Príchod Belliných najlepších kamarátov a zistenie, že nie je všetko v poriadku. Poprosím komentáre, vopred ďakujem a prajem príjemné čítanie. Nesii
04.12.2011 (19:30) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 23× • zobrazeno 2492×
3. kapitola
Aj keď sa mi nechcelo pohnúť z postele, musela som to spraviť už len kvôli tomu, že tí, čo klopali, boli Jearsy a Dean. Unudene som sa postavila a nemotorne, keďže sa mi veľmi točila hlava, došla k dverám a otvorila ich. Hneď som zbadala Jearsy a Deana, ktorý sa mi hneď vrhli do náručia. Moja nálada sa zlepšila a znova som sa cítila, že je všetko fajn.
„Dean, Jearsy. Tak som rada, že ste tu. Tak ste mi chýbali," vravela som šťastne a usmievala sa. Odstúpili odo mňa a prezreli si ma. Vyvalili oči a hľadeli na moje plochšie bruško.
„Čo sa stalo?" spýtali sa obaja naraz a mne to prišlo natoľko smiešne, že som sa rozosmiala. Bolo to rozkošné, hlavne, keď polovicu vecí povedia alebo spravia naraz.
„Ale tak... troška som cvičila," povedala som a zapýrila sa pri ich uprenom prezeraní si ma.
„Okey, tak stačilo! Už si ma toľko neprezerajte," zasmiala som sa.
„Choďte dole, idem sa prezliecť," povedala som im. Predtým, ako odišli a ja som zavrela dvere, sa na mňa usmiali. Bolo som rada, že sú tu. Oni sú pre mňa všetko.
Vzdychla som a pobrala sa do kúpeľne. Pozrela som sa do zrkadla a zalapala po dychu. Bola som nejaká iná. Niečo sa so mnou dialo a netušila som kvôli komu alebo čomu. Celá som sa potila, hlava sa mi točila, ale zľakla som sa toho, že pleť som mala dokonalo hladkú, vlasy som mala orieškové a oči síce čokoládové ako vždy, ale v nich boli kúsky zlata.
Znova som zalapala po dychu a ruku natiahla k tvári. Keď som sa dotkla tváre, vyvalila som oči. Všetko som sledovala v odraze v zrkadle. Toto som nebola ja. Prečo sa mením? Čo sa to deje? Veď ešte teraz som mala vypuklé bruško a teraz, keď som si ho pozrela, mala som ho dokonalé ploché. Ja tomu nechápem.
Vlastne sa všetko začalo diať po tej udalosti s tými dvoma ľuďmi, ktorí vlastne neboli ľudia. Oni nemohli byť normálni. Boli tak odlišní od nás ľudí. Až príliš studení, hroziví a výzor pripomínal upírov ako z filmov, ktoré skresľujú minulosť plnú čarodejníc, nočných tvorov. Ups... upíri. Tí jediní mi padli ako jediná správna odpoveď. Ničím iným som si nemohla vysvetliť tento stav. Neverila som nikdy na upírov, aj keď som si toho mnoho o nich prečítala, vedela som, že sú silnejší a rýchlejší od ľudí. Určite bystrejší a dokonalejší.
No hej, povedzme, že som upír... no ale dobre, ten jed vo mne bol, ale potom mi ho ten druhý vycucal, aj keď nie celý.
No a vedela som, že to stačilo na to, aby som bola iná ako ľudia aj ako upíri. Dala som si dole okuliare a skúšala, či vidím aj bez nich. Zahľadela som sa na môj odraz v zrkadle a sledovala uteráky a šampóny za mnou. Všetko bolo dokonalé a úžasné. Nemohla som tomu uveriť. Všetko mi zmenili dvaja upíri, ktorých som vôbec nepoznala a nevedela, čo tam robia.
Zahľadela som sa znova na tvár a pretrela si čelo. Pot stále ostával. A čím ďalej, tým ho bolo viac. Celá som horela. Muselo to súvisieť s tými upírmi. Zrazu niekto zaklopal na dvere. Mama.
„Zlatko, pohni si!" zakričala mamka.
Rýchlo som sa otočila a rozbehla k taškám na posteli. Vybrala som si nové modré šaty a čierne sieťkované silonky a topánky na podpätku. Rýchlo som si prečesala vlasy a bez toho, aby som sa pozrela do zrkadla, som otvorila dvere a rýchlo utekala dole. Všetci boli v obývačke a sedeli na pohovke a rozprávali sa. Keď som vošla, pozreli na mňa.
Mama s Philom sa usmiali a Jearsy tiež. Dean mal divný výraz. Taký... počkať! Ten poznám! Má ho vždy, keď zazrie nejaké dievča, ktoré sa mu veľmi páči. Pozrela som do Deanových očí a zdvihla obočie. Sklonil hlavu a prisahám, že sa začervenal. Divné, no teraz to nebudem riešiť.
Doteraz som si vlastne neuvedomila tú vôňu, ktorá sálala z ich tiel, nechcela som si to priznať, ale priťahovala ma. Zavrela som oči a zhlboka sa nadýchla. Ach nie, tie vône. Toto sa mi fakt nepáči. Toto som nechcela, nemalo to patriť k môjho životu. No k upíriemu, to hej.
„Je ti niečo, zlato?" spýtala sa mama a pristúpila ku mne. Chytila mi čelo a zhíkla.
„Veď ty celá horíš!" skríkla mama a vtedy sa mi zatočila hlava a ja som omdlela.
2. kapitola ↔ Zhrnutie ↔ 4. kapitola
Hádam je táto kapitola oveľa lepšia ako tá predtým. Snažila som sa a hádam sa vám bude páčiť. Budem rada za každý jeden komentár (aj kritický).
Autor: Nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek I want to feel pretty! - 3. kapitola:
Tak, znovu čtu další kapitolku... asi si nemůžu pomoct a mám nutkání si něco zkritizovat... nápad zase oceňuji, ale osobně mi to... no přijde DOCELA pěkné... možná trochu více... nevím.. má to prapodivný nádech, ale to už je moje přecitlivělost... inu dneska končím...
Věrná kritička Arabek
perfektní
další prosím
ach dalsia kapca a to rychlo
Faine nesiinky ale rychlo daj 4 cast lebo ta vypalim
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!