Mnohým ľuďom nedávajú zmysel veci, ktoré ho iným ľuďom dávajú. Myslím, že toto vystihuje túto kapitolu najlepšie...
13.09.2010 (16:45) • JasminaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1283×
2.kapitola
Londýn, O šesť mesiacov neskôr
Kancelárie ženských novín Roses boli v úzkej uličke hneď vedľa Piccadilly. Angela v nich začala pracovať hneď po tom, čo zomrela jej matka Mary Joe Weberová. S vedením novín jej zo začiatku pomáhal jej otec Ronald Weber. Minulý rok sa Angela vydala za Bena Cheneyho, a o deväť mesiacov mu porodila syna Nikolaja. No Angela aj tak trávi väčšinu voľného času v redakcii.
Keď Bella vošla do podniku, hneď pri vchode si všimla Betty Bridggsovú, ktorá práve pripravovala tlačiarenský stroj. Betty na ňu pozrela a ďalej sa venovala práci. Nevenovala pozornosť Belliným čiernym smútočným šatom, ktoré nosila šesť mesiacov a ďalších, minimálne šesť, ju ešte čaká.
Bella zaklopala na otvorené dvere Angelinej kancelárie. Jej priateľka zdvihla zrak od spisu, ktorý hovoril o situácii v Indii, a usmiala sa.
„Ty klopeš len málokedy, takže predpokladám, že toto bude dôležité.“
Bella vstúpila dnu a zatvorila za sebou dvere. Potom sa usadila do pohodlného kresla oproti Angele. Jej tvrdá čierna sukňa hlučne zašuchotala.
„Potrebujem sa o niečom porozprávať, a keďže si moja jediná priateľka...“
Angela na ňu pozrela. „O čo ide?“
„Snažila som sa vypustiť smrť Alice z hlavy, ale nemôžem. Musím nájsť pravdu, Angela.
Angelina tvár zmäkla. „Viem, že strata sestry bola pre teba veľmi ťažký úder. Ale Alice odišla, a ty nemôžeš urobiť nič, čo by ju vrátilo späť.“
„Uvedomujem si to. Ale raz som ju zradila a už to nikdy neurobím. Moja sestra sa nezabila, takže to urobil niekto iný. A ja zistím kto to bol.“
Angela prekvapene vydýchla. „A ako to chceš urobiť?“
„Začnem s vyšetrovaním tu v Londýne. Som v tom dobrá. Odhaľovanie klebiet a pikantností pre tvoj stĺpec je súčasť mojej práci. A nemôžeš povedať, že mi to nejde.“
„Áno, ide ti to. Ale to nemôžeš porovnávať.“
„Prečo nie? Pousilujem sa v Aliciných listoch nájsť kľuč, a potom odídem na vidiek.“ Zdvihla zrak a v jej očiach horelo odhodlanie.
„Zistím, kto bol otcom dieťaťa, a keď to budem vedieť, nájdem odpovede aj na to, prečo a ako zomrela.“
Zistiť meno otca, muža, ktorého Alice milovala, bola dôležitá časť skladačky. Ani teta Carmen nevedela, kto to bol. Alice odmietala prezradiť jeho meno. Bella si ustavične kládla otázku, či by muž, ktorý je otcom Alicinho dieťaťa, zašiel až tak ďaleko, aby ju zabil.
______________________________
„To nemôžeš myslieť vážne, Bella. Povedz mi, že nemáš v úmysle znovu oprášiť tú smutnú udalosť.“ Carmen Hatfieldová sedela na ružovej sedačke v západnom krídle Buckinghamského paláca. Izba bola vyzdobená v ružovej a bielej farbe. Bol to elegantný dámsky salón s výhľadom do záhrady. Len pred troma dňami zvesili čierny krep, ktorý lemoval miestnosť šesť dlhých mesiacov plných smútku.
„Uvedomujem si, že to bude ťažké, teta Carmen. Ale nemám na výber. Musím to urobiť.“
Teta Carmen, ako ju Bella volala, hoci neboli blízke príbuzné, bola tridsaťštyriročná pani so zdravými čiernymi vlasmi a až do Alicinej smrti jej tvár vždy žiarila vrúcnym úsmevom. Pri nej sedela jej neter Irina Hatfieldová, štíhla mladá žena s ostrým nosom, špicatou bradou, veľmi svetlými vlasmi a zelenými očami. Jej rodičia zomreli na choleru a zanechali ju v opatere tety. Irina počúvala Bellu s neskrývanou nervozitou. Po pozvaní Bellinho otca sa rozhodli, že využijú jeho pohostinnosť a na istý čas dajú prednosť životu v meste. Netúžili vrátiť sa do Selkirku, miesta plného pochmúrnych spomienok.
„Takže si sa rozhodla začať niečo ako vyšetrovanie?“ opýtala sa teta Carmen.
„Áno.“
Irina nepovedala ani slovo. Bola plachá, nenápadná a len málokedy sa rozhodla nesúhlasiť s názormi iných. To bol možno aj pravý dôvod, prečo súhlasila, aby predstierala matku novorodenca.
„Ani na okamih som neuverila oficiálnej strážnikovej verzii,“ povedala Bella. „A po mesiacoch zvažovania som sa rozhodla konať. Chcem očistiť sestrino meno. Teta Carmen, ty a Kate ste pomohli Alice. Teraz pomôžte mne, zistiť, čo sa jej stalo.“
Irina vytiahla z kabelky čipkovanú vreckovku a poklepala si ňou po očiach. Mala rovnako rada Alice a jej mesačné bábätko, Joshuu Austona, ako Carmen.
Carmen si vzdychla. „Pomôžem ti tak, ako len budem môcť... hoci, koniec-koncov, možno práve moja pomoc tvoju sestru zabila.“ Oči Belly sa rozšírili. Chcela hlasno protestovať, no zastavili ju Irinine slová.
„Je tu šanca... nemôžem to povedať s istotou... ale je možné, že sa v tú noc, keď sa Alice stratila, mala s niekým stretnúť. Neuvedomila som si však, že zobrala aj dieťa."
Bella pocítila príval smútku, no pokúsila sa ho premôcť, a radšej sa pozrela na Irinu. „Povedala si polícii, že sa v tú noc mala s niekým stretnúť?“
„Vtedy sa mi to nezdalo dôležité. Strážnik tvrdil, že v zúfalstve skočila do rieky. Predtým bola trocha rozrušená, tak som si pomyslela, že možno... prijala som to ako vysvetlenie.“
„Mala si šesť mesiacov na rozmyslenie. Stále si myslíš, že Alice spáchala samovraždu?“
Pokrútila hlavou. „Vtedy som bola vyvedená z miery a len ťažko som dokázala rozumne uvažovať. Alice a Joshua boli mŕtvi a na ničom inom nezáležalo.“
„Teta Carmen, si si istá, že ti moja sestra nepovedala nič, čo by pomohlo odhaliť meno otca jej dieťaťa?“
„Absolútne. Venovala som málo pozornosti odchodom a príchodom Alice.“
„A čo muži, ktorí by ju mohli navštíviť v dome?“
„Och, bolo ich niekoľko. Z času na čas sa tu zastavil syn Simona Newtona Mike. Príležitostne ju navštevoval aj vikárov syn... Och, ako sa len volá...?“
„Nikto iný?“
„Ale áno. Hrad Tremaine je blízko. Lord Tremaine nám preukazoval svoju úctu, vždy keď bol na panstve, a občas ho sprevádzal aj jeho bratranec. Jeho brat Jasper a švagriná Rosalie nás navštevovali len málokedy, ale zastavili sa každý rok na Vianoce.“
Bella si v mysli prehrávala všetky informácie. Zamračila sa a spýtala:
„Lord Tremaine, povedala si?“
„No áno. Keď bol na panstve, vždy sa zastavil, no nezdržal sa dlho.“
Edward Masen, gróf z Tremainu. To meno v nej vyvolalo spomienky na muža, ktorý zdedil titul pred piatimi rokmi. Bella sa s ním nikdy nestretla, pretože sa stránil spoločnosti, ale počula že bol vysoký a neuveriteľný fešák. Vo vzťahu k ženám mal povesť nečestného zhýralca a sukničkára.
„Vidím, na čo myslíš,“ povedala Carmen. „Pripúšťam, že gróf je atraktívny, ale zároveň je to aj temný, hrozivý chlap. Alice bola vždy taká jemná a veselá.“ Odvrátila zrak. „Neverím, že by sa zaľúbila do grófa.“
„Možno máš pravdu. Ale počula som, že to zo ženami vie, a ak sa rozhodol zviesť mladé nevinné dievča...“
„Možno. Ale ja nemôžem uve...“ Pokrútila hlavou. „Jeho brat Emmett je celkom fešák. Na panstve býva rovnako často. Ak by som mala hádať...“ Rozplakala sa. „Prepáč, ale ja si neviem predstaviť, že by niektorý z tých mládencov zabil Alice. Na to predsa myslíš, nie?“
„Je to jedna z možností. Možnože muž, do ktorého bola zamilovaná, jej city neopätoval. Možnože nechcel, aby ho donútili oženiť sa s ňou.“
„A možnože ju v tú noc prepadli zlodeji, a ju s dieťaťom zhodili do rieky.“
„Túto možnosť som už zvážila. A, popravde, teraz sa mi zdá všetko možné, okrem toho, že sa zabila sama.“
„Povedz nám, Bella. Čo presne chceš urobiť?“ Stuhla. Teraz si ešte nebola istá, ale vedela, že niečo urobí. O tom bola absolútne presvedčená.
______________________________
Vzrušená zo svojho objavu sa o tri mesiace neskôr, Bella ponáhľala do Angelinej kancelárie. „Angela, neuveríš, čo som zistila!“
Jej priateľka sa k nej prekvapene otočila. „Takže ty stále kopeš.“
„Áno, a keď Carmen spomenula grófa z Tremainu, začala som rozmýšľať. Je zaplatený do viacerých afér. Rozhodla som sa, že si prezriem niekoľko starších čísel. V čase, keď noviny viedla tvoja matka, písala stĺpec Tlkot srdca (stĺpec v ktorom sa písalo o škandáloch) lady Charlotte Gornisgonvá. Pozrela som sa na ne.“
Po prvý raz Angela prejavila zvedavosť. „Čo si našla?“
„V článkoch spomínala klebety, o ktorých som počula aj ja. Hovorila, že ten muž bol totálny ničomník, pokiaľ išlo o ženy. Volali ho senzualista, majster umenia milovať. Pokiaľ viem, predtým, ako zdedil titul, Edward Masen bol majorom v armáde v Indii.“
Angela sa usmiala. „Zaujímavý muž.“
„Áno. Aj tak by sa to dalo povedať. Ale zistila som ešte niečo.“
„A to...?“
„Dobre vieš, že lord Tremaine miluje slobodu. Zistila som však, že bol ženatý s lady Jessicou Stanleyovou. Po desiatich mesiacoch sa však utopila v tej istej rieke ako Alice!“
Autor: JasminaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek I don´t believe you killed, Alice - 2. kapitola - Pátranie:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!