Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hero, love and vampires 4. kapitola

07.11.2010 (14:30) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2191×

Usmiala som sa na neho.

„Prepáčte.“

„Bella, toto je môj braček Edward. Edward, to je Bella!“ V skratke nás predstavila Alice. Edward tam zostal len tak stáť a prekvapene sa na mňa pozeral. Zdalo sa mi to veľmi divné.

„Teší ma,“ prehovorila som po chvíli ticha.

„Aj mňa.“ Otočil sa a odišiel. Zostala som civieť na dvere. On bol najkrajší chalan, akého som kedy videla. Tie jeho zlaté oči, bronzové vlasy a jemný úsmev. Z toho všetkého som sa mohla roztopiť!

„Alice? Snívam?“ Neotočila som sa k nej, ešte stále som hypnotizovala tie dvere.

„Takýto nebýva, Bella. Ver mi! Má len... zlú náladu, z toho si nič nerob, neskôr sa ti ospravedlní.“

„Nemyslela som jeho spávanie. Ale... je taký krásny.“

„Och! Tak teda toto. No dosť dievčat omdlieva, keď ho uvidí, poprípade dostanú zástavu srdca. No u teba sa neprejavilo, našťastie, nič.“

„Možno bol naštvaný práve pre to! Ale... je mi to jedno, Alice. Pred tým, než ma tu uniesli, som dostala ponuku na sobáš. Nestihla som však reagovať,“ povzdychla som si. Čo len teraz robí môj Demetri? Možno sa o mňa bojí, možnože som mu úplne ukradnutá. Chcela by som sa tam vrátiť a zistiť, čo je pravda.

„Od koho? To som nevedela, vôbec! Bella, prosím... teda ak mi to chceš povedať.“

„Alice...“

„Ak nechceš, pochopím to! Len... bola by som rada, keby som to vedela.“

„Demetri. Demetri ma požiadal o ruku,“ vydýchla som a zatvorila oči. Nechcela som na to už viac myslieť. Tie spomienky boli krásne, a keď ho nemám pri sebe, je mi hrozne! Nesúhlasne som zavrtela hlavou.

Alice len prekvapene vydýchla. „Demetri?! Prečo som to potom nevidela...“

„Neviem. Alice, prosím, už nad tým nechcem uvažovať. Radšej by som šla na tie nákupy,“ povedala som.

„Tak teda dobre!“ vypískla a postavila sa.

Edward:

Tej babe, pardon, princeznej od Volturiovcov som nemohol ani za toho pána prečítať myšlienky. Veľmi rád by som vedel, na čo zvyčajne myslí. Ale podľa toho, čo som započul pri rannom rozhovore si myslím, že bude ako zvyčajné nástupkyne trónu. Namyslená... Ale na druhej strane je aj roztomilá a tá jej sladká krv. Bola tu len niekoľko hodín, no jej omamná vôňa zostala v mojej izbe. Bola taká kúzelná a odlišná od všetkých upírov a ľudí, čo som kedy stretol... taká výrazná! No aj tak dúfam, že tu dlho nezostane. Rád by som išiel niekde na Aljašku. Ale nie k Denalskému klanu, tam ma to neťahá. A ak tu to dievča zostane, tak sa odtiaľto nepohneme dobrý rok, možno viac. Rád by som aj sám odišiel na nejaké pokojné miesto, no podľa Aliciných plánov nič také v budúcnosti ani nehrozí. Chce, aby sme v škole tvorili spolu pár. Ale to jej nemôže vyjsť! Prečo nemôžeme byť, napríklad, len súrodenci? Ale hneď zamilovaný párik!

Z vedľajšej izby sa ozval nejaký rozhovor a Alicine myšlienky. Bola tam aj Isabella. Mal som potrebu ju vidieť! Ale neviem pre čo. Možno len pre tú jej krásnu vôňu, od ktorej som bol asi už závislý! Ale to musí byť len nejaký klam, predsa som ju nevidel a nepoznám sa s ňou, takže... to neprichádza do úvahy!

Snažil som sa čo najviac načúvať Aliciným myšlienkam, alebo aspoň tomu, čo povedala Isabella. Alice si svedomito strážila myšlienky tým, že ustavične myslela na nákupy: čo si kúpi, čo by sa komu hodilo, ako vylepšiť svoj šatník. Vždy ma to omrzelo a začal som ju ignorovať, no dnes nie, nevzdám sa len tak!

Nákupy s Isabellou. To som si mohol myslieť. Možno... by som mohol ísť s nimi ako šofér, aby som bol pri nej a cítil jej omamnú vôňu, ale ktovie – možno ma pri sebe nebudú chcieť. Tie babské reči! Nemám ich v láske.

Ale na druhej strane ju ani vidieť nechcem. Je to práve ona, kto si tu prišiel a rozhádzal naše vzťahy. Jasper sa – napríklad - kvôli nej nudí, keďže nemôže byť s Alice. Ak to takto pôjde ďalej, možnože sa jej podarí rozdeliť celú našu rodinu.

No môžem sa mýliť. A to by som nepovedal.

Čo ja vlastne chcem? Vidieť ju, alebo nie? Ísť za ňou, či byť rád, že som ju ešte ani nevidel? Pozvať ju niekde, predstaviť sa jej, alebo čo? Nenávidieť, alebo milovať?!

Moja myseľ sa akoby zbláznila. Neprestávala myslieť na Isabellu. Snažil som si predstaviť ako by mohla vyzerať. Možno by aj s korunkou na hlave bola prenádherná – ako skutočná princezná z mojich predstáv. Ale môže mať aj zohavenú tvár. Všetko je možné!

Povzdychol som si. Asi pôjdem k Alice do izby a predstavím sa jej. Som predsa vychovaný človek... vlastne upír.

Je zaujímavé to, že takto som sa ešte v živote nerozhodoval. Ešte nikdy nebola taká príležitosť. Ale bolo to dobré, pretože moja myseľ aspoň mohla rozmýšľať nad niečím konkrétnym, nie len bezduché pozeranie do stropu a počuť myšlienky ostatných.

Ako som zistil, tak Isabellu požiadal Demetri o ruku. V tej chvíli ako som počul jej slová, mi takmer prasklo srdce, roztrieštilo sa na milióny drobných čiastočiek. Cítil som, že ma akosi pália oči – akoby mi do nich niekto nasypal piesok. Pretrel som si ich a snažil sa ďalej načúvať. Ale aj tam som mal chuť Demetrimu odtrhnúť všetky končatiny, čo mal. Pekne jednu po druhej. Trpel by...

Ale prečo by som to vlastne robil.ň? Bolo to len a len dobré. Aspoň by ju odtiaľto odviedol, neboli by tu s ňou starosti.

Sakra, na čo ja vlastne myslím a čo chcem?! Nemal som o tom žiadnu oredstavu. Ale tá vec s tou svadbou ma proste dostala. Lenže ako som zachytil z pokračovania, tak mu nestihla odpovedať. Aspoň by som u nej mal nejakú šancu na to, že by chcela práve mňa.

Stále na ňu myslíš, a to si ju ešte ani nevidel! Edward, ty si sa zamiloval! – vysmievalo sa mi moje druhé ja. Uvidíš, dopadne to rovnako ako aj pri Tanyi!

Aj to bola pravda. A to by som nechcel. Ona po mne túžila, no ja nie, tu to môže byť zas naopak. Asi bude najlepšie, ak to nechám tak a nebudem sa tým viac zaoberať.

Bella:

Nákupy s Alice boli super, keďže sme mali kopu času porozprávať sa o všeličom. Hlavná téma však bola Volterra. Chcela zistiť takmer všetko. Podarilo sa jej zo mňa vytiahnuť celý môj životopis. Od toho ako som sa narodila, prežila krásne detstvo s Demetrim a Jane, až po to, čo sa stalo nedávno. Alice ma nemohla pochopiť, ako môžem žiť pod jednou strechou s toľkými upírmi. Jej vraj stačí, keď je doma Emmett, Jasper a Edward. Emmett sa vraj nikdy nenudí. No to by som rada videla. Vlastne... ak mám pravdu povedať, tak keď som ja nemala čo robiť, ležala som von pod stromom a vedľa mňa Demi. Boli to krásne chvíle, ktoré som veľmi milovala. No jedno zaútočenie zmenilo úplne všetko.

Nemôžem si predstaviť, že by sa všetci dokázali navzájom ochrániť. Sú tam rôzne vzťahy. Je pravda, že bojovať musia za celú Volterru, no istotne sa nájde niekto, kto bude proti nej. Bude ju chcieť zničiť, a to sa mu podarí. Na to sa nedá ani pomyslieť.

Jane s Alecom majú úžasný dar, majú aj šancu prežiť, ale čo taký Demetri a Felix? Demetrimu je v boji dar nanič, nemôže s ním nijako napadnúť útočníka. A ak sa Felix bude spoliehať len na svoju silu, nemusí zvíťaziť. Otec, Caius a Marcus... o nich mám tiež strach. Nemajú až tak výnimočné schopnosti.

„Bella!“ Alice sa ozvala a ja som takmer podskočila na stoličke. Naozaj sa mi už nič nechcelo. Ak vymyslela nejakú činnosť, tak ma z nej asi porazí. Nie som ako ona – plná energie... Ja už teraz nevládzem, nie som plnohodnotný upír ako všetci v tomto dome.

„Áno, Alice?“

„Vieš... Ja som chcela, aby sme šli na lov. Len my dve, alebo s nami môže ísť aj Jasper. teda ak by ti to nevadilo,“ navrhla.

„Na lov?“ Nechápavo sa na mňa pozrela, zamyslela sa.

„Asi máme problém, že? Ty si ešte nikdy nebola na žiadnom love?“ Prikývla som a sklonila hlavu. Teraz by som sa najradšej prepadla pod zem! Toto sa môže stať len mne. Ale čo mám robiť? Umrieť od hladu? Nie, pekne tam s nimi pôjdem. Veď mi možnože aj pomôžu. A keď nie... no tak si nejakého človeka budem musieť uloviť sama. „Ale zvieratá, Bella. Žiadni ľudia. My žijeme na zvieracej krvi!“

Naplo ma. Raz som skúšala žiť na tejto stave, ale dopadlo to katastrofálne! Týždeň som nepila nič iné, len ľudskú krv, o normálnej strave som mohla len snívať. Bolo mi z toho tak zle, že som ešte aj celý ten týždeň preležala v posteli.

„Bella, si nejaká zelená,“ poznamenala. Uškrnula som sa na ňu.

„No tak poďme. Možno to prežijem!“ Zasmiala sa.

„Ty si vo Volterre žila len na ľudskej krvi a normálnej strave, však? To vysvetľuje ten tvoj výraz!“

„A raz som skúsila vašu stravu...“

„Videla som.“

„Ako?“

„Vízia,“ zasmiala sa. Otočila sa a skríkla: „Jasper, už môžeme ísť!“

Všetci traja sme vyšli z domu. Alice šla predo mnou s Jasperom. Nepoznala som tu absolútne nič, takže sa nemusia obávať, že by som im niekde utiekla. Nasledovala som ich a popritom sa dívala okolo seba na tú krásnu prírodu okolo seba. Tak trošku som mala aj obavy ako to zvládnem. Nechcela som však na to myslieť, a tak som obdivovala tunajšiu prírodu, ktorá sa dosť líšila od tej vo Volterre.

Naozaj by ste ma potešili, keby ste mi zanechali komentár.

Pretože už mám taký pocit, že moje písanie nestojí ani za jedného smajlíka.

Ďakujem.

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hero, love and vampires 4. kapitola :