Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I Love You, forever - 18. Nenávidím ťa! Milujem ťa!

08.07.2013 (09:30) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 2439×

18. Nenávidím ťa! Milujem ťa!

„Ste veľmi krásna, Isabella,“ uznal Devin Marlow a vtisol mi bozk na hánky. Celá som sa zachvela od zhnusenia. Bol príťažlivý, to som nemohla poprieť. Ale všetko to sa strácalo s vedomím, že je to môj snúbenec. Môj budúci manžel. Môj budúci milenec.

„Ďakujem,“ prinútila som sa vyzdvihnúť kútiky úst. Stiahla som ruku späť k telu, pričom sa mu na tvári vytvorila tenká čiarka., ktorá vzápätí zmizla. Pozrela som sa späť na mesto zahalené v tmavom závoji. Devin sa postavil bližšie, až som mala na chvíľu pocit, že ma objíme.

„Aro plánuje svadbu za pár týždňov a oficiálne zasnúbenie už tento víkend. Dovtedy by som vás rád spoznal bližšie. A taktiež by som bola veľmi rád, ak by ste sa udobrili s otcom.“

Zaklipkala som očami a pootočila hlavou. Naozaj stál až príliš blízko. „Ešte nie sme manželia, Devin. Nemyslite si, že mi môžete rozkazovať už teraz. Vlastne, ani keď budeme manželia, nebudem počúvať vaše rozkazy, aby bolo jasné,“ usmiala som sa. Čelo sa mu opäť stiahlo.

„Nechápte ma zle, Isabella. Chcem len vaše dobro. Aro je veľmi nahnevaný za to, čo ste predviedli dnes ráno. Nemusím mať ani schopnosť ako váš priateľ Jasper, aby som rozpoznal, kedy chce upír niekoho zabiť.“ Zalapala som po dychu. Pozrela som na dvojčatá, ktoré stáli niekoľko metrov od nás a pozorne ma sledovali a potom späť na Devina. Jeho priamosť ma absolútne ochromila.

Prekonal aj tú poslednú vzdialenosť medzi nami a objal ma okolo pása. Pritlačil si ma na hruď, lícom sa oprel o moje vlasy a nasal ich vôňu. „A nemyslite si, že ma nebudete počúvať, keď budeme svoji miláčik. Budete. Dokonca veľmi rada, za to vám ručím.“ Usmial sa a potom ma pustil. Odkráčal preč a ja som sledovala jeho chrbát, až kým sa nestratil v strešných dverách. Skrivila som tvár. Tak takýto je môj budúci manžel? Skutočne som pochybovala o tom, či je vôbec milý. Určite to všetko bola len pretvárka, aby zapôsobil na Ara. A ako vlastne získal moju ruku? Jasné, Angličania boli mocným klanom. Tvorilo ho len niekoľko upírov, ale aj napriek tomu mali tie najúžasnejšie schopnosti. Hm, zaujímalo by ma, akú schopnosť má presne Devin, keď je vojvodom, čo je v podstate najvyššia hodnosť hneď po kráľovi. Dočerta, ako sa vôbec volá anglický vládca upírov? Nebolo to tiež niečo ako Marlow? Nie, pokrútila som hlavou a dúfala, že ma Aro nezasnúbil so synom anglického vodcu upírov. Bol neuveriteľne krutý a ak by to bola pravda, Devin by určite nebol o nič lepší. Sakra.

***

„Alice? Myslíš, že život s Devinom bude dobrý?“ otočila som sa na tú malú elfku. Alice zaklipkala svojimi veľkými kukadami a hlasno vydýchla.

„To ti nemôžem povedať, Bella. Neuvidím vašu budúcnosť, kým sa za neho nevydáš.“ Smutne sa usmiala. Presne takúto odpoveď som očakávala a zároveň som ju vôbec nechcela počuť. Chcela som vedieť, ako to bude vyzerať, keď budem Devinovou manželkou. Bude ma mlátiť, keď ho nebudem poslúchať? To znamenalo jeho varovanie skryté medzi vetami? Nepochybne.

Zastavila som uprostred chodby a silnejšie uchopila misku s cereáliami pre Samanthu. Alice ma napodobnila a v obave sa ku mne otočila.

„Deje sa niečo, slečna Isabella?“ opýtala sa strojene, lebo sme už boli v blízkosti izieb môjho otca. Zavrtela som hlavou a prinútila sa ku kroku. Keď už sme prešli ďalšími dverami, ešte raz som sa otočila na Alice.

„Je Devin nejako príbuzný s kráľom anglických upírov?“ hlas sa mi chvel. Alice mi stisla ruku a prikývla.

„Je to jeho synovec. Nie pokrvný, ale je uznaný za jeho synovca,“ spresnila. Fu, vydýchla som si v duchu. Nie pokrvný, zopakovala som. Znamenalo to, že nemusí byť zrovna taký ako jeho strýko. Aj keď dostal ich výchovu, to ešte nemusí nič znamenať. Aspoň dúfam.

„Bella,“ začula som známi hlas, ktorý ma prinútil zastaviť. Bol tichý ako šeptanie, no ja som ho počula. Okamžite som zodvihla hlavu. Stál tam. A mne sa stratila zem pod nohami. Steny sa mi rozplynuli a videla som len jeho na konci dlhej tmavej chodby. Bol rovnako sexy, ako som si ho pamätala. A ešte viac ako tá príšera z mojej nočnej mory, ktorej som musela odolávať. Ale hneď po prvom ohúrení ma zaplavil hnev. Chuť po pomste. Všetka láska so mňa behom sekundy vyprchala. Cítila som len bolesť – vnútornú, ale aj vonkajšiu. Rany na mojom chrbte sa stále poriadne nezahojili a teraz ma zrazu pálili viac než kedykoľvek predtým. 

Miska mi vypadla z rúk a skôr, než ma Alice stihla zastaviť, som sa rozbehla proti nemu. Zadržala som v sebe zúrivý pokrik bojovníka, spomedzi pier sa mi predralo len vrčanie. Skočila som na neho z dvojmetrovej vzdialenosti a zhodila ho na chrbát. Videla som na červeno. Chcela som mu rozdriapať krk, oddeliť končatiny aj hlavu od tela. Drapla som rukami, on mi ich však zadržal. Jedným ľahkým pohybom ma prehodil na chrbát, na čo som sykla od bolesti, a posadil sa mi na bedrá. Ruky mi vytiahol za hlavu. Jeho oči mali zlatú farbu, ktorá ma hriala na lícach, no tvár mal mrazivo chladnú. Bez jediného výrazu.

„Pusti ma,“ zasyčala som a snažila sa mu vzoprieť. Krútila som bokmi, chcela som ho kopnúť nohami, no on využil príležitosť a ešte lepšie ich zakliesnil pod svoje členky. Zavrčala som na neho.

„Prestaň sa mi brániť. Ubližuješ si len sebe,“ upozornil ma. Hnevalo ma, že má pravdu. Chrbát ma sakramensky bolel a ja som musela zatínať zuby, aby som sa nerozplakala.

Ešte pár minút som odolávala a prosila Alice pohľadom, aby mi pomohla, ale ona iba stála niekoľko metrov od nás a tvárila sa, že nás nevidí. Potom som to vzdala a zadychčane uvoľnila svoje svalstvo.

„Tak je to dobre. Teraz ťa pustím, ale ak sa ma znova pokúsiš zabiť, zavriem ťa do izby a len tak ľahko odtiaľ nepustím,“ vyhrážal sa. Tým mi úplne vyrazil dych. Kto mu dal právo takto so mnou hovoriť? Tentoraz bol na mojej pôde, bola som Volterskou princeznou. Nemal právo sa so mnou rozprávať takým hrubým tónom a ešte sa mi aj vyhrážať.

„Tu som doma ja, Edward, nemáš právo so mnou takto zaobchádzať,“ vyštekla som podráždene a znovu zavrčala. Tvárou mu prebehla bolestivá grimasa, ale potom sa tam znovu vrátil ten chladný výraz, ktorý mi tlačil slzy do očí. Toto nebol Edward, ktorého som poznala. Do ktorého som sa zamilovala. Naozaj sa celý čas len tváril, že ma má rád? Nepripadalo mi to tak. Ale ja, samozrejme, o láske nič neviem. A už sa to ani nikdy nedozviem.

„Aro ma pred pár minútami určil za tvojho osobného strážcu, Isabella. Mám ťa na starosti, kým sa nevydáš a neodídeš do Anglicka,“ hovoril chladne. To ma dorazilo. On?! Strážca?! Nie, to nie... To nemohla byť pravda. Nedokázala som tomu uveriť. Ledva som zniesla myšlienku, že Edward ma nikdy nemiloval, ale aby som ho mala vedľa seba ešte ďalšie dva týždne? Nie, to by ma zabilo.

Musela som hovoriť s Arom. Musela som ho požiadať, aby ho odvolal. Bola som dokonca ochotná prisľúbiť, že na svojej svadbe s Devinom nevyvediem žiadnu hlúposť, len aby poslal Edwarda preč. Už som ho nikdy nechcela vidieť. Ten pohľad, aj jeho blízkosť ma boleli. Akoby ma chcel ešte úplne doraziť, kým odídem do večných pekiel po boku Devina.

„Pusti... Pusti ma. Musím ísť za Arom,“ šepkala som a bez síl ho bila do pŕs. Pokrútil hlavou. Odtiahol sa a vzal ma na ruky.

 Nie, toto nie, chcela som mu povedať. Ale hlas ma znovu zradil a zadrel sa mi v hrdle. Nedokázala som sa mu ani zaprieť do hrude a donútiť ho, aby ma pustil. Bezmocne som sa oprela o jeho hruď a zavrela oči. O ničom sa rozprával s Alice. Tá nás potom niekam videla. Nevnímala som nič, len jeho pokojný dych a jedna moja zvrátená časť, ktorej nevadilo, ako veľmi mi ublížil, si naplno vychutnávala jeho blízkosť, až kým sa neotvorili a potom nezatvoril dvere. Pod sebou som pocítila čosi mäkké, mäkkšie, než hrď upíra. Otvorila som oči a rozhliadla sa okolo seba. Ležala som na svojej posteli. Alice práve odvádzala von malú Samanthu a Edward sa skláňal nado mnou. Oči mu sčerneli. Bála som sa. Ešte raz som sa pozrela k dverám a nadvihla ruku, aby som požiadala Alice, nech neodchádza. No ona sa iba usmiala od ucha k uchu a zatvorila dvere.

„Nie,“ šepla som chrapľavo. Načiahla som prsty, ako sa načahuje smädný za posledným džbánom čistej vody. Edward si so mnou preplietol prsty a pritiahol si moju ruku k svojim perám. Pobozkal ma na každý jeden kĺbik a ja som ho sledovala. Oči sa mi rozšírili, keď sa ku mne sklonil a prisal sa mi na pery. V sekunde ma posadil a zovrel v náručí tak pevne, až mi vyrážal dych. V sekunde bol on tým umierajúcim a ja som bola jeho živou vodou... 

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I Love You, forever - 18. Nenávidím ťa! Milujem ťa! :