Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » It´s a Boy Girl Thing!? - 10. kapitola

06.06.2010 (13:30) • Mellanie • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 5213×

Ciaus:

Do hodiny sme boli pripravení, a tak sme išli na večerný lov. Museli sme sa poriadne nasýtiť, pred nástupom do školy. Ja som si skolil medveďa a diviaka. Na svitaní sme už boli pripravení na odchod.

Pre túto príležitosť som si kúpil nové auto, ktoré asi tak nezapadá do prostredia Forks, najnovší model Mercedesu. V aute sme si ešte zopakovali, ako sa budeme správať. Zhodli sme sa na tom, že s ľuďmi budeme komunikovať čo najmenej, a že si neznepriatelíme Cullenovcov.

Keď sme dorazili pred školu, parkovisko bolo skoro prázdne. Išli sme na sekretariát oznámiť náš príchod. Sám som bol prekvapený, ako dobre to zatiaľ vychádza. Spolu s Demetrim, Alecom a Félixom sme išli do mojej učebne histórie.

„Takže prvú hodinu mám s Alecom. Budú na nej aj Jasper a Alice Cullenoví,“ videl som na ich tvárach strach a tak som poslal Demetriho a Félixa na hodinu, zatiaľ čo Alec tu zostal so mnou. Sadol som si za svoj stôl a pozrel si papiere, ktoré mi dali. Už do telefónu som im povedal, že nemám problém učiť čokoľvek z dejín, ale až teraz som si všimol, že hodiny sa týkajú 17. storočia v Európe.

Ach jaj, veľmi dobre si pamätám na to obdobie. Ľudia na nás vtedy ešte stále verili a usporadúvali hony na upírov, démonov, čarodejnice a hromadu ďalších satanistických stvorení. Veľmi dobre si pamätám na to obdobie, keď chcel mať Aro ešte väčšiu moc a bol nesmierne pyšný, keď sa k nám pridala Jane a Alec. Sladká Jane, túžila po moci a nechcela opustiť prepych Volterry, ale ja som jej rozhodnutie rešpektoval.

„Alec, táto hodina ti bude blízka,“ prehovoril som k nemu. Spýtavo sa na mňa pozrel a tak som mu to vysvetlil: „ Bude z tvojich ľudských čias.“ Zatváril sa zachmúrene, ale to ja som už bol pri svojich spomienkach.

V tých časoch som ešte nepoznal moju lásku. Dokonca som ani len nevedel, čo ten pojem znamená. Bolo mi zle, keď som si spomenul na tie časy, v ktorých som bol taký prázdny a na slovo som poslúchal môjho brata Ara. Vtedy ma zachvátila tá túžba po nadvláde, ale teraz? Túžim len nájsť svoju dcérku.

Vtedy do triedy nečakane vstúpili tí dvaja vegetariáni, s ktorými mám hodinu.

„Načo ste sem prišli?“ spýtal sa ma so zavrčaním Jaspere posiaty jazvami od upírov.

„Nebojte sa, neprišli sme sem ani vraždiť, ani ubližovať. Len chceme žiť normálne tak, ako vy. Už nepatríme k Volterre, tak sa prosím upokojte,“ snažil som sa mu narýchlo vysvetliť situáciu.

Chvíľu si ma premeriaval nedôverčivým pohľadom, ale  zazvonilo a z chodieb sa začali hrnúť študenti. Cullenovci si nakoniec sadli do stredu triedy a sledovali ako mňa, tak aj Aleca.

Najprv som sa triede predstavil a začal som učiť. Bolo veľmi zábavné hovoriť o niečom, čo som sám zažil. Keď som rozprával o honoch na čarodejnice, upútal som celú triedu. Hovoril som im o spôsoboch určovania týchto bytostí, o tom, ako ich vraždili, samozrejme upírov som vynechal.

Asi po piatich minútach sa pohľad Alice akoby rozplynul, bola mimo. Vedel som, že dokáže vidieť budúcnosť a teraz asi mala nejakú víziu.

Po chvíli sa jej pohľad vrátil do súčasnosti, ale v očiach mala  strach a neistotu.

Ten jej upír sa jej spýtal: „No tak Alice, čo sa deje? Čo si videla?“

„Bella a Edward mali nehodu,  ale myslím, že sa stalo aj niečo vážnejšie. Musíme ísť domov. Edward tam už bude,“ hovorila naliehavo a hlas jej pri tom preskakoval.

Pozreli sa na mňa a ja som len prikývol a tým im dal najavo, že môžu ísť.  Ona si vytrhla papier zo zošita, niečo naň napísala, postavila sa a podišla ku mne aj s ním. Papier mi ukázala. Bolo na ňom napísané iba Ďakujem.

Prikývol som tak, aby to videla celá trieda a oni potom odišli.

Nechcel som dávať triede robiť nejaké eseje, a tak som s výkladom skončil presne na záverečné zvonenie.

Alec vstal a vybral sa ku mne.

„Čo sa stalo?“ spýtal sa ma neisto.

„Neviem, ale mal by si už ísť na ďalšiu hodinu,“ povedal som mu neprítomne.

Síce sa zatváril skúmavo, ale nakoniec ma poslúchol a odišiel. V učebni som zostal sám. Potreboval som si utriediť myšlienky. Kto je Bella? Asi tak by mohlo znieť skrátené meno mojej dcéry. Nie, nemám nijaký dôkaz a nesmiem si robiť nádeje.

Odučil som ďalšie štyri hodiny, ale stále som myslel na Alice a to, čo povedala.

Lenže Cullenovcov je sedem – Carlisle, Esme, Alice, Jaspere, Rosalie, Emmett a Edward. Oni v rodine nemajú Bellu a doposiaľ som ani o takej upírke nepočul.

Chvíľu som v hromade papierov na stole hľadal jeden zoznam a nakoniec som ho aj našiel. Isabella Swan so mnou mala hodinu až na ďalší deň.  Isabella, meno mojej dcéry.

Rozrušene som sa ponáhľal cez celú školu k sekretariátu. Našťastie tam nikto nebol a ja som sa tak nepozorovateľne dostal do počítača. Zadal som jej meno a keď sa ukázala tá fotka, skoro sa mi srdce znova rozbúchalo.

Bola to ona. Moja dcéra je tu. A je jej tak podobná. Tie čokoládové oči a tie vlasy... Akoby som sa pozeral na moju Athendoru. Bola prekrásna, musím ju vidieť.

V počítači bola aj jej adresa, preto som bez váhania vstal a utekal k autu. Jej dom som v tomto malom mestečku našiel veľmi rýchlo. Bol som nervózny, keďže podľa Alice havarovala.

Rýchlo som vystúpil z auta a ponáhľal sa do domu.

Nikto tam nebol, ale jedna vec ma zarazila. Pachy upírov. Čo tu chceli Cullenovci?  Žeby bola u Carlislea? Je doktor, to je pravda, ale je to aj upír, čo keď zistí, čo je moja malá zač?

Bol som nenormálne nervózny. Nepríčetne som nastúpil do auta a nechal otvorené okienko, aby som mohol ísť za ich pachom.

Odbočil som na cestu, ktorá viedla z diaľnice do lesa a vedel som, že som blízko. Konečne ju uvidím. Všetko jej vysvetlím a dúfam, že bude taká múdra, že ma pochopí.

Zase som vyskočil z auta, skoro som vyrazil dvere do ich domu, ako som sa tešil, že ju zbadám, ale to, čo som uvidel ma dokonale vyviedlo z miery.

9. kapitola « Azaret & Chobotnicka & Mellanie » 11. kapitola

Autor: Mellanie (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek It´s a Boy Girl Thing!? - 10. kapitola: