zakrívajúce celé predloktie, ale čierne rúško z jemnej sieťovine zahaľujúce polku tváre.  Dominantou sa tak stali jej obrovské červené oči.

„Vás neučili, že loviť na cudzom území je zakázané?“ spýtala sa a ja som si vedela živo predstavit jej krásne plné pery stiahnuté do úzkej linky.

S Diegom sme sa na seba so strachom pozreli. Boli sme síce dvaja, ale vedeli sme, že starší upíri sú skúsenejší.

„Prepáčte, nevedeli sme, že Chicago už niekomu patrí,“ ozval sa Diego.

„Neznalosť zákona neospravedlňuje. Odkiaľ ste?“

„Zo Seattlu.“

"Tak to je naozaj „blízko“, že?“

„Kto vás poslal? Aro, však? Chce, aby som prišla späť?! Ale na to nech zabudne! Pošlem mu vás v krabičke od zápaliek,“ povedala a vykročila smerom k nám.

Stála som ako skamenená, ale naštastie Diego zasiahol.

„Nevieme, kto je Aro a nikto nás neposlal. Utekáme pred chlapom, ktorý nás stvoril.“

„Vy neviete, kto je Aro?“ pýtala sa celá udivená.

Opät sme sa na seba pozreli a pokrútili sme hlavou.

Meredith: „Aro je niečo ako kráľ všetkých upírov.“

Diego: „Nikdy sme o nom nepočuli.“

Meredith: „Váš stvoriteľ vám o ňom nikdy nehovoril?“

Diego: „On sám bol príliš mladý, zrejme o ňom nepočul.“

Pohŕdavo si odfrkla.

„Tak to končí, keď dieťa stvorí dieťa. Ja som na tomto svete už nejaký ten rôčik a ešte som nikoho neskúšala premeniť. A prečo vlastne utekáte?“

Obaja sme mlčali. Zrejme i Diego premýšľal, či má krásnej cudzinke dôverovať.

„Nechceme zomrieť v nezmyselnej vojne," ozvala som sa.

Žena vyzerala, akoby si ma všimla až teraz.

„Tvoja družka?“ opýtala sa Diega.

Prikývol.

„Na tak mladé stvorenie je mimoriadne inteligentná.“

Ostala som ohromená. Ešte nikto ma nenazval inteligentnou! Mňa, dieťa s IQ Homera Simpsona alebo ako ja rada vravím IQ húpacieho koníka!

„Vyzerá inteligentne. Ale ty by si asi nechodila s hlupákom, však?“ opýtala sa ma.

„O.K., dovolím vám tu lovit! Verím, že nebudete robiť problémy! Inak sa o vás postarám!“ povedala a predtým, než zmizla, zašepkala: „Verte mi, toto nerobím často! Vlastne toto je prvýkrát.“

A bola preč.

Meredith

Sedela som vo svojom dome a premýšľala. Vlastne to nebol môj dom, ale jeho majitelovi určite nebude chýbať. V ruke som držala zlatú retiazku, na konci ktorej bol prívesok v tvare zlatého písmena V!

Stretnutie s dvoma mladými upírmi mi až opäť živo pripomenulo moju minulosť. Narodila som sa v roku 1846 v rodine bohatého plantážnika. Môj život bol priam rozprávkový, až do toho osudného večera, keď som jako 16-ročná dosiahla dospelosť, a vstúpila medzi južanskú smotánku. V deň, keď sa konal môj debut. Na bál boli pozvaní všetci významní ľudia v Chicagu. Moja úloha bola jediná: nájsť si bohatého a vplyvného manžela! Na vek, či dokonca lásku, sa v tej dobe nebrali ohľady! Nenávidela som to, ale napokon som svoju úlohu splnila. Joseph Stendern bol zbohatlík. Otec takými ľudmi opovrhoval, protože nemali šľachtický pôvod. Joseph, pôvodom Rakúšan, bol však ako majiteľ železnice príliš bohatý, aby sme si mohli dovoliť odmietnuť ho. Bol to tučný, večne funiaci muž s plešinou a bielymi fúzmi. Ďalej si veľa nepamätám. Veď ľudská pamäť je ako sito! Ocitla som sa s Josephom na balkóne, kde ma začal obchytkávať svojimi stále spotenými rukami. Bránila som sa, ale proti tomuto statnému štyridsiatnikovi som nemala šancu. Zrazu Josepha nebolo! Vydýchla som si, ale len na chvíľu. Začula som výkrik! Nadvihla som si širokánsku sukňu a rozbehla som sa. To, čo som videla, vyzeralo, ako preľud akejsi chorej mysle. Nad Josephom sa skláňal nejaký muž, pery pritisnuté k jeho hrdlu. Vykríkla som a omdlela!

Vzápätí som sa ocitla akoby uprostred plameňov. Aspoň tak mi to pripadalo vtedy! Dnes už prirodzene viem, čo sa so mnou dialo. Menila som sa na upíra!

Jasne si pamätám na ten zmätok, ktorý som cítila tesne po premene. Nevedela som, čo sa so mnou stalo a nebol tu nik, kto by mi to bol vysvetlil. Kto by mi bol povedal, prečo zomiera všetko, čoho sa dotknem, bez rozdielu, či išlo o človeka alebo upíra. Takto to trvalo takmer sto rokov, kým som nestretla ICH! Pät upírov so zvláštnymi očami farby tekutého karamelu. Boli to oni, koho som mohla po prvýkrát nazvať rodinou! Jeden z nich, Edward, mal zvláštny dar. Dokázal čítať myšlienky! Podľa neho môj dar aktivoval môj otec. Bol to tyran, skrývajúci sa za maskou uhladeného gentmana. Keď si vypil, menil sa na beštiu, mlátiacu matku i mňa. Vtedy som si z celej duše priala, aby sa ma nikto, nikdy v živote nedotkol! A moje prianie sa stalo skutočnosťou!

Ľúbila som svoju rodinu a bola som pripravená prijať aj ich životný štýl. Ale ani to im nebolo dopriate! Po mojom prvom vegetariánskom love, mi ostalo zle. Nikdy by som neverila, že upíra môže bolieť brucho. Bolesti boli rovnako intenzívne, ako pri premene. Napokon som vyvrátila krv. Cullenovci boli bezradní. Dokonca ani Carlisle mi nedokázal pomôcť. Keď som vyvrátila krv aj z iných zvierat, bolo to jasné. Bola som zrejme alergická na zvieraciu krv! Carlisle sa napokon rozhodol, že ma vezme do Volterry. Tam vraj sídlia najstarší upíri, takže by mi mohli pomôcť. Bohužiaľ, ani Aro mi nevedel pomôcť, ale Carlisleovi sľubil, že sa o mňa postará. A tak som zostala vo Volterre ako Arov pokusný králik. Kedže poznal môj odpor k zabíjaniu ľudí, uzavreli sme dohodu. Budem piť ľudskú krv z mŕtvol! Aro mal vo svojej „zbierke“ talentov muža, ktorý videl, kedy človek zomrie. A tak ma vždy k niekomu takému zaviedol. Keď dotyčný zomrel, nakŕmila som sa. Takto som nemala výčitky, že som niekoho zabila.

Ale posmech obyvateľov hradu, a hlavne neustále vraždy, ktoré sa konali v „jedálni“, sa na mne podpísali. Frustrácia ma celú opantala. Napriek Arovmu ubezpečovaniu, ako veľmi sa snaží mi pomôcť, som mu po takmer päťdesiatich rokoch už neverila. Mala som dojem, že sa dostatočne nesnaží, protože môj talent ho příliš zaujíma, aby sa ma vzdal.

A tak som opustila Volterru a vrátila sa do svojho rodného mesta! Do Chicaga!

Bree

Tá žena mi neschádzala z mysle. Sedela som na podlahe skladu a čítala knihu. Ale po chvíli som zistila, že stále čítam tú istú vetu. Kto to je? A kto je ten Aro, ktorého spomínala? Pozrela som sa na Diega, ktorý stál pri okne a díval sa von.

„Na čo myslíš?“ opýtala som sa.

„Na Rileyho. Snád nás nenájde!“ odvetil, ale ja som spoznala, že klame.

Pri spomienke na Rileyho sa nikdy takto neusmieval. Práve naopak.

„Myslíš na ňu, že?“

„Áno, aj na ňu.“

„Nemyslím na našu stvoriteľku. Myslím tú ženu z uličky.“

„Na tú som si ani nespomenul,“ povedal rýchlo. Až príliš rýchlo!

Usmiala som sa. Je zamilovaný.

Koniec 2. časti

1. kapitola 3. kapitola

Autor: ada1987 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Jaký mají život novorození? - 2. časť: