Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ja, Charlotte Flower - 1. časť

22.06.2010 (07:45) • VolturiGirl • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1046×

Pohľad Charlotte:

Z môjho rozmýšľania ma prebudil otcov hlas.

„Sme tu, Charlotte.“ Vystúpila som z auta a poobzerala som sa. Bol to veľký dom s dvomi poschodiami. Trochu veľký pre našu trojčlennú rodinu. Bol ukrytý v lese.

„Je krásny,“ pochválila som dom. Vyberala, ako inak, mama.

„Áno, to je,“ odpovedal ocko.

Ocko rozdal kufre a tašky a vstúpili sme do domu. Išli sme sa vybaliť a potom bol naplánovaný prvý lov (sme totiž upíri). Rozopla som kufor a vybalila do skríň oblečenie. Potom som vybalila moju cestovný tašku a odtiaľ vybalila moje veci. Keď som to už mala, zbehla som dole a počkala na rodičov.

Prišli skoro hneď, obaja spolu.

„Ideme?“ spýtala sa mama.

„Áno,“ odpovedali sme s otcom rovnako. Spolu sme sa na tom zasmiali.

Ja som ulovila pár srniek, otec medveďa a mama tiež pár srniek. Vrátili sme sa domov. Ja som išla do mojej izby a pozrela sa do zrkadla. Mala som, ako inak, svetlo-zlaté oči. Usmiala som sa. Pozrela som sa do šatníku a vyberala, čo si oblečiem zajtra do školy. Musím predsa zapôsobiť, nie?

Vyhralo to čierne tričko s výstrihom do „V“ a čierne rifle. K tomu ešte čierne tenisky a bunda (síce ju nepotrebujem, ale mám sa správať ako človek, nie?).

V noci som bola stále v izbe a spomínala na môj život...Takto to začalo...

Milovala som noc, a zajtra je sobota, tak som sa išla prejsť po nočnom vzduchu. Prechádzala som sa po záhrade. Po chvíli rozmýšľania som usúdila, že malá prechádzka po lese mi neuškodí. Zakričala som do domu, že sa idem prejsť po lese, nečakala na odpoveď a išla do lesa.Viem, je to šialené, som v noci sama, a idem do lesa. No to som ja.

Práve som bola na kraji lesa, keď ma niečo studené vtiahlo hlbšie do lesa. Vykríkla som, strašne som sa bála. Zrazu ma to uhryzlo do hrdla, keď vtom prišli moji rodičia, zistiť, čo sa deje. A to nemali. To neznáme ich uhryzlo tiež. Nechápala som, čo sa deje, ale potom už bola iba tma.

Prebrala som sa na známej posteli. Mojej posteli. V krku a u srdca som mala neuhasiteľný oheň. Srdce sa rozbúšilo ako opreteky a oheň ustupoval z krku pri srdce. Vykríkla som bolesťou a stočila sa do klbka. Neviem, či to bolo možné, ale moje srdce sa rozbúšilo ešte viac a vtom udrelo posledný krát.

Poobzerala som sa po miestnosti a zbadala neznámeho človeka, opierajúc sa o dvere a sledoval ma. Bol to muž.

„Poď dole, všetko ti vysvetlím. Tvoji rodičia sa za chvíľu prebudia tiež.“

´Oni žijú?´hrklo vo mne. O sekundu som bola dole, v našej obývačke. Nechápavo som krútila hlavou, ako som sa sem dostala tak rýchlo? Za chvíľu tu bol aj ten neznámy aj s mojimi rodičmi. Rýchlo som sa s nimi objala a čakala na vysvetlenie.

Všetko nám vysvetlil a ukázal. Na prvý lov sme išli s ním. Potom sme sa odsťahovali inam a žili si svoj život. Po chvíli sme sa zas museli ale odsťahovať, lebo ľuďom by bolo asi trochu čudné, keby oni mali už vrásky a ja mladú krásnu pleť. A tak to ide stále dookola a dookola.

Áno, áno, to je moja minulosť. A práve teraz sme sa prisťahovali to takéhoto malého mestečka Forks.

Pozrela som sa na hodinky a nemohla som uveriť vlastným očiam, bolo pol siedmej, pravý čas ísť do školy.

Obliekla som si moje prichystané oblečenie a zišla po schodoch dole. Povedala som rodičom, že idem do školy, a nastúpila do môjho nového Fiatu. Podľa pachu som našla školu ľahko. Vystúpila som, zobrala si tašku a mierila si to do ústredia. Sedela tam milá malá pani, už trošku staršia.

„Dobrý deň,“ pozdravila som, „ja som Charlotte Flower.“

Vždy si vymyslíme nejaké nové priezviská, keď sa sťahujeme, a teraz som bola na rade ja.

„Samozrejme. Tu máte rozvrh a plánik školy. Keby ste niečo potrebovali, príďte za mnou,“ priateľsky sa na mňa usmiala. Aj ja som sa usmiala, poďakovala a mierila si to do učebne.

Doobedie prebehlo ako voda a za chvíľu som išla do jedálne na obed. (Ja samozrejme nejem, ale musím vyzerať ako človek... ) Kúpila som si jedlo a išla za prázdny stôl. Porozhliadla som sa po jedálni a zistila, že sa všetci na mňa skúmavo pozerajú. Do nosa mi vletela známa vôňa. Upíria.

Splašene som sa dívala cez celú miestnosť a vtom som ich zbadala. Zdvihla som sa s jedlom a ľudskou chôdzou som k nim kráčala. Mali tiež zlaté oči, takže sú vegetariáni. No super.

„Ahoj,“ pozdravila som ich, „môžem si prisadnúť?“ spýtala som sa a ukázala na prázdnu stoličku.

„Samozrejme,“ povedala malá dievčina s krátkymi, neposlušnými vlasmi a milým úsmevom. Apoň mám nejakú kamarátku.

„Asi máme niečo spoločné,“ zašeptala som potichu, iba pre upírske uši.

„Všimli sme si,“ odpovedal pobavene veľký upír ako hora.

„Mimochodom, ja som Charlotte,“ predstavila som sa.

„Vieme,“ odpovedal chalan s krásnymi bronzovými vlasmi.

„Ja som Edward, tamto je Alice, Jasper, Rosalie a Emmet,“ predstavil ich. S každým som si potriasla rukou.

„Mohla by si niekedy prísť k nám,“ navrhla Alice. Súhlasila som.

Ďakujem, že si to aspoň niekto prečítal =). Pokračovanie sa sem budem snažiť dať čo najskôr =) ;)...

PS: Beriem aj kritiku!

OK, keďže sa nikto neozval, s poviedkou končím. Na miesto nej pridám inú.

Autor: VolturiGirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ja, Charlotte Flower - 1. časť: