Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I don´t believe you killed, Alice - 5. kapitola - Edward Masen

01.10.2010 (11:30) • JasminaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1150×

V tej chvíli sa za dverami v chodbe vydláždenej kameňom ozvali hlasy. Jeden Bella poznala, patril majordómovi, ale ďalší bol hlbší, zamatovejší a oveľa zvučnejší.

„Zdá sa, že sa vrátil gróf.“ Poznamenala Rosalie a elegantne vstala z pohovky. Ako sa vznášala izbou, ozvalo sa ľahké zaklopanie a o chvíľu majordómus otvoril dvere.

„Jeho lordstvo sa vrátilo,“ oznámil sivovlasý muž, „informoval som ho o vašej návšteve.“

Bella zostala sedieť na pohovke.

Urobila veľmi dobre.

Muž, ktorý vošiel do miestnosti, nebol vonkoncom taký, akého očakávala. Nebol odetý vo fraku a elegantných nohaviciach. Namiesto toho mal na sebe jazdecké nohavice zafŕkané blatom, vysoké jazdecké čižmy a bielu ľanovú košeľu. S bezodnými, takmer čiernymi, očami a bronzovými vlasmi vyzeral skôr ako zbojník z osemnásteho storočia, než ako anglický lord.

„Edward! Dúfala som, že sa čoskoro vrátiš. Práve k nám prišiel hosť – manželka tvojho bratranca Dereka, Letty Mossová.“

Prenikavé oči sa otočili smerom k Belle a akoby ju jediným pohľadom prikovali k pohovke. „Nevedel som, že mám bratranca Dereka.“

„Som si istá, že ho Jasper spomínal. Je to syn tvojho vzdialeného bratranca z tretieho kolena Erika Mossa. Erik býval blízko Yorku tak ako Derek, ak si správne spomínam. Pani Mossová prešla kus cesty, aby ťa navštívila.“

Edward sa neospravedlnil za svoj pomerne nedbalý a neupravený vzhľad, iba sa obrátil a jemne uklonil. „Pani Mossová, vitajte na hrade Tremaine. Teraz, ak mi prepáčite, čaká ma niekoľko neodkladných záležitostí.“

„Rada by som sa s vami pozhovárala, mylord.“ Vstala z pohovky. „Je to dôležité a cestovala som takú diaľku...“

Zdvihol jedno zo svojich obočí. Bolo očividné, že nie je zvyknutý, aby sa s ním ženy rozprávali podobným spôsobom. Chvíľu na ňu hľadel, akoby si ju premeriaval do posledného detailu.

Kútik úst sa mu mierne skrivil. „Myslím,... že vám môžem venovať chvíľku, keďže, ako ste povedali, ste cestovali taký veľký kus cesty.“ V tom tvrdom úsmeve bolo niečo, čo ju vystríhalo, a od strachu sa jej rozbúšilo srdce. Ako keby ho počul a jeho úsmev sa ešte viac rozšíril.

Edward sa zvrtol k švagrinej. „Rose, ospravedlníš nás...?“

Rosalin úsmev sa vytratil. „Samozrejme.“ Elegantne sa vzdialila k posuvným dverám, ale nezdalo sa, že by ju to tešilo.

Gróf čakal, kým majordómus zatvorí dvere. „Želali ste si so mnou hovoriť. Čo môžem pre vás urobiť, pani Mossová?“

Neponúkol jej, aby si sadla. Bolo zrejmé, že nemá v úmysle strácať s ňou veľa času. Bella znervóznela. Gróf bol ešte krajší ako hovorili klebety. Bol veľmi vysoký, s nezvyčajne širokými ramenami, plochým bruchom a dlhými svalnatými nohami. Hľadiac do tých prenikavých, tmavých očí, sa jej videlo jednoduché predstaviť si, že mladé nevinné dievča, akým bola jej sestra, podľahne takej čistej mužnosti.

„Je ťažké sa rozhodnúť, kde začať....

„Len mi povedzte, prečo ste prišli, pani Mossová.“

„Takže, mylord, aby som bola úprimná, váš bratranec Derek ma opustil bez prostriedkov a utiekol za dobrodružstvom do Ameriky. Čakala som takmer dva roky na jeho návrat, ale za ten čas som od neho nedostala ani riadok. Nemám rodinu, ktorú by som mohla požiadať o pomoc. Minula som posledné penny, aby som sa dostala na hrad Tremaine, a teraz zúfalo potrebujem vašu pomoc.“

Čierne oči si ju znovu pozorne premerali. Zaostrili na jednoduché, starostlivo pozašívané, zodraté šaty. Dôkladne zhodnotili jej poprsie, ktoré nebolo možné prehliadnuť ani v šatách zapnutých až ku krku.

„Ako som povedal, nikdy som nepočul o Derekovi Mossovy. Nepochybujem, že je jedným z mojich vzdialených príbuzných, ale ako môžem vedieť, že ste jeho manželka? Ako si vlastne môžem byť istý, že sa vôbec oženil?“

Bella bola na pochybnosti pripravená. Podľa jej zdroja bol Edward Masen veľmi inteligentný muž. Slúžil ako major v armáde a precestoval mnohé krajiny. Nebol to človek, ktorý sa dal ľahko oklamať.

Siahla do taštičky a vytiahla dva zložené listy papiera. Sfalšovať potvrdenie o sobáši nebolo lacné ani jednoduché. Našťastie mala vďaka svojmu postaveniu veľa užitočných známostí.

Prešla k Edwardovi a podala mu papiere. Uvedomila si, že jej nie je ani v najmenšom príjemné, ako musí zakláňať hlavu, aby sa mu mohla pozrieť do tváre, no chcela vedieť, ako sa bude tváriť, keď ich prečíta.

„Prvý doklad je o mojej svadbe s Derekom Mossom spred troch rokov, ktorá bola riadne zaznamenaná v kostole. Druhý je list od Dereka. Adresoval ho mne a zaslal ho z mesta Filadelfia v Amerike.“

Sledovala grófa pri čítaní. „Derek sa stretol niekoľko ráz s vaším otcom,“ povedalaj keď dočítal a zložil listy papiera. „Som si istá, že môj manžel mal o vašom otcovi vysokú mienku.“

Edward sa pri zmienke o otcovi zamračil a Bellu napadlo, že vzťah medzi oboma mužmi nebol práve najvrúcnejší.. Netváril sa ani trochu spokojne, keď jej vracal doklady, a Bella podvedome zadržala dych.

Nakoniec si vzdychol. „Ak by ste ma nasledovali do pracovne, vypíšem vám šek a môžete sa postaviť na vlastné nohy.“ Zvrtol sa a vykročil vpred.

Bella bojovala s návalom paniky. „Počkajte!“

Lord Tremaine sa otočil. Jeho pohľad sa jej zastavil na tvári a ona znovu pocítila zvláštne sťahy v žalúdku.

„Povedal som, že vám dám peniaze. Čo ešte chcete?“

Oči sa jej zaplnili slzami. Nebolo to ťažké, keďže jej plán bol na pokraji neúspechu. „Ja... potrebujem miesto, kde by som mohla zostať, mylord... iba na chvíľu. O niekoľko týždňov by som mala získať menšie dedičstvo. Viete, môj otec založil fond. Len čo dosiahnem dvadsaťdva rokov, začnem dostávať mesačnú rentu. Nebude to veľa, ale malo by to stačiť na jednoduchý život, kým sa nevráti Derek.“

Grófovo husté obočie splynulo v jedno. „Váš otec a matka sú teda mŕtvi? Nemáte nikoho iného, kto by vám mohol pomôcť?“

„Ako som povedala, nemám nijakých žijúcich príbuzných. To je jeden z dôvodov, prečo som sa vydala za Dereka. Nemala som nikoho, kto by sa o mňa postaral, a potrebovala som ochranu. Nanešťastie, jeho ochrana netrvala dlho.“

„Ako dlho ste boli spolu, kým odišiel?“

„Niečo vyše roka.“

Gróf si ju hodnú chvíľu premeriaval. „Môžete zostať... aspoň pokým si nerozmyslím, čo s vami.“

Jej tvár sa rozžiarila. Vystrúhala slabý úsmev rozjasnený skrytým návalom úľavy. „Ďakujem vám, mylord. Navždy zostanem vašou dlžníčkou.“

Edward si jej vďaku nevšímal. Zvrtol sa a vykročil ku dverám. V okamihu, keď vyšiel z miestnosti, Bella klesla na pohovku. V poslednej chvíli. Nohy sa jej nebezpečne triasli a hrozilo, že ju už dlhšie neudržia nad zemou.

Dokázala to! Malým podvodom sa votrela na hrad Tremaine! Hneď ako sa udomácni, hneď ako rodina povolí v ostražitosti a začne jej dôverovať, pustí sa do pátrania.

Jej pery sa náhle zúžili. Možnože Edward Masen je jeden z najkrajších mužov, akých kedy stretla, ale to neznamená, že nemôže byť vrahom. Ak zabil jej sestru a Joshuu, zaplatí za to.

____________________

Edward kráčal hradom v ešte horšej nálade ako ráno. Nebol si celkom istý, ako sa to stalo, ale kým tá žena v zaplátaných šatách bola s ním v salóne, kým sa naňho pozerala tak úpenlivo, skvostnými čokoládovo-hnedými očami s hustými mihalnicami, stratil ostražitosť a dovolil jej, hoci ju predtým nikdy nevidel, nasťahovať sa do jeho domu.

Nerozumel tomu. Hneď od začiatku odhalil jej divadielko, falošné slzy a zmáčané ruky, prosebný, chvejúci sa hlas.

Ale v jej predstavení zachytil aj záblesk niečoho, čo ho zaujalo. Najskôr si pomyslel, že to bolo zúfalstvo. Nepochyboval však, že bolo úprimné. No neskôr si uvedomil, že v jej očiach sa skrývalo aj čosi iné. Čosi ako silné odhodlanie. Nech to už bolo čokoľvek, zasiahlo ho to natoľko, že jej dovolil zostať.

Edward pokrútil hlavou. Bol si istý, že Letty Mossová je podvodníčka, ktorá sa chystá vymámiť od neho peniaze, okradnúť ho, alebo niečo horšie.

Myslel na malú mladú ženu a takmer sa usmial. Bol to vojak. Ak mu spôsobí problémy, jednoducho ju vyhodí, bez ohľadu na to, čo sľubuje pohľad na jej veľmi atraktívny zadoček.

Táto myšlienka ho nečakane vyviedla z miery. Odkedy zomrela Jessica, spal len s niekoľkými ženami. Vedel, že ho od toho odrádza vlastné svedomie. Trýznivé výčitky, že tam nebol a nepomohol jej...

Začul kroky. Zdvihol zrak a videl, ako sa k nemu blíži Rosalie.

„Dúfam, že si bol džentlmen,“ povedala s úsmevom. „Všimla som si, že sa snažila votrieť sa do domu, ale...“

„Zostane.“

„Čože?“

Opätoval jej sarkastický úsmev. „Ustavične ma karháš za negalantné spôsoby. Bolo by vrcholne neslušné, keby som vyhodil člena našej rodiny na ulicu.“

„Áno, ale myslela som si, že jej dáš peniaze, nie že ju pozveš do domu.“

„V dome sú dve samostatné krídla a sedemdesiat izieb. Daj ju niekam, kde ti nebude prekážať.“

„Ale...“

Vykročil. „Na večeru ma nečakajte. Dohliadni, aby náš hosť mal čo jesť.“

Kráčal ďalej dlhou chodbou, keď ho náhle prepadla zúfala túžba vyjsť von, preč z hrubých múrov hradu. Znovu musel premýšľať nad tým, prečo ponúkol tej žene ochranu.

Možno to spôsobila nuda.

Ale aj tak...

Autor: JasminaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I don´t believe you killed, Alice - 5. kapitola - Edward Masen: