Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I want to feel pretty! - 14. kapitola

29.01.2012 (15:45) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 26× • zobrazeno 2615×

14. kapitola

Edward sa rýchlo zo mňa postavil a prešiel k dverám. „O čo mi išlo celé roky?“ spýtal sa prekvapene.

Zdvihla som obočie. „Pokaziť mi život, Edward,“ šepla som smutne a zavrela oči. Fakt som nechápala samú seba. Čo sa to so mnou deje? Pocity sa vo mne striedajú príliš rýchlo... raz som šťastná, hneď na to mrzutá, potom po ňom túžim, inokedy by som ho chcela zabiť.

V každom prípade - spôsobuje to ten upírí jed vo mne alebo krv? Alebo niečo iné. Otvorila som oči, no Edward tu nebol. Postavila som sa z postele a pomalým krokom prešla po schodoch za Charliem.

Sedel na pohovke, popíjal pivo a, ako vždy, pozeral baseball. Vydýchla som si. Tanya tu nebola. Prešla som k Charliemu a sadla si k nemu.

„Kde je Tanya?“ spýtala som sa ocka. Odlepil pohľad z telky a prezrel si ma. Zdvihol obočie, ale radšej ma nekomentoval.

„Príde až o dva dni, musela si ísť niečo vybaviť do Phoenixu na Floridu,“ povedal a ďalej sa venoval telke. V tom momente mi to došlo. Mama. Rozbúšilo sa mi srdce a celé telo mi stŕplo. Bože, len to nie. Rýchlo som sa rozbehla do izby a vyťukala pevnú linku u nás v dome na Floride.

Dvakrát to píplo a potom sa ozval jej hnusný hlas. „Prosím?“ spýtala sa posmešne. Na jazyku som pocítila jed. Išlo ma priam roztrhať od hnevu a strachu. Keď jej ublížila... zabijem ju. Neprežijem to.

„Kde je mama?“ spýtala som sa vystrašene. Sadla som si na stoličku a zasunula sa k stolu s počítačom. Zapla som ho a čakala.

„Ach, tvoja mama má ale šťastie, ešteže odcestovali, fú, zbytočne som sem chodila,“ vydýchla akože sklamane. No vedela som, že je riadne nahnevaná. Zrušila som ju a zapla internet. Išla som na online predaj leteniek a zadala najbližší let na Hawaii. Zajtra. Vydýchla som si. Musí to stačiť, hádam dovtedy Tanya nepríde.

Rezervovala som let a pozerala stránku s Hawaii ubytovaním Last minute.

O takých desať minút som našla vhodné ubytovanie a zarezervovala miesto na tri mesiace. Napísala som im skade mi môžu strhnúť sumu a vydýchla si. Aspoň ocko bude v poriadku.

„Musím mu to povedať,“ povedala som si sama pre seba. Znova som sa postavila a zbehla dole do obývačky. Postavila som sa pred telku a zahryzla si do pery. Nahnevane si ma prezrel.

„Bella?“

„Oci, je to dôležité. Zajtra letíš, všetko som zariadila. Kúpila som letenku na Hawaii. Budeš tam ubytovaný tri mesiace, je to všetko zariadené, tak to neodmietni,“ povedala som rýchlo a zatajila dych. (Tie letenky ma vyšli celú sumu z mojej kladnej knížky.) Čakal som na jeho reakciu, ktorá sa dostavila okamžite. Zalapal po dychu a vyvalil na mňa oči

„Čože?“ spýtal sa vykolajene.

„Zajtra letíš, sám, aby si si odýchol, zaveziem ťa tam, na letisku ti všetko vysvetlia,“ povedala som zreteľne a hľadela ockovi do očí.

„Zajtra. A čo Tanya?“ spýtal sa už pokojnejšie. Usmiala som sa naňho.

„Chcem sa lepšie zoznámiť s Tanyou. Neboj, ocko, bude nám fajn, okey?“ Prikývol a vydýchol. Nechám ho, aby si to preriešil sám v hlave. Aby si usporiadal myšlienky. Pobozkala som Charlieho na líce a znova vybehla do izby.

Ráno som sa zobudila na divný zápach, ktorý sa určite šíril z kuchyne. Rýchlo som sa postavila, no zatočila sa mi hlava. Na chvíľu som zavrela oči a podoprela sa postele. Keď bzučanie v hlave prestalo, obliekla som si župan a zbehla do kuchyne. Charlie stál za šporákom a niečo varil. A tuším, že sa mu to pripekalo.

„Ocko, varenie radšej nechaj na mňa,“ povedala som a usmiala sa. Otočil sa na mňa a tiež sa zaškeril.

„Myslím, že máš pravdu,“ odpovedal šťastne. Tuším, že sa tešil. Usmiala som sa.

„Oci, kedy som nemala pravdu?“ spýtala som sa. Usmial sa na mňa a podišiel ku mne. Pobozkal ma na čelo a objal ma.

„Už sa teším, zlatko, mám všetko pobalené. Bude to skvelý darček, Bella,“ pošepol a potom sa odtiahol. Venovala som ockovi ešte jeden úprimný a srdečný úsmev a pustila som sa do varenia.

„Oci, a nezabudni si každý deň plavky vešať na...“ vravela som rýchlo, aby som mu stíhla všetko vysvetliť, no Charlie ma prerušil v strede vety. Položil mi ruky na plecia a usmial sa na mňa.

„Bella, som dospelý, postarám sa o seba, ahoj,“ povedal. Dal mi pusu na líce a potom s úsmevom na tvári odišiel. Keď som ho už nevidela, vydala som hlasný, smutný povzdych.

Tak. A čo teraz? Asi pôjdem domov, osprchujem sa, potom by sme, dajme tomu, mohla ísť na lov, skúsiť, či aj zvieracia krv je pre mňa vhodná a potom? Potom si už len asi precvičovať schopnosti, ktoré mi zrejme budú pri Tanyi na nič.

O takých pätnásť minút som sa vyzliekla a vchádzala do horúcej vane. S úľavným povzdychom som zavrela oči a nadýchla sa.

V každom prípade musím myslieť aj na tú možnosť, že neprežijem. Tanya je príliš silná a stále neviem, či nemá v zásobe ešte nejakú schopnosť. Ale keďže stále žijem, plánuje mi ublížiť ešte hroznejším štýlom a toho sa desím. Neviem, čo mám čakať.

Edward Cullen

Práve sme boli s rodinou na love. Stále som si nevedel zvyknúť na tento život, no bol som rád, že ma Carlisle zachránil pri tej nehode, keď som narazil do stromu. Keby ho Alice nevarovala, nestihol by včas zakročiť a nežil by som. Cullenovcov, ako svoju novú rodinu, milujem. To oni ma vyslobodili z detského domova, keď mi zahynula matka. To oni mi pomohli so všetkým sa vysporiadať. A som im za to úprimne vďačný.

Všetko na upíriom živote je dokonalé, až to pitie krvi a tej túžbe po krvi, ktorá vyžaruje z ľudí. Prvé týždne môjho znovuzrodenia som nikam nevychádzal, teda iba na lov. No Carlisle mi veril a spolu sme sa boli poprechádzať po meste. Tie pachy, ach. Ešte stále sa neviem perfektne ovládať. Je to ako keby... ako keby som nejedol týždeň a zacítil som šťavnaté kurča, ktorého sa nemôžem dotknúť. Príliš lákavé, no pobabral by som si život.

„O desať minút sa stretávame na tomto mieste,“ zahlásil Carlislea celej rodine a potom sme sa všetci rozbehli loviť.

Nadýchol som sa a rozbehol za vôňou mäsožravca, ktorá sa tak podobá ľudskej. Ani nie za dve sekundy som bol na mieste a skočil na pumu, ktorá si práve chytila srnku. Vrhol som sa jej na tú najvábivejšiu tepnu a prezrýhol jej hrdlo. Zuby som je vopchal do hrdla a pil teplú, chutnú tekutinu, ktorá ma drží na žive.

Keď nebola v pume ani kvapôčka krvi, odtrhol som sa od nej a zakopal ju. Nadýchol som sa a znova sa rozbehol za stádom losov, ktoré mi až tak nevoňali.

Práve som dopíjal štvrtého losa, keď som si spomenul, že už je dávno po čase, ktorý nám stanovil Carlislea. Zanadával som a rozbehol sa, no zrazu... zacítil som vôňu, z ktorej sa mi zbiehali slinky ako nikdy.

Zmenil som smer a rozbehol sa za tou úžasnou vôňou. Poháňal ma smäd, ktorý nedokážem nikdy uhasiť. No možno... práve táto krv... možnože keby som ochutnal len kúsok... Zavrtel som hlavou. Edward! Ty magor! skríkol som na seba v duchu.

No aj tak som sa nezastavil. Utekal som ďalej, bežal som ako zmyslov zbavený, nespoznával som sám seba. Keď bola vôňa pár metrov odo mňa, spomalil som a pomaly sa prikrádal. Spozoroval som ju. Bol to človek, lepšie povedané dievča. Malá, krásne zdravé mahagónové vlasy, ktoré sa jej na svetle ligotali na červeno a úžasný zadok. Pomaly som sa k tej žene prikrádal a chytil ju za plecia. Troška sa s ňou pohrám. Nahodil som zvodný úsmev, keď sa ku mne otočila. No zmrzol mi. Čokoládové oči s bordovými iskričkami mohli patriť len jednej osobe.

„Bella?“ spýtal som sa prekvapene. Práve som chcel zabiť človeka, ktorého týram už od svojich desiatich a stále ma baví ju provokovať. Jej krásna biela tvár sa zarazila a vypleštila na mňa veľké oči. Mŕtvu veveričku rýchlo odhodila. Musel som sa uškrnúť. Veverička, chúďa. Chutia najhoršie zo všetkých zvierat, pokiaľ nerátam myši a potkany, tie sú ešte horšie. Rád experimentujem.

„Čo tu ro-robíš?“ spýtala sa šokovane a prezrela si ma stále tým prekvapeným pohľadom. Zamračil som sa.

„Bože, Bella... čo by asi upír robil v lese, okrem lovu a relaxovania? Hmmm? Zbieral hríby?“ spýtal som sa podráždene a prezrel si ju. Vlasy mala ešte mokré, zrejme sa kúpala. Predstavil som si ju pod prúdom vody, ako jej voda bubnuje po tele a steká po krásnych krivkách. Edward. Na čo to myslíš?! okríkol som sám seba v duchu a zavrtel hlavou.

Veď toto dievča neznášam a teraz si ju predstavujem v sprche.

Radšej som sa jej pozrel do očí, ktoré boli zúžené a ruky mala prekrížené na prsiach, ktoré si jemne nadvíhala. Totálne ma to vzrušilo. Ako by som sa teraz dotkol jej pŕs a... Znova som zavrtel hlavou.

„Ja som magor!“ zanadával som potichu. Bella sa uchcetla.

„To už viem dávno, Edward, ale som rada, že si si to priznal,“ zasmiala sa zvonivým hlasom a keď som jej pozrel nahnevane do očí, prestala sa smiať a v tvári sa jej objavil rumenec.

Bola zlatá aj napriek tomu, že ju nemám rád. „A mimochodom, radím ti, nejedz veveričky ani potkany, či myši,“ povedal som, aby nestála reč. Zdvihla ku mne zrak a znova sa zamračila. Nehodilo sa jej to.

„Ja-ja, ja som len skúšala, pretože som chcela zistiť, či môžem... nič,“ zarazila sa a otočila sa mi chrbtom.

„Musím ísť nakŕmiť psa,“ povedala a vydala sa smerom od mňa. Dosť úboha výhovorka a ona to vedela. Nechal som to tak a len si povzdychol. Musel som sa vrátiť. Otočil som sa a rozbehol za rodinou, ktorá ma zrejme zabije.

Hlavne Alice, lebo tá určite videla, že budem zabíjať. Teda, aj keď som to nespravil.

Bella

Keď som sa dokúpala, okamžite som sa usušila, obliekla si veci a hneď sa rozbehla do lesa. Používala som svoj sluch i čuch na to aby som zistila, či sa tu nejaké zviera nachádza. Započula som nejaké zviera na strome. Spozornela som a všimla som si oranžovú vevericu.

„Bože, Bella, a aké sú farby?! Jaj. Veď aj hnedé, či mi dneska drbe,“ hundrala som si popod nos a zohla sa po kameň veľkosti moje dlane. Spozornela som a hodila do malej veveričky práve vtedy, keď sa snažila preskočiť na druhý strom. S malým zapišťaním padla na zem a nehýbala sa. Prišlo mi jej ľúto, no nie som jediná, ktorá sa musí živiť krvou zvierat.

Zohla som sa k nej a zdvihla ju na ruky, zaklapla jej ústa, z ktorých trčali ostré zuby a zahryzla som do kožuchu. Naplo ma. Ústa som mala plné tej srsti. No snažila som sa to prekonať, a prehrýzla sa až k jej hrdlu. A podarilo sa mi to.

Odpila som z veveričky a naplo ma. Ešte horšie, ble. Radšej ostanem pri ľudskej krvi. Zrazu som pocítila dotyk na pleci. Otočila som sa a hľadela na Edwardov zvodný výraz, ktorý používa na krásne dievčatá, ktoré chce dostať do postele. Zarazila som sa a vypleštila oči na toho magora. Rýchlo som odhodila veveričku a Edward sa uškrnul. Debil jeden. A čo? Tak som zabila veveričku, aj tak sú zlé.

„Čo-čo tu robíš?“ spýtala som sa šokovane. Prekvapil ma. Ani vo sne by mi nenapadlo, že je práve on v lese. Zamračil sa.

„Bože, Bella... čo by asi upír robil v lese, okrem lovu a relaxovania? Hmmm? Zbieral hríby?“ povedal ironicky a podráždene. Zrazu si ma celú prezrel a v očiach som mu zazrela túžbu? Čo mu šibe, alebo som snáď oslepla z tej veveričky, či mám halucinácie? Nikdy by po mne nemohol túžiť! Nenávidím ho, aj keď sa k nemu správam niekedy v pohode.

Zavrtel hlavou a vtedy som sa mu nahnevane pozrela do očí. Naštval ma, nemá si ma čo prezerať. Ruky som si prekrížila na prsiach a Edward z môjho pohľadu ustúpil na moje... on sa mi pozerá na prsia? Jemu načisto hrabe? Znovu zavrtel hlavou.

„Ja som magor,“ pošepol potichu, no asi zabudol, že aj ja mám dobrý sluch,

„To už viem dávno, Edward, ale som rada, že si si to priznal,“ zasmiala som sa svojím zvonivým hlasom, no keď som zbadala Edwardov nahnevaný pohľad, striaslo ma od hrôzy a prestala som sa smiať. Sklonila spm hlavu a vtedy sa začervenala. Jeho výraz sa mi zdal veľmi vtipný aj keď som sa ho zľakla, no tu mu vravieť nebudem.

„A mimochodom, radím ti, nejedz veveričky ani potkany, či myši,“ povedal zrazu po chvíli. Zamračila som sa naňho. Nemá ma čo poučovať, je to moja vec. A čo keď som jedla veveričku, čo má byť na tom? A myš by som v živote nezjedla, bojím sa ich aj spoločne s potkanmi.

„Ja-ja... ja som len skúšala, pretože som chcela zistiť, či môžem... nič,“ zarazila som sa pretože by som prezradila niečo, čo nechcem, aby Edward vedel a navyše, Edwardov pohľad bol príliš... príliš omamujúci. Musím zmiznúť, lebo ma tento upír omámi, ako to on rád robí. Otočila som sa mu chrbtom a pustila z úst tu najhoršiu výhovorku.

„Musím ísť nakŕmiť psa,“

Radšej som zrýchlila a chcela odtiaľ zmiznúť. Veď ani nemám psa. Ach, či som sprostá. Keď som sa znova otočila, Edward tam už nebol. Vydýchla som si a kráčala domov.

Keď som vošla do domu, čakalo ma prekvapenie. Tanya sedela na barovej stoličke a vedľa nej Jearsy. Rozbúšilo sa mi srdce, keď sa spolu rozosmiali. Jearsin hlas znel akosi inak. Tak nejako chladne aj prázdne. Jej pohľad bol úplne rovnaký. Zabodla do mňa modré oči, z ktorých ma striaslo. Nespoznávala som ju.

„Jearsy?“ spýtala som sa priškrtene a podišla som o krok k nej. Tanya sa zasmiala a usmiala na Jearsy.

Strašidelne sa zasmiala a chladne sa na mňa usmiala. Rozbúšilo sa mi srdce zdesením, čo spravila Tanya Jearsy. Mojej najlepšej kamarátke, ktorú nadovšetko milujem.

„Čo-?“ spýtala som sa, no nemohla som to dopovedať. Pozrela som sa na Tanyu, ktorá sa namňa zaškerila.

„Môj plán sa práve rozbehol,“ pošepla mi zrazu do ucha a zložila ma na zem, kde som sa zvíjala v hrozných bolestiach ohňa.

Pred tvárou sa mi objavili všetky spomienky a zážitky s Jearsy. Náhle sa mi po tvári spustila slza. Čo som ti to spravila Jearsy?

Hádam som vás nijako nesklamala a budete naďalej čítať moju poviedku.

Chcela by som vám však niečo vysvetliť.

1. Edward sa zmenil na upíra pár dní po Bellinom odchode pri havárii.

2. Tanya má mnoho schopností, o ktorých ešte Bella nevie.

3. Belline pocity sú zmätené, pretože tá krv a všetky zmeny, keď ju premenili, ju poznamenali.

4. Edwardov vzťah s Corneliou vám vysvetlím v nabudúcej kapitole - ale určite to nie je vzťah z lásky.

5. Kapitoly budú dlhšie.

6. Bella zabila dvoch upírov, jeden bol Tanyin milenec, druhý brat, preto sa chce Tanya pomstiť

7. A čo sa týka vzťahu s Deanom, ona to len škúša, ani sama nevie, čo k nemu cíti a chce to zistiť. Pre ňu to je len nejaký únik pred realitou. A to zistenie si môžete prečítať v nasledujúcich kapitolách.

8. Bude druhá séria, ktorú už mám premyslenú.

9. Edward tiež nevie, čo vlastne cíti. Je dosť zmätený.

10. Tiež vám poskytnem aj krátky pohľad z Tanyinej mysle. :)

Tak, to je asi všetko. ;) Hor sa do komentovania. Keby ste sa chceli opýtať na niečo ohľadom poviedky, píšte. :)

Zhrnutie

Autor: Nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I want to feel pretty! - 14. kapitola: