Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I don´t believe you killed, Alice - 4. kapitola - Hrad a zoznámenie s Rosalie Masenovou

18.09.2010 (08:00) • JasminaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 858×

4.kapitola

Edward Masen, deviaty gróf z Tremainu, bol na svojej pravidelnej obhliadke panstva a pozemkov v okolí hradu. Ponorený do myšlienok si ani v najmenšom nevšímal vŕzganie sedla.

Veľký čierny žrebec Luka pod ním netrpezlivo poskakoval, nedočkavý pokračovať v ich spoločnej jazde. Takmer rovnako nedočkavý ako Edward.

Za posledných desať dní našiel pokoj len pri jazde. Iba vtedy unikol povinnostiam domu, rodine... a spomienkam.

Devätnásteho septembra zomrela jeho pekná mladá žena Jessica. Edward štuchol žrebca do slabín a vydal sa besným cvalom dole svahom. Vietor sa pokúšal roztrapatiť jeho bronzové vlasy. Biela ľanová košeľa sa trepotala na tele.

Len tu si mohol znovu a znovu prehrávať nepekné spomienky.

Edward jazdil ešte hodinu. Dostal sa až k vzdialenému okraju svojho panstva. Tam žrebca obrátil a viedol ho pomalým krokom späť k dedine.

Časom ho spomienky opustia. Ale devätnásty september je už tak blízko. O týždeň...

Bella hľadela cez okno ošarpaného koča, ktorý si prenajala v hostinci. Pred ňou, na konci dlhej štrkovej cesty, sa na kopci týčil ako nedobytná pevnosť hrad Tremaine.

„Si si týmto všetkým istá, Bella?“ Irina sa k nej pritúlila a ruky jej nervózne klesli do lona. „Vieš, teta Carmen má možno pravdu. Možno sa vystavujeme obrovskému nebezpečenstvu.“

„Som Letty alebo pani Mossová. Pamätaj si to, Irina. A neboj sa, ak by sa stalo čokoľvek, čo by nám dalo čo i len najmenší dôvod pochybovať, že sme v bezpečí, kedykoľvek môžeme rýchlo odísť.“

Koč náhle zastal pred obrovskou kamennou stavbou hradu a ten náraz ich takmer vyhodil zo sedadiel. Obrovská vyrezávaná brána ukrývala dvojposchodové krídla pripojené na oboch stranách k vysokej okrúhlej veži, ktorá bola svojho času centrom života na hrade.

Rodine Masenovcov patrilo veľké bohatstvo - znásobené dobre načasovaným úmrtím Edwardovej manželky. Kočiš pomohol Belle a Irine zísť z koča, zložil ich batožinu a vyskočil späť na kamzík. „Chcete, aby som počkal, kým vás prijmú, dámy?“

Bella pokrútila hlavou. „Budeme v poriadku. Som sestrenica jeho lordstva, prišla som na návštevu.“

Chcela, aby koč odišiel. Nerada by dala grófovi šancu vyhodiť ich obnosené zadky.

Pozbierala odvahu, dopriala kočišovi čas, aby rozhýbal koč, a potom už len počula slabnúci štrngot podkov na štrkovej ceste. Snažila sa nevšímať si zvláštny pocit v kolenách a vykročila po schodisku k majestátnej drevenej bráne. Po niekoľkých prudkých úderoch otvoril dvere majordómus, bezchybne oblečený do čierneho fraku, čiernych nohavíc a snehovo bielej košele.

„Čo si želáte?“

Bella vystrúhala úsmev. „Prišla som za lordom Tremainom. Ohláste mu, že pani Mossová, Letty Mossová, manželka jeho bratranca Dereka, ho prišla navštíviť.“

„Obávam sa, že jeho lordstvo nie je momentálne prítomné, ale jeho brat Jasper je tu. Môžem ho informovať o vašom príchode. Nasledujte ma, prosím.“

Majordómus viedol Bellu s Irinou do celkom vkusne zariadeného salóna s ozdobným bielym stropom, mramorovým kozubom, čalúnenými stoličkami a elegantnou pohovkou v jantárových farbách.

Irina si sadla na jednu zo stoličiek a jej ruky sa pred ňou nervózne zopäli. Bella sa potichu modlila, aby sa dievča nezosypalo skôr, ako sa začne ich riskantná hra.

Bella si sadla na pohodlnú pohovku, starostlivo si strážila úsmev a čakala. Napokon začula majordómove šuchtavé kroky, nasledované šuchotavým zvukom ťažkej sukne a ženských krokov blížiacim sa k nim. Vstala. Irina ju nervózne napodobnila. Belle neušlo, ako bojuje so strachom.

Do salóna vstúpila žena so zlatými vlasmi sčesanými do strapcov kučier, ktoré jej padali na plecia. Oči mala temno modré ako kvet enciánu a také žiarivé, až oslepovali. Mala mimoriadne peknú tvár a primeranú postavu. Prezrela si obe ženy, všimla si, že šaty Belly boli jednoduché a obnosené, ale kvalitnejšie ako šaty Iriny, a podľa toho upriamila svoj pohľad.

„Pani Mossová, predpokladám?“

„Áno, pani Letty Mossová. Môj manžel je bratranec lorda Tremaina.“

„To je vaša komorná?“ spýtala sa, hľadiac na Irinu.

„Áno, slečna Winsfordová.“

„Povedali mi, že idete za grófom.“

„Áno, prišla som za grófom v neodkladnej záležitosti.“

„ Gróf Tremaine sa ešte nevrátil z rannej jazdy a keďže môj muž je momentálne zaneprázdnený, možno vám budem vedieť pomôcť ja. Som Rosalie Masenová. Ak je váš manžel grófov bratranec, potom musí byť aj Jasperovým bratrancom.“

„Och, áno. Rada vás spoznávam, pani Masenová.“ Bella hodila pohľad na Irinu. „Možno by mohla moja komorná počkať v kuchyni, aby sme sa mohli porozprávať.“

„Samozrejme.“ Rosalie zavolala majordóma. „Pán Forstythle, vyprevaďte slečnu Winsfordovú do kuchyne, aby sa trochu občerstvila. A nám doneste čaj a keksy.“ Neúprimne sa usmiala na Bellu.

Bella sa usmiala, no nepríjemný pocit z tejto ženy zostal. Irina sa na ňu vystrašene pozrela a odišla s majordómom z miestnosti. Bella sa vrátila na svoje miesto na pohovke a Rosalie si sadla k nej.

Zlatovlasá žena sa usmiala. Bola neuveriteľne krásna, nie viac ako o dva či tri roky staršia. Mala oblečené akvamarínové šaty z dvojitého barchetu a širokú sukňu posiatu husto vyšívanými šatami.

„Obávam sa, že som nikdy nestretla bratranca Dereka.“ Povedala Rosalie. „Ale verím, že Jasper má vzdialených príbuzných z otcovej strany. Kde ste vraveli, že žijete?“

„Derek a ja bývame v Yorku... hoci, nanešťastie, on je preč už viac ako tri roky. To je dôvod, prečo som tu.

„Asi vám nerozumiem.“

„Je to také trápne.“ Vyhýbavo povedala Bella.

„Len pokojne, nemusíte sa ponáhľať.“ Povedala Rosalie povzbudzujúco.

„S Derekom som sa zoznámila vďaka priateľom svojich rodičov a zo začiatku nášho manželstva sme boli spolu veľmi šťastní. Bol odo mňa starší o asi dvadsať rokov, ale slepo ma miloval. Možno až príliš a to bol ten problém. Viete, Derek mal málo peňazí, iba to, čo zdedil po otcovi, a aj to sa po našej svadbe veľmi rýchlo stenšovalo. Ale Derek si zaumienil, že mi dá všetko, čo si podľa neho zaslúžim.“

Rosaliin prenikavý pohľad prešiel po obnosených šatách Belly. „A kde je teraz Derek?“

„To je práve jadro veci. Derek mi chcel dať zo všetkého to najlepšie... preto opustil Anglicko a odišiel do Ameriky, aby zbohatol. Mal plány, veľmi veľké plány, a mal tam niekoľko priateľov, o ktorých dúfal, že mu pomôžu.“

„Mám pocit, že Jasper spomínal vzdialeného bratranca, ktorý odišiel do Ameriky hľadať dobrodružstvo.“

Bella rázne pritakala. „To bol on. Podľa jeho listov dorazil do Ameriky v poriadku. Potom listy prestali prichádzať. O manželovi som už nepočula takmer dva roky.“

„To mi je ľúto, pani Mossová.“

„Ešte horšie, ako stratiť Dereka, je to, že moje úspory sa minuli. Úprimne, pani Masenová, som dosť chudobná. Som tu, aby som pokorne poprosila grófa o strechu nad hlavou.“ Znovu si pretrela vreckovkou oči, pripravená rozplakať sa, ak by to malo pomôcť.

Rosalie sa zamračila. To nebolo dobré znamenie. „Nežiadate, aby ste sa tu mohli ubytovať, však?!“

„No, ja...“

Autor: JasminaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I don´t believe you killed, Alice - 4. kapitola - Hrad a zoznámenie s Rosalie Masenovou: