Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I want to feel pretty! - 23. kapitola

04.06.2012 (21:15) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 1503×

Na Floridu sme dorazili pred polnocou. Bola tma ako v hrobe, krásne ticho a samota. Občas prešlo ulicou nejaké auto. Zastavila som pred hlavnou nemocnicou a všimla si prichádzajúcu sanitku, ktorá doniesla nejaký vážny prípad. Mojím zlepšeným zrakom som si všimla, že je to nejaké malé dievčatko, ktorému len jemne balansovalo srdce. Pomaly prestávalo búšiť, tlak klesal. Doktori ju cestou na operačnú sálu oživovali, no bolo to zbytočné. Musela som zakročiť, nemohla som to nechať tak. Z myšlienok som vyčítala, že je z detského domova, takže nikomu nebude chýbať. Rozbehla som sa za pachmi lekárov a Edward ma nasledoval s prižmúrenými očami.

„Bella, nechceš spraviť to, na čo myslím, však nie?!" spýtal sa a spolu so mnou vstúpil do operačnej sály. Okamžite na mňa skočili lekári, ktorých som jedným úderom zhodila na zem a poslala ich na krátky výlet do ríše snov.

„Bella?!" skríkol na mňa pohoršene Edward, no zastavila som ho jedným pohľadom. Zmĺkol a prešiel k dverám a kontroloval, či nikto nejde. Vďačne som sa naňho usmiala, a potom sa otočila k malému krehkému dievčatku, ktorému už srdce nebilo.

„Vždy budem pri tebe stáť, Bella," započula som, ako šepol Edward. Podvedome som sa usmiala.

„Ďakujem, Edward," odpovedala som mu a nahla sa k jej krku.

„Premieňaš ju?" spýtal sa. Otočila som sa k nemu a s vážnou tvárou mu povedala.

„Som iná, moja krv nepremieňa, naopak, lieči," povedala som mu. Pery som priložila k jej krku a prehrýzla hrdlo. Keď sa mi krv dotkla špičky jazyka, myslela som, že umriem. Celé telo sa mi roztriaslo a ja som musela zavrieť oči. Vpustila som do dievčatka jed a čakala na to, kedy jej táto výmena bude stačiť. Ešte raz som si odglgla z krvi a odtrhla sa od nej. Jej sladká teplá krv mi stekala po brade a nádherne ma hriala. Otočila som sa k Edwardovi, ktorý prešiel ku mne a nahol sa k mojej tváre. Pery priložil k mojej brade a oblizol mi ju. Striasol sa a na chvíľu zavrel oči. Keď ich otvoril, mal ich čierne ako uhlie. Na chvíľu som sa zarazila tým čiernym očiam, ale potom som započula tlkot srdca, a tak som sa otočila k dievčatka a nahla k jej tvári.

Dievčatko práve otvorilo oči a hľadelo na mňa s modrými očami. Usmiala som sa na ňu a pohladila ju po vlasoch.

„Spi, dievčatko, spi," pošepla som a končekmi prstov som jej zavrela oči. Odtiahla som sa od postele a prešla k dverám.

„Bella, tá krv," upozornil ma Edward. Utrela som si tvár a spolu s Edwardom a dobrým pocitom, že som niekoho zachránila, išla do izby, kde je moja matka.

Jej krehké telo napojené na prístrojoch mi strašne prišlo ľúto. Prešla som k jej posteli a chytila ju za ruku a tvár. Mama zrazu začala otvárať oči a ja som jej konečne po dlhej dobe pozerala do krásnych zelených očí. Možno by som mohla použiť môj jed... hneď som to zavrhla. Iba keby jej fakt šlo o krk. Nezniesla by som pocit, že by pri mne nebola.

„Mami," šepla som a jemne ju objala.

„Bella... ja. Phil?" spýtala sa zrazu a ja som smutne sklonila hlavu. Zrazu som započula jej vzlyky, ktoré nechceli prestať. Darmo som jej vravela, ako ju ľúbim, aby to vydržala kvôli mne, aby prestala plakať, no ona, ako keby už nežila. Jej oči boli prázdne a bez života. Ako vtedy, keď mi v noci spievala o láske, ktorú ona nemá. Vtedy mala presne takýto ublížený výraz. Bolelo to, hlavne to, že som si uvedomila, že som ju už stratila, že už ju nemám. Rozplakala som sa aj ja a snažila sa mamu zobudiť z tých jej letargií, v ktorých sa práve nachádza. No bolo to márne.

Postavila som sa od postele, pobozkala ju na líce a kráčala k dverám.

„Ľúbim ťa mami,“ zlomil sa mi hlas. Keby tu so mnou nebol Edward, ktorý ma zobral do náručia a viedol z nemocnice, asi by som sa zbláznila a pri najhoršom vyvraždila celú nemocnicu.

„Som unavená, poďme sa niekde vyspať,“ pošepla som zachrípnuto, skoro úplne bez života.

Celý čas, ako sme sedeli v aute a smerovali do nejakého hotela, som sa pozerala z okna a plakala. Oči ma už celé štípali a bolela ma hlava. A to sa mi od môjho upírstva ešte nestalo.

Zrazu Edward zastal na parkovisku oproti veľkému luxusnému hotelu. Vyšiel z auta a už mi aj otváral. Nevedela som sa ani pohnúť, bola som ako primrznutá.

„Bella,“ vyzval ma Edward a chvíľu čakal. Keď som nijako nereagovala, povzdychol si a naklonil sa ku mne. Pery priložil na môj krk a pobozkal ma. Zavrela som oči a pootvorila pery, do ktorých mi ihneď vstúpil Edward. Pomaly sa dobíjal, kúsok po kúsku do mojich úst, až som ich nakoneic otvorila úplne. Chvíľu sme sa len tak bozkávali a keď som bola dostatočne čulá na to, aby som si to s ním rozdala snáď aj tu, odklonil sa odo mňa a zasmial sa.

„Tuším, že mám na teba vplyv,“ poznamenal a chytil ma za ruku. Pomaly, ruka v ruke sme kráčali ku krásnemu hotelu a keď sme vstúpili dnu, neubránila som sa očarenému povzdychnutiu. Prišli sme k recepcii a Edward nasadil koketný výraz. Nohou som mu dupla na tú jeho, až sa Edward strhol, no jeho výraz sa nezmenil. Tak, teraz som nahnevaná. On si tu ide koketovať s nejakými recepčnými, cs.

„Dobrý deň, objednal som si tu izbu na dve noci, na meno Edward Cullen.“

Nechcela som počúvať jeho sladký hlas, ktorým práve namotával hento špatné dievča, a tak som radšej došla k sedačkám a sadla si. Napaprčene som sa pozerala pred seba a nadávala na celý svet. Na Renée som momentálne vôbec nemyslela, pretože keď sa z teba stane niečo, ako som ja, alebo ako je Edward, city sú síce silnejšie, ale pomaly sa ochladzujú až sa nakoniec stratia. No a s láskou je to zasa inak. Keď sa upír zamiluje, je to na celý život.

„Zlato, mám kľúče, hádaj, čo nám prinesú na izbu?“ spýtal sa, no keď som mu nepovedala, odpovedal si sám.

„Šampanské a jahody,“ povedal šťastne a chytil ma za ruku. Strhla som ju a nahnevane naňho pozrela.

„Na čo sú nám jahody, keď ty neješ, ani nepiješ ľudské jedlo. Takže kŕmiť ma môžeš len ty a teraz nemám náladu, aby si sa ma chytal,“ povedala som napaprčene. Prezrela som mu tvár, na ktorej sídlil, asi taký poker face.

„Čo som zasa spravil, ja vám ženám nerozumiem.“ Zamykal hlavou, ako keby si nespomínal, že som ho pred chvíľou napomenula, nech nekoketuje s recepčnou, no on si tu bude hrať na panica a svätuškára. Zdvihol obočie. 

„Panic a svätuškár?“ spýtal sa prekvapene. Zrejme mi prečítal moje úžasné myšlienky. Za toto dostane.

„Povedala som ti, aby si mi nečítal myšlienky,“ zavrčala som naňho.

„Čo máš krámy?“ spýtal sa a ja som nahodila prekvapený výraz. Prečo muži musia vždy obviniť ženy, keď majú zlú náladu, že majú svoje dni. Zato oni ju môžu mať vždy a ešte sú pritom vždy nadržaní.

 „Vždy nie,“ zasmial sa Edward, a to ja som už nevydržala a skočila po ňom. 

 Áno, po dlhej dobe. Normálne sa hanbím, no pokúsim sa napísať rýchlo ďalšiu. Ako sa vám páčila? Mám dobrú náladu, tak som napísala aj takúto kapitolu, no dúfam, že je fajn. Papa. Nesii

Autor: Nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I want to feel pretty! - 23. kapitola: