Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I want to feel pretty! - 15. a 16. kapitola

09.02.2012 (20:15) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 17× • zobrazeno 2002×

15. kapitola

Zobudila som sa na druhý deň ráno. Bola škola, no zase som ju zmeškala. Teda, ešte by sa tam aj dalo dostaviť, ale po prvé, nechcelo sa mi, a po druhé, stále mi nie je dobre po tom úraze. Pomaly som sa posadila a chytila si hlavu, v ktorej mi trešťalo. Zdvihla som ruky a pomasírovala si spánky. Zlepšilo sa to, no neprestalo mi v nej pulzovať. Potrebovala som sa osprchovať a potom si musím dať lieky, čo mi predpísal Carlisle. Pomaly som sa postavila a kráčala do kúpeľne. Otvorila som dvere a vtedy sa zhrozila. Na plné pľúca som zakričala.

Cornelia, aj keď som ju neznášala, nepriala som si, aby sa niečo z tohto stalo. Naplo ma a musela som sa rozbehnúť k záchodu, kde som zo seba vyvracala žlč.

Keď som dovracala, umyla som si ústa a pozrela na totálnu hrôzu.

V sprche ležala Cornelia. Mŕtva Cornelia, celá zakrvavená, z dierou na hlave, pri hlave mala kaluž bordovej krvi, ktorá ma lákala.

Vlasy boli dolepené od krvi a jej tvár tiež pokrývala krv. Podišla som k nej a odhrnula jej vlasy z tváre. Oči mala otvorené. Vyžarovala z nich hrôza, strach, zdesenie a sklamanie. Prišlo mi jej ľúto, naozaj ľúto. Nezaslúžila si to, nie kvôli mne. Zmarila som ľudský život, a to len a len kvôli mojej hlúposti.

Články prstov som priložila k jej očiam a zavrela jej ich. Pohladila som ju po tvári.

„Odpusť mi to, Cornelia,“ šepla som zničene.

„Bella, čo si to, preboha, spravila?“ spýtal sa šokovaný hlas Alice. Zhrozene som sa k nej otočila a so vzlykom sa jej hodila okolo krku.

A najviac, čo ma z tohto všetkého sklamalo a zabolelo bolo, že Alice si ma od seba odtrhla. Ublížene som sa jej zahľadela do očí.

Zľakla som sa. Jej oči boli rovnaké ako predtým Jearsine. Chladné a prázdne.

„Alice, bože, Alice, čo ti to spravila?! Never jej, to ona to spravila, to ona zabila Corneliu, ja som nič spravila, Alice prosím ťa,“ prosila som ju  a prehovárala, aby mi verila. No ona len neprístupne zavrtela hlavou a odstrčila ma nabok.

Padla som na kachličky a chytila si tvár. Nevšímala som si už nič, chcela som byť sama, chcela som sa vrátiť do minulosti a nikdy si nepriať, aby som bola niečo, čo chcú druhí. Chudá a krásna. Krásna som bola vždy aj pre Deana a Jearsy a pravdaže aj pre rodičov. Nechápem, prečo som to všetko chcela zmeniť, keď som mala ľudí, ktorí ma milujú takú, aká som.

Počula som zabuchnúť vchodové dvere a zdvihla som hlavu. Corneliine mŕtve znetvorené telo tu nebolo. Ostali tu len fľaky krvi. Postavila som sa a pustila sa do upratovania.

Keď už bolo približne päť hodín večer, ešte stále šokovaná z udalostí dnešného dňa som sa vydala robiť večeru. Rozhodla som si spraviť obyčajné špagety s kečupom. Práve, keď som do horúcej vody hádzala špagety, ozval tesne za mnou Tanyin hlas.

„Spomenula som ti, že mám úžasnú schopnosť ovládať ľudí a upírov?! Ach, asi nie,“ povedala povýšenecky a zasmiala sa.

Prevrátila som očami a otočila sa k nej. Oprela som sa o linku a pozrela jej do očí. Blonďavé vlasy mala zopnuté v gumičke a jej teraz zlaté oči s červenými škvrnkami svietili ako majáky.

„Tak by ma zaujímalo, prečo tie tvoje schopnosti neplatia aj na mňa?“ spýtala som sa akože, že mi je to jedno, že ju len chcem nahnevať. No mňa to fakt naozaj zaujímalo. Oheň vie vždy použiť len pri dotyku na mňa, inak nie. A toto jej ovládanie ľudí/upírov, stavím sa, že by už ju dávno na mňa použila. Zaiskrilo sa jej v očiach a nahnevane si prekrížila ruky na prsiach.

„Vieš, že by to aj mňa zaujímalo? Ale keď tak nejako nad tým premýšľam, zrejme má malá Bella schopnosť,“ povedala a rýchlo sa mi otočila chrbtom.

Zamyslela som sa. Možno má pravdu, mám schopnosť, ktorú blokuje strach natoľko, že jej schopnosti vie použiť na mňa len pri dotyku.

Ale prečo? Prečo by mi to asi Tanya prezradila... ibaže by?! Ibaže by ma chcela...

16. kapitola

Ale prečo by? Prečo by mi to asi Tanya prezradila... ibaže by?! Ibaže by ma chcela využiť na niečo, čo práve plánuje urobiť.

A môžem znova staviť na to svoj krk, že to bude spoločné s Cullenovcami. Chcela, aby som sa zamýšľala a premýšľala nad schopnosťou, ktorú zrejme môžem mať, a tým ma nechcela upozorniť na vec, ktorú sa práve chystá spraviť.

„Ach, zasa som to prezradila, teraz nebude žiadna zábava,“ vzdychla a otočila sa ku mne. Prezrela si ma a potom sa zasmiala. Zavrela oči a zrazu bola preč.

Otočila som sa k linke a vybrala si špagety. Zrazu mi zazvonil mobil. Vybrala som si ho z nohavíc. Mama.

„Prosím?!“ spýtala som sa potichu. Sadla som si k stolu a nakrúcala na vidličky dolepené špagety. Aj napriek týmto veciam, čo sa udiali sa cítim pokojná, a najviac ma trápi, prečo?!

„Zlato, ahoj, moja, ako sa máš?“ spýtala sa.

„Ehm... fajn, a čo ty? Ostanete ešte preč?“

„Ako vieš, že sme v Chicagu?“

„No, tak na pevnú ste nedvíhali...“

„Jaj, aj som zabudla. Áno, zlato, ešte sa tam zdržíme,“ pošepla.

„To je fajn, ja musím končiť,“ povedala som a vložila do úst plnú vidličku špagiet.

„Ahoj, mami,“ zahundrala som s plnými ústami.

„Ahoj, zlato.“

Zložila som a ukončila hovor. Pomaly som prežúvala špagety a práve vtedy mi niečo napadlo.

Alice mi nedávno niečo spomínala o nejakej kráľovskej rodine upírov, niekde v Taliansku. Možno, že... Okamžite som sa postavila, zobrala si bundu a utekala z domu do lesa. Musím si niečo vyjasniť s Cullenovcami.

Utekala som lesom, tentoraz neužívajúc si vietor šľahajúci mi do tváre. Snažila som si čo najskôr objasniť všetky myšlienky v hlave.

Za necelé tri minúty som sa objavila pred vilou Cullenovcov a bez premýšľania som vstúpila dnu.

„Carlisle!“ zakričala som na celý dom a čakala. Ihneď do chodby vstúpili všetci až na Alice a Jaspera.

„Odpusť mi, že som sem tak vtrhla, ale potrebujem sa niečo dozvedieť o tej kráľovskej rodine v Taliansku, je to dôležité!“ vravela som rýchlo a uprene hľadela do Carlisleových očí, ktoré boli stále jeho. Musela som si povzdychnúť. Nemôžem predsa dopustiť, aby sa im niečo stalo, nikdy by som si to neodpustila, ani keby ublížila matke či otcovi, a tak mi napadá, musím mu zavolať. Povedala som mu, že len ja mu budem volať, nech to on nerobí.

„Myslíš Volturiovcov? Bývajú vo Volterre, ale prečo to chceš vedieť?!“ spýtal sa a zvedavo mi hľadel do tváre. Ospravedlňujúco som sa mu pozrela do tváre, kývla zvyšnej rodine na pozdrav a rozbehla sa - tentokrát domov.

Keď som dobehla domov, vytočila som Charlieho a čakala.

„Prosím?“ spýtal sa Charlieho šťastný hlas. Musela som sa usmiať, páčilo sa mu tam.

„Ahoj, ocko, slniečko svieti? A čo ubytovanie?“ spýtal som sa zvedavo.

„Noo... počasie je tu úžasné, slnko tu neustále žiari, more je krásne priezračné a ubytovanie... Bella, vybrala si skvele, ďakujem ti. A inak, ako to ide tebe, čo ty a Tanya, všetko je v pohode?“

Nevedome som zakývala hlavou, že nie je, ale odpoveď bola, pravdaže, len: „Všetko je v pohode, ocko, s Tanyou nám to ide. No musím končiť, zatiaľ pa, ocko, ľúbim ťa,“

„To je fajn. Aj ja teba,“ šepol a potom som zložila. Vzdychla som a pozrela na čas. Za desať sedem.

Pobrala som sa do obývačky, pustila film a uložila sa na sedačku. Do hodiny som spala.

Ráno ma zobudil budík na mobile. Rýchlo som sa postavila a obzerala sa okolo. Televízor stále išiel. Jedným stlačením som ho vypla a chystala sa osprchovať.

Vybehla som do svojej izby, pustila si ohrievač a vstúpila do sprchy. Z boku som prekrútila jeden uzáver a tým pustila prúd teplej vody. Vzdychla som a  zavrela oči. Vedela by som tu stráviť aj celý deň, no musím ísť do školy. Z poličky, ktorá je nado mnou, som si vytiahla ananásový sprchový gél a ponatierala si telo. Potom som si nechala teplým prúdom zmyť a zastavila vodu. Keď som si spomenula, že ešte včera tu ležala mŕtvola Cornelie, striasla som sa.

Ohrievač za tú chvíľu stihol ohriať miestnosť, takže som sa nestriasla ako vždy, keď som vstúpila von zo sprchy.

Opásala som okolo seba uterák a vošla do mojej izby. Ihneď som podišla ku skrini a vybrala spodnú bielizeň. Čiernu čipkovanú podprsenku a aj čipkované tangá.

Dnes som mala obzvlášť náladu na nejaké to sexi oblečenie, a pokiaľ sa nemýlim, a mne vážne nejako nešibe, teším sa na Edwarda, s ktorým sa zase budeme osočovať. Al, keď som si spomenula... Cornelia. Už ju nemá, je mŕtva, to ja za to môžem. Musela som potriasť hlavou, a tak dostať tie nepríjemné myšlienky z hlavy.

Zabijem Tanyu, to, dúfam, bude stačiť.

Keď som mala tangá aj podprsenku na sebe, podišla som pred veľké zrkadlo a prezrela sa. Ani náznak po nejakom tuku. Na chvíľu som sa predstavila, ako som vyzerala pred pár mesiacmi a uvidela sa znova ako jedno veľké tučné prasiatko. Pokojne by som sa obetovala a nikdy nebola takáto pekná len za to, aby som nikdy nemusela stretnúť Tanyu. Lenže už je neskoro.

Navliekla som si čierne silonky a pretiahla cez seba jemne fialové šaty bez ramienok. Boli dokonalé. Dala mi ich Alice. Musela som si povzdychnúť pri spomienke nad jej očami.

Na nohy som si dala fialové, desať centimetrové topánky a teplé bolerko cez plecia. Z malého vrecúška som si vybrala špirálu, ceruzku a lícenku. Všetko som na seba naniesla a ešte ústa pretrela leskom.

Keď sa aj môj výzor hodil k jemným šatám, mohla som konečne vyraziť. Vbehla som dole a dala si ešte kabát.

Je tu síce Charlieho auto, no ja sa tu na ňom prevážať nebudem. A tak som sa rozbehla cez les a smerovala do školy.

Tanya Denali

„Spravíš všetko, čo budem chcieť ja. Budeš Bellu nenávidieť, budeš sa ju snažiť potopiť, ublížiť jej vždy, keď sa bude dať a pokiaľ nepoviem, robiť jej zo života peklo,“ prehovorila som, hľadiac do Aliciných očí, ktoré som hypnotizovala. Prikývla a omráčene povedala.

„Spravím všetko, čo budeš chcieť. Budem ju nenávidieť, budem sa ju snažiť potopiť pokiaľ ty sama neuznáš, že už stačilo. Budem jej robiť zo života peklo,“ zopakovala po mne a potom žmurkla. Skôr ako otvorila oči, zmizla som.

Utekala som Forkským lesom a smiala sa. Smiala som sa z toho, že mi to vychádza. Že sa jej za nich môžem pomstiť.

Obidvoch som poslala na Floridu, aby mi doniesli nejakého človeka, ktorý bude mať schopnosť.

Miles to vždy vedel vycítiť, potrebovali sme mať pri sebe nejakého silného upíra a Miles s mojim bratom to mali zariadiť.

Nechápem, čo sa im mohlo pokaziť pri tom, čo robili na mieste, kde bola Bella. A ako to, že ich zabila, keď bola len človek. A ešte stále je čudnejšie. Ako to, že Bella nie je upír, ale ani človek.

Nechápem to, nechápem, ako mohla prežiť útok upírov a pritom vyviaznuť živá. Lenže... asi sa nikdy nedozviem, čo robili pri nej a prečo na ňu zaútočilo, alebo čo sa stalo.

Moje sestry z Denali... ony... Dovtedy, ako som sa dozvedela, že sú môj brat a milenec mŕtvi, sme bývali ako skvelá rodinka na Aljaške. Užívali sme si vzájomnú náklonnosť a lásku. Lenže ja som musela vymýšľať a chcieť niečo viac, niečo, čo by mi ešte viac spríjemnilo život.

Musela som zavrtieť hlavou, už na nich nemôžem myslieť, ani na jedného. Sú už len minulosť.

V nohaviciach mi zavibroval mobil. Okamžite som si ho vybrala a pozrela na displej.

Irina.

S povzdychom som zodvihla.

„Čo chceš, Irina?“ spýtala som sa zúfalo. Chýbali mi, no nemôžem sa vrátiť pokiaľ nesplním úlohu.

„Tanya, prosím, vráť sa, kašli na to. Tanya, prosím,“ prosila Irina jej tenkým hlasom. Bolo mi jej ľúto.

„Irina, vieš, že nemôžem,“ šepol som potichučky. Rozbehla som a smerovala do mesta.

„Tanya, prišiel mi mail, keďže si mi nedvíhala, nemala som ti to ako povedať. Je to od Milesa. Teda, stihol to poslať ešte pred... Pod kolonkou prirodzený a dokonale vyvíjajúci sa talent bolo napísané meno, dievčenské meno!“ povedala a mne sa takmer rozbúšilo srdce. Zastala som a pozorne načúvala.

„Aké je to meno, kto je ten človek, ktorého našli?“ spýtala som sa dychtivo. Stačilo jediné meno, aby sa mi môj život zrútil ešte viac ako doteraz bol. To meno vo mne vyvolalo triašku a pocit, že to ona mala byť tá vyvolená. Človek, ktorého vybrali ako silného upíra, ktorý z nej mohol byť a možno aj je.

„Isabella Swanová.“

Zhrnutie

K tejto poviedke dnes dodám len toľko - Má cenu pokračovať? Lebo ak hej, bude aj druhá séria.

Inak, táto kapitola je troška dlhšia, lebo mám dnes, 7. 2., narodky. :) Pätnásť rokov. Uf. :)

Autor: Nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I want to feel pretty! - 15. a 16. kapitola: