Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I Love You, forever! - 4. Súboj a smrť

26.06.2011 (11:30) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 3138×

 4. Súboj a smrť

„Nič si z toho nerob, Tia. Učila som sa u najlepších a vďaka mojím schopnostiam som neporaziteľná.“

Bolo mi z toho neskutočne zle. Naozaj som si nemyslela, že je Kristen namyslená. Ale to ako sa vyjadrila mi trhalo žily od hnusu. „Môžem to skúsiť?“

Moju otázku nikto nečakal a ja som ľutovala, že som sa na to vôbec spýtal., pretože sa na mňa všetci pozreli a musela som sklopiť zrak. Nikdy by som také niečo nevypustila z úst, ale moja bojovnosť, ktorú som zdedila po otcovi, ma predbehla.

„Môžeš, ale už dopredu sa zmier s prehrou,“ zasmiala sa Kristen a Tia mi hodila meč katana.

„Nie je to fér, Kristen. Sily nie sú vyrovnané,“ napomenul ju Edward. Na jeho tvári som videla však neutrálny výraz.

Vstúpila som na „bojové pole“ do dažďa so slovami: „Ja skôr bojujem päsťami, ako mečom.“

„Už sa nemôžeš vyhovoriť,“ upozornila ma.

„Nevyhováram sa, len ti to oznamujem. Tak začnime.“

„Najskôr pravidlá. Zapamätaj si, že je len jedno,“ usmiala sa. „Žiadne pravidlá neplatia.“

Súhlasila som s tým. Takto mi to vyhovovalo. Na začiatku súboja som sa teda uklonila, ako ma to učil môj majster na bojové umenia vo Volterre. Potom som zodvihla ruky s katanou nad hlavu. To isté spravila aj Kristen a potom sa začal súboj.

Mýlila som sa, ak som si myslela, že by som ju dokázala poraziť a k tomu všetkému jej uštedriť aj príučku. Kristen bola silný protivník. Silnejší než ja. Okrem jej presných úderov používala ja svoju schopnosť tvorenia ohňa a hádzala po mne ohnivé gule alebo oheň zapaľovala priamo na mne. Ani prudký dážď ma neušetril od bolesti. Bola som však hrdá na to, že som ani raz nevykríkla. Azda len moja tvár prezrádzala moju bolesť.

„To stačí!“ skríkol Amun v okamihu, keď mi Kristen prebodla mečom srdce a krvavá čepeľ vyšla cez môj chrbát. Nikdy v živote, ani pri otcových trestoch, som takú bolesť nezažila. Bolo to akoby ma spaľoval jej oheň od vnútra. Nedokázala som sa nadýchnuť a krv sa mi zastavila v žilách. Cítila som chlad. Chlad smrti, ktorá ma ťahala na druhú stranu. Videla som ju pred sebou. Podávala mi ruku. Volala ma k sebe. A ja som šla.

Dotyk smrti stačil na to, aby sa moja bolesť zmenila na šťastie. Smiala som sa. Okolo mňa nebolo nič, len prázdnota, ale smiala som sa. A potom som sa ocitla na neznámom mieste. Stála som vo veľkej hale predo mnou stál muž s maskou. Nikoho mi pripomínal, ale nevedela som koho. Pobozkal ma na pery. To on ma rozosmial. Ale potom sa to všetko zmenilo a ja som bola vo Volterre. Miestnosť, v ktorej som sa nachádzala, ani zďaleka nepripomínala veľkú uvítaciu halu s trónmi. Teraz bolo všetko čierne, mŕtve. V rukách som držala obhorené telo, jedno z tucta, a moje slzy dopadali na kedysi krásnu tvár. Vykríkla som.

Ten výkrik sa zlial do výkriku bolesti, keď som opäť pocítila meč katana, ako mi prebodol srdce. Nechápala som, čo to bolo, ale ani ma to nejako nezaujímalo. Teraz bol pre mňa dôležitý tento okamih a to, že ak ten meč nevytiahnem, vykrvácam.

Kristen mi však „prečítala“ myšlienky. Vytiahla meč a ustúpila. Padla som na zem. V ústach som pocítila krv, no rany sa mi začali rýchlo hojiť. O päť sekúnd som na koži pocítila čerstvé jazvy. A tých päť sekúnd stačilo na to, aby na mňa skočil Edward a prikoval ma k zemi. Chcel mi vsať krv, ale v okamihu, ako sa mi zavrela rana, stratil sa aj pach krvi v daždi.

„Prepáč,“ ospravedlnil sa a postavil sa. Zodvihol aj mňa. „Ja som nechcel, no tvoja krv ma...“

„V pohode,“ ubezpečila som ho.

„Myslím, že stačilo.“

„Nie, Amun. Ešte sme neskončili. Posledný pokus?“

„To beriem,“ prikývla Kristen a v očiach mala plameň zúrivosti. Zaútočila ešte zúrivejšie ako predtým.

Netušila som, čo sa stalo, ale teraz som už vedela, ako ju poraziť. Útočila zo zúrivosti a to sa v súboji nikdy nevypláca. Len jej zúrivosť však nestačila. Musela som im ukázať svoju schopnosť. Vedela som, že je to nebezpečné, no musela som. Moja česť si to vyžadovala. A Kristen konečne musela dostať príučku.

A preto, keď Kristen zaútočila a chytila som jej ruku, aby ma opäť neprebodla, nechala som pôsobiť svoju silu. Videla som, ako sa jej zahmlelo pred očami, tvár stratila farbu a pery jej sfialoveli. Odrazu bola studená ako kryha ľadu a ja som vedela, že jej stačilo. No nemohla som to zastaviť. Bolo to silnejšie než ja. Pokúsila sa nadvihnúť ruku, ale bola taká slabá, že to nedokázala. Chcela som ju pustiť, no nejaký vnútorný hlas mi hovorila, aby som pokračovala. Nemohla som sa mu vzoprieť. Aj mňa to zvnútra zabíjalo. Padli sme na zem do čierneho priestoru a v tom okamihu som vedela, že obe zomrieme.

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I Love You, forever! - 4. Súboj a smrť: