Tak a ďalšia časť je tu pre vás! Keď už mám ten čas, tak prečo ho takto nevyužiť? Konečne sa nám do poviedky zamotala romantika. Bude to Edward alebo David? Príjemné čítanie.
26.08.2012 (12:00) • Vampy • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1173×
8. kapitola
Nakoniec ma premohla únava a ja som na spiatočnej ceste zadriemala. Celý čas ma však strašili hrôzostrašné sny. Boli zmätené, ja som sa cítila snáď ešte zmätenejšia, ako som bola predtým.
Keď som sa vrátila domov, konečne som si aspoň na chvíľku vydýchla. Dala som si horúci, uvoľňujúci kúpeľ, a potom som si ešte na pár hodín pospala príjemným bezsenným spánkom. Ráno som sa zobudila svieža a čakala ma SMS od Dava. Ďakoval mi za všetko, čo som pre neho urobila a sľúbil, že ma príde navštíviť. Po tom, čo som odpísala, som sa rozhodla zavolať Edwardovi.
Zdvihol mi to v podstate hneď. Bola som rada, že ho počujem, konečne som sa cítila akási úplná. Dohodli sme sa, že pre mňa poobede príde. Medzitým som upratala celý dom, tak nejako som dúfala, že by mohol ostať aspoň na chvíľu. Keď som už nemala čo robiť, vytiahla som si akúsi knihu a čítala som. Začítala som sa do nej až tak, že som sa "zobudila" až tesne predtým, ako sa tu mal objaviť Edward.
Vybehla som rýchlo hore a keďže som nevedela, čo si prichystal, rozhodla som sa pre čierny svetrík, tmavomodrú sukňu a čierne pančušky. V skrini sa mi podarilo nájsť topánky, ktoré sa hodili k sukni a bola som hotová. Na vrch som si dala kabátik a ešte som sa aspoň trochu namaľovala. Edward prišiel načas a ja som šťastne nastúpila k nemu do auta. Usmiala som sa na neho.
„Tak, ako si sa mal?“ spýtala som sa ho a úsmev ma neopúšťal.
„Celkom sa dalo. A ty? Vyriešila si, čo si mala?“
„Bola som za Davom. Našťastie sa mu nič nestalo.“ Keď som rozprávala o Davovi, Edward akoby zneistel. Pohľad odvrátil odo mňa a sledoval cestu pred sebou.
„Povedala som niečo nevhodné?“ spýtala som sa a v očiach ma začali štípať slzy. Rýchlo som zamrkala, aby sa nepreliali, ale Edward si to všimol a natiahol ku mne ruku. Jemne ju položil na moju tvár, ale akoby si to rozmyslel a chcel ju dať preč. Rýchlo som prekryla jeho dlaň tou mojou. Oprela som sa o jeho ruku a usmiala som sa.
„Prepáč, ak som povedala niečo, čo som nemala. Je mi to ľúto,“ zašeptala som.
„Bells, neospravedlňuj sa, ja len... Asi som zle zareagoval na Dava.“
„Ja s ním nechodím, Edward,“ povedala som priamo a pustila Edwardovu ruku. Našťastie, Edward práve parkoval pred nejakým štadiónom. Vystúpila som, čakala som na neho vonku a trošku zlostne si ho premeriavala. Z kufra vytiahol nejakú tašku a podišiel ku mne.
„Bells, nehnevaj sa na mňa. Ja som nemal odkiaľ…“ položila som mu prst na pery a povedala:
„Nič medzi nami nie je, nebolo a možno ani nebude, Edward. Zabudni na to, dobre? A teraz kam?“
„Poď za mnou,“ zavrnel mi potichu do ucha a vybral sa smerom k štadiónu. Dobehla som ho a vzala ho za ruku. Keď som mu opätovala stisk a jemne sa k nemu pritisla, jeho úsmev na tvári sa rozšíril. Pochopil ma takmer hneď, pustil moju ruku a objal ma okolo pásu. V bruchu som mala povestné motýliky a veľa nechýbalo, aby som skríkla od šťastia. Keď sme vošli, viedol ma na ľadovú plochu.
„Edward, nemám korčule,“ začala som priškrtene. Problém nebol v tom, len som v živote nestála na ľade! No tak, veď som celý život prežila v Taliansku, na nejaké korčuľovanie som ani vo sne nepomyslela. Podal mi tašku, ktorú priniesol z auta. Povzdychla som si, bez reptania si obula biele korčule a kým som ich došnurovala, Edward už stál na ľade.
„Ešte nikdy som to neskúšala,“ priznala som a pochybovačne som sa pozrela na ľadovú plochu. Prikorčuľoval ku mne a vzal ma za obe ruky.
„Tak ťa to naučím,“ povedal a vytiahol ma na ľad.
Išlo mi to celkom dobre, Edward sa ukázal ako veľmi dobrý učiteľ. Po hodine sme dokonca začali so skokmi, ale nikdy som nespadla. Edward to nedovolil a musela som uznať, že korčuľovanie je úžasná zábava. Vrátili sme sa až večer.
Stáli sme pred mojimi dverami a pozerali si do očí. Cítila som sa ako v tých amerických filmoch, keď dievča čaká, či ju jej láska pobozká na verande ich domu a či ich náhodou nevyrušia jej rodičia. Pri tejto myšlienke som sa pousmiala a prvá prehovorila:
„Bolo mi s tebou dnes skvele. Ja... rada by som si to zopakovala a…“
„Pst. Nič nehovor," zašeptal a dal preč svoj prst z mojich úst, aby ho nahradil perami. Bol to len nežný bozk, ale bola som teraz najšťastnejšia bytosť pod slnkom. Tak predsa len tie filmy neklamú!
„Vidíme sa zajtra. Zastavím sa ráno,“ povedal a zmizol, kým som ho stihla pozvať dnu.
« Předchozí díl
Autor: Vampy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek How I live my life - 8. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!