Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I want to feel pretty! - 19. kapitola

24.02.2012 (17:30) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 13× • zobrazeno 2322×

19. kapitola

Bitka sa začala skôr, ako som mohla nejako zareagovať.

„Okamžite prestaňte,“ skríkla som, keď sa už začali biť. Edward ním vôbec nešetril. Vracal mu jeho údery takou silou, že som si myslela, že sa mu vždy niečo zlomilo. No Dean odhodlane udieral ďalej a ďalej. Okolo nich sa zrazu začal robiť hlúčik deciek, ktorý kričali niečo ako:

Do toho! Daj mu, ešte jednu, wau! Ták, presne ták. Edwááárd! Deaan!

Prišlo mi z toho zle. Edward sa prestal úplne ovládať a dobre, že mu každým úderom neuštedril smrteľný, a oni sa tu ešte smejú, dávajú stávky a podporujú ich. Chlapi. Rozbehla som sa k nim, predierajúc sa cez dav, ktorý na mňa šokovane pozeral: To kvôli tebe sa bijú?

Nemohla som odpovedať, pretože jednoducho... Vedela som, že to kvôli mne sa môže stať niečo Deanovi.

Poriadnym úderom do nosa ho Edward knokautoval na zem. Keď padol na zem, vytryskla mu krv z nosa. Chcelo sa mi naňho vrhnúť a odpiť si z krvi. Desila ma tá túžba. A ešte, čo ma viac desilo, Edward sa dobre ovládal, ani mu len nesčerneli oči, za to sa stihol pozrieť na mňa a vtedy sa mu rozšírili zreničky. Cítila som ako moje oči tmavnú a menia sa na tú krásnu červenú farbu. Potichu som zavrčala a vybrala sa obranným postojom k Deanovi.

Ak ho zabijem, nebude to moja vina, však? pýtala som sa v duchu. Bože, plánujem ako zabijem človeka, môjho najlepšieho kamaráta, zatiaľ čo ja som len poloupír a upírovi nie je nič. Hanbi sa, Bella!

Edward sa vybral mojim smerom, no ja som ho zastavila hrôzostrašným pohľadom: Ak sa ku mne priblížiš, pocítiš znova moju schopnosť. A tak zastal. Nemal na výber, sám sa dostal do tejto situácie.

Edward sa zrazu ku mne presunul (aj napriek tomu, že som sa mu vyhrážala), no ja som ho ignorovala. Dean sa zrazu obratne postavil a znova vyštartoval na Edwarda. Práve, keď Edwardova nahnevaná ruka mala zasadiť smrteľný úder do Deanovej tváre, vrhla som sa pred Deana a rukou si zakryla tvár. Bolo príliš neskoro. Trafil ma a musím povedať, že aj na mňa to bola veľká, veľmi veľká a silná rana. Zapotácala som sa a padla na zem. Celé obecenstvo zalapalo po dychu a skríklo. Dean padol ku mne, krv z nosa mu stále tiekla. Moja jediná priorita bola dostať ho na ošetrovňu, na seba som nemyslela. Zrazu som pocítila chladný dotyk na tvári.

„Bella, ja... prepáč, neovládal som sa, mňa... mňa to mrzí,“ ospravedlňoval sa ten hajzel, ale keďže mi pekne chladil tvár tou studenou rukou, nenamietala som. Len som sedela.

„Mohol si ho zabiť! Bol to smrteľný úder, Edward,“ sykla som naňho, keď sa Deanova krv rozšírila. Poriadne som sa nadýchla a odtiahla od seba Edwarda, ktorý sedel v polo drepe. Tým pádom padol na zadok a ostal tak sedieť. Otočila som sa k Deanovi, ktorý ležal a držal si nos, ktorý mal teraz ešte v horšom stave ako pred prvým úderom.

Podišla som úplne k Deanovi a zohla sa. Poslednýkrát som sa nadýchla Deanovej vône a zadržala dych. Pozrela som mu do vystrašených očí, ktoré hľadeli do mojich tmavých s červenými škvrnkami.

„Čo to máš s očami?“ spýtal sa. Zakrútila som hlavou.

„Nehovor, mlč!“ zahriakla som ho autoritívným hlasom a postavila ho. Vystrašene mi prezeral tvár, buď či nie som zranená, alebo ho zaujali moje oči. V každom prípade mi už bolo lepšie a nechcela som odpovedať na žiadne jeho otázky.

„Ideme na ošetrovňu a nechaj hovoriť mňa!“ pokračovala som a kráčala do ošetrovne. Postupne som sa upokojila a už mi bolo dobre. Dean radšej mlčal. Pred tým, ako som zašla do ošetrovne, som pozrela na Edwarda a ukázala mu stredný prst. Há, tu máš ty hajzel jeden nepodarený.

Vošli sme do ošetrovne a hneď k nám pribehla slečna Bernetová, päťdesiat ročná milá pani, ktorú mám asi najradšej z celého učiteľského zboru, keďže aj ona bola učiteľka prírodopisu – biológie.

„Dobrý deň. Môj priateľ dostal loptou do nosa. Hrali basketbal,“ povedala som a pustila ho. Pani Bernetová sa na mňa usmiala a okamžite si prevzala Deana.

„Ďakujem, že si ho doniesla,“ povedala a viedla ho do ošetrovne.

„Počkajte!“ zastavila som ich a pribehla k Deanovi. Pobozkala som ho na líce a zašepkala do ucha:

„Je čas ti všetko vysvetliť,“

Potom som sa otočila a odkráčala na hodinu angličtiny, ktorá už dobrých desať minút prebieha.

...

„A slečna Swanová, vy ste k nám zavítali, čím som si to zaslúžil?“ spýtal sa povýšenecky najhorší učiteľ angličtiny na svete, pán Ridgbat. Neznášam ho. Je to plešatý, starý, tučný učiteľ, ktorému páchne z úst.

„Musím vám na tú hlúpu otázku odpovedať?“ spýtala som sa unavene.

„Okamžite poď sem, preskúšam ťa,“ skríkol učiteľ a ja som s prevrátením očí podišla k nemu.

Do konca hodiny ma skúšal a zvládla som to, teda vyšla som z toho A- , čo je skvelé. Ďalšiu hodinu som mala biológiu s Edwardom. To zasa bude.

Do triedy som vstúpila medzi prvými, Edward tu ešte nebol, a tak som si pokojne zobrala jeho miesto pri okne.

Vyložila som si učebnica a musela vydať dlhý povzdych z dnešných udalostí.

„To bol teda povzdych,“ zasmial sa ironicky a prisadol si ku mne. Nijako som nereagovala, iba ďalej hľadela pred seba.

„Sedíš na mojom mieste,“ dodal a ja som prevrátila očami.

„A navyše - je mi to ľúto,“ povedal znova, keď som neodpovedala. Prekvapene a zároveň nahnevane som sa mu pozrela do tváre.

„Teba to len mrzí?!“ vybuchla som. „Mohla som ho zabiť, ty hlupák.“ Stíchla som. Cítila som na sebe pohľady ostatných.

„Čo si si chcel dokázať, že ako upír si silnejší? Veď jasné, že si, ty hlupák jeden!“ Prvú vetu som vravela len pre jeho uši, ale potom som skríkla na celú triedu.

Vyvalil udivene oči a zasmial sa.

„Poďme si pohovoriť na záchody,“ povedal a ja som sa okamžite postavila a smerovala na úplne zadné záchody, ktoré sú nefunkčné a dostať sa tam môže len ten, kto má kľúče, a to je len školník a upratovačky.

Poobzerala som sa, či ma nikto nevidí a vrazila do zámku. Vošla som dnu a sadla si na umývadlá. O pár sekúnd na to vstúpil dnu Edward so šibalským pohľadom a zaklapol dvere. Niečo plánuje. Mohla som si to myslieť. Ach, ten Edward.

„Začni!“ prikázala som mu  a otočila sa k zrkadlám. Bola som fakt krásna. Zdravé a dlhé orieškové vlasy padajúce na chrbát vo vlnách, ako aj také hnedkasté oči zmiešané s červenou a zlatou farbou. Krásnu vytvarovanú tvár s krvavo červenými perami aj bez rúžu a belšou tvárou od ľudí. Nos, tak ten bol malý ako vždy, ale už nie tak špicatý ako predtým, teraz bol mierne zaoblený a bolo to krajšie.

Všimla som si Edwardov odraz za mnou. Zľakla som sa a rýchlo sa k nemu otočila. Stál len necelý meter od mojich z umývadla visiacich nôh. Usmieval sa.

„Vidíš ako upírsky jed mení ľudské telo,“ poznamenal. Teda tým narážal na mňa a určite chcel pripomenúť, že keby nebolo upírskeho jedu, bola by som stále tá istá tuči-bomba. Zdvihla som obočie.

„O čo ti ide,“ šepla som. Už ma unavovalo rozprávať, kričať, obhajovať sa, predstierať niečo, čo ja nie som. Chcem tie všetky krásne chvíle späť. S Jearsy, Deanom, mamou, ockom.

„O nič, Bella, len ma baví ťa provokovať,“ odpovedal, pozerajúc mi na pery. Vystrela som sa a vyrovnala vrásky na čele. Znova som bola tam, kde dnes na chodbe. Ovládaná jeho vôňou, perami, očami.

Jemne som pootvorila ústa a hľadela mu do jeho vážnej tváre. Znova ma rozbolelo brucho, celé celo sa mi rozochvelo. Ešteže sedím, inak by som padla.

Celé moje telo túžilo po ňom a ja tiež. No v duchu som sa pýtala: Prečo? Na otázku som možno vedela odpovedať, len som si nechcela priznať tú skutočnosť, že k nemu možno niečo cítim.

Edward pristúpil až úplne ku mne a ja som automaticky roztiahla stehná. Nakoniec tie tangá a šaty možno neboli zlý nápad. Aj keď ešte tie silonky. Bože, ja tu myslím na to, aký bude mať dobrý prístup do mojich nohavičiek? Šibe mi? Ale tie jeho oči.

Zaklonila som sa úplne k zrkadlu, keď sa jeho tvár nakláňala k mojej. Môj dych bol rýchly a ťažký. Srdce mi driftovalo o sto šesť, takže som sa vedela lepšie sústrediť na Edwarda ako na moje srdce.

Jeho krásna tvár bola len pár centimetrov odo mňa. Možno na vzdialenosť šírky jedného prsta. Takmer sa nám dotýkali nosy. Edwardov dych sa tiež zrýchľoval a jeho vôňa bola ako droga. Musela som ju okúsiť. Prekonala som tú malú vzdialenosť a prisala sa na jeho mramorové pery, ktoré som si myslela, že budú tvrdé, ale naopak. Boli mäkké a teplé. Úplne si ma k sebe pritiahol a posunul ma k jeho telu až sa jeho prirodzenie dotklo mojej vnútornej strany stehna. Bolo to... vzrušujúce a úžasné. Vzdychla som a dravo a hladne som si brala jeho pery. Edward mi to dvojnásobne oplácal. Obidvaja sme vzdychali.

Keď som sa už fakt nemohla bozkávať z nedostatku kyslíka, odtiahol sa a pokračoval na mojom krku. Ruky presunul dozadu, na môj chrbát a pomaly mi rozopínal šaty. Pri tom ma hladil po odhalenom chrbte a mne sa tam vždy spravili zimomriavky. No nie od chladu, od jeho jemných dotykov.

Keď mi šaty stiahol do pol pása, jednou rukou ma zdvihol, lebo druhou mi stále láskal chrbát, a zhodil zo mňa šaty. Potom mi aj strhol silonky a mal výhľad na moje telo, ktoré síce ešte nebolo celé odhalené, ale polovica z neho hej. Prezrel si ma a ja som sa začervenala.

Ešte nikto si ma takýmto pohľadom neprezeral. Takým... lačným, hladným pohľadom. Pohľadom plným vzrušenia.

Znova som si pritiahla jeho tvár k mojej a ruky mi zatiaľ behali po jeho košeli, ktorú som rýchlo odopínala. Vošiel do mňa taký adrenalín, žeby som skákala bez padáka do Grand Canone.

To je prirovnanie, čo?

Keď bola košeľa dole, rukou som užasnuto prešla po jeho vypracovanej, krásnej hrudi. Prechádzala som mu cez plecia, prsia, brucho. Edward sa zatiaľ chvel a vzdychal. Pozrela som mu do očí, keď vydal hlasný vzdych, keď som mu pohladila jeho penis, ktorý bol stále v nohaviciach. Pozrel mi do očí. Chcel ma, túžil po mne. Už sa tomu nebránil - ani ja.

„Bella,“ vzdychol a znova ma pobozkal a rukou prešiel cez moje prsia v podprsenke. Okamžite ju odopol a ja som stuhla. Edward sa odtiahol a pozrel na mňa.

„Deje sa niečo?“ spýtal sa prekvapene. Pozrela som mu do tváre a začervenala sa.

„Vôbec nič,“ odvetila som a znova pritiahla jeho tvár k svojej. Nemohla som mu povedať, že sa hanbím, keď mi hladí... ach. Práve mi rukou hladil a ústami prechádzal cez moje plné prsia, ktoré razom stvrdli od vzrušenia.

Pocítila som Edwardov úsmev a potom len jeho pery na mojej bradavke. Zaklonila som hlavu a vzdychala. Spôsobovalo mi to tak veľkú radosť, že som dospela hneď k prvému orgazmu. Keď som skríkla od toho explodujúceho pocitu, Edward sa znova prekvapene odtiahol a šibalsky si ma premeral. Začervenala som sa z toho, že som dosiahla orgazmus už z tak malého dráždenia.

Ale na jeho tvári pohrával úsmev, bol rád, že mi mohol dopriať toľké potešenie. Rýchlo som sa natiahla k jeho nohaviciam. Chcela som mu to oplatiť. Rozopla som mu nohavice, ktoré mu padli na zem, a potom aj jeho boxerky. Ostal predo mnou úplne nahý.

Pozrela som mu na jeho penis, ktorý stál v celej jeho dĺžke. Musela som vzdychnúť. Chytila som ho do ruky a Edward povzdychol. Začala som ho pomaly hladiť a zrýchľovala som stále viac a viac, keď aj on dosiahol orgazmus. Prekvapene vykríkol a udivene pozrel na mňa.

Viem, čo mi chcel povedať. Že hentá beštia to nikdy nedokázala.

Usmiala som sa z toho, že som ho uspokojila a hľadela na jeho ruky, ktoré smerovali k mojím tangám. Pomaly a jemne rukou prechádzal cez nohu až zašiel po vnútornej strane stehna, kde som si musela povzdychnúť.

Dotkol sa ich a pomaly ich sťahoval dole a vyhodil ich nikam, kde ma to momentálne nezaujímalo. Potom mi vzrušene prešiel po klitorise a začal ho dráždiť. Ja som vzdychala a prehýbala sa dozadu.

„Prosím!“ vzdychla som, lebo nechýbalo veľa a znova by som sa urobila. Edward si ma k sebe pritiahol, ruky vsunul pod môj zadok a vnikol do mňa.

Obidvaja sme vzdychli. Ten pocit, ktorý som cítila, sa vlastne ani opísať nedá. Výbuch všetkých pocitov, pocitov šťastia, vzrušenia, lásky, dojatia, blaženosti, pôžitku. Spraví to neuveriteľnú radosť... opojenie, to je to správne slovo.

Edward pomaly prirážal a aj keď to bol môj prvý sex, vôbec ma to nebolelo, bol nežný. Začala som s ním spolupracovať a pomáhať hýbať panvou. Dorážal tvrdšie a tvrdšie, až sme zrazu boli u vrcholu. Edward poslednýkrát prirazil a obidvaja sme vykríkli v eufórii orgazmu. Tak krásneho pocitu, že som už teraz naňho závislá. Závislejšia ako na krvi.

Edward odo mňa ustúpil a pozrel mi do očí. V očiach mu plápolal pocit šťastia. Natiahol sa k mojej tvári a jemne ma pobozkal.

„To bolo prvýkrát, čo som niečo takéto zažil,“ povedal a potom ma pobozkal na bradu.

„To znamená, že som bola lepšia ako Caroline?“ spýtala som sa prekvapene. Vysmiato zdvihol obočie a usmial sa.

„Bella, pred tým, ako som sa s tebou vyspal, som bol panic,“ povedal a mne tým vyrazil dych. On bol panic? Oni spolu nespávali? Tak ako mohol byť tak nežný a tak skúsený a...

„Panic?“ spýtala som sa prekvapene. Prikývol a usmial sa na mňa.

„A predpokladám, že ty...“ Nedokončil vetu. Prevrátila som očami a zosadla z umývadla. Cítila som sa iná, taká... viac ako žena, ani vlastne neviem prečo.

„Som tiež bola panna,“ dopovedala som domotane a zdvihla svoje tangá, ktoré som hneď na seba navliekla, ako i podprsenku, ktorú som si dala zapnúť Edwardovi, ktorý ma znova pošteklil na chrbte. Potom si aj on nasadil boxerky a obidvaja sme sa na seba usmiali.

Všetko to pokazilo otvorenie dvier a veľký rehot asi polovice školy. A vtedy nám to doplo. V tejto časti nezvoní zvonček a sú tu triedy ako aj telocvičňa a oni... to museli počuť.

Obidvaja sme sa otočili na študentov, ktorí na nás vyvalili oči. Zrejme nečakali takéto prekvapenie - že Edward Cullen a Isabella Swanová spolu milovali na záchodoch. Tak milí moji, len tak vám poviem, život je tajomný a plný prekvapenia. Niekedy sa zhrozíte a začuduje akým smerom sa zrazu môže vyvíjať váš život.

Napríklad ja. Donedávna som bola najnenávidenejšia študentka školy. Každý o mne hovoril ako o tej, čo si nevie ani zapnúť šnúrku na topánkach. A pozrite sa, kde som sa dopracovala. Stojím vedľa Edwarda Cullena. Vedľa najzbožňovanejšieho miláčika tejto školy, ktorý práve mne skazil život, práve on mi vymyslel tie všetky prezývky. A teraz stojí vedľa mňa, oddane ma poslúcha a podriaďuje sa mi. Pretože ak si pamätáte, bolo to dávno, som si dala sľub, že ma bude prosiť o odpustenie, a tak nejako mi to aj vyšlo.

Konečne. Aspoň po prvýkrát v živote som dosiahla niečo, čo som chcela. Edward Cullen so mnou stratil panictvo a ja s ním tiež. Kto by si to pomyslel, však? Viac som si vlastne ani nemohla priať.

Čo na to poviete? Páčilo sa vám? Dalo mi zabrať napísať túto sexuálnu časť, keďže mám len pätnásť, ale vlastne to je jedno, však?! :D No dobre, tak končím, ale ešte by som bola rada, keby ste si prečítali a komentovali moju novú spoluautorskú poviedku.

1. kapitola - od oboch spoluautoriek

Autor: Nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I want to feel pretty! - 19. kapitola: