Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - 11. kapitola

04.06.2011 (19:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 74× • zobrazeno 14296×

Edward:

Keď prišla Alice domov, nemusela nič hovoriť. Bella sa rozhodla si dieťa nechať a dnes to povie aj Charliemu. Moja sestra sa mi otočila chrbtom a podporila ju. Vôbec som sa nemal spoliehať na Alice. Neviem, ako si to moja sestra predstavuje, ale toto bude problém.

Bella má zajtra ísť na vyšetrenie do nemocnice. Charlie sa s ňou objednal na ráno. S Carlisleom sme sa dlho rozprávali a rozmýšľali, čo urobiť. Po chvíli sa do rozhovoru zapojila aj Esme.

„Tak čo urobíme?“ opýtala sa Esme a veľavýznamne pozrela najprv na mňa a potom na Carlislea.

„Porozprávam sa s Charliem a...“ Esme Carlislea prerušila zachichotaním.

„To fakt pomôže,“ povedala ironicky. „Edward by sa mal k tomu postaviť čelom. Povedz Belle, že vieš, že je dieťa tvoje. Nevyhrážaj sa, ale ponúkni pomoc,“ povedala vážne. Carlisle pokrčil ramenami.

„Fajn, zajtra pôjdem do nemocnice a počkám na Bellu a Charlieho. Potom sa nechám od náčelníka Swana zastreliť na nemocničnej chodbe. Ešte, že som nepriestrelný, ale budem musieť hrať mŕtveho.“ Pozrel som na Carlislea a ten sa môjmu plánu pousmial.

„Urobíme to, čo na ľudí zaberá dokonalo. Prídeš do nemocnice a ponúkneme im peniaze,“ povedal so zdvihnutým obočím. Esme pokrútila hlavou.

„Vy dvaja ani netušíte, čo je materský pud.“ Postavila sa a odišla.

Ráno som prišiel do nemocnice a sadol si na recepciu. Vo dverách sa po chvíli objavil Charlie a Bella. Charlie ju za sebou doslova vliekol.

„Ahoj, Charlie,“ pozdravil som. Bella vyvalila oči a Charlie vlastne tiež.

„Ahoj, Edward. Prišiel si za otcom?“ opýtal sa zdvorilo, ale vlastne chcel, aby som im zmizol z cesty.

„Ja čakám na vás,“ šepol som a pozrel na Bellu. Zrazu sa začala celá chvieť. Charlie si to okamžite všimol a premeral si ju pohľadom. Úplne zbledla a začala kývať hlavou sprava do ľava.

„A čo potrebuješ?“ Charlie zodvihol obočie a čakal, čo poviem.

„Som tu vlastne kvôli Belle. Môj otec mi povedal, že sa rozhodla si dieťa nechať a myslel som, že sa môžeme porozprávať.“  Charlie zmeravel. Celkom nerozumel, čo ma do toho vôbec je. Začínal zúriť.

„Čo s tým máš ty?“ zavrčal Bellin otec. Ona len bezducho stála a vyvaľovala oči. Vyzerala, akoby mala každú chvíľu skolabovať.

„No, všetko. To dieťa je moje,“ šepol som, aby sme neupútavali pozornosť. Charlie v tej chvíli rozmýšľal, že ma tu priamo na chodbe zastrelí. Bella zalapala po dychu a zhíkla. Vtedy sa otvorili dvere na ambulancii a vykukol Carlisle. Odľahlo mi. Otec to načasoval dokonale.

„Charlie, Bella, poďte dnu,“ povedal s úsmevom. Charlie sa na neho prudko otočil a s výrazom Zora pomstiteľa zasyčal: „Vedel si, že to bol tvoj syn!“ Carlisle prehltol a rozpačito sa usmial.

„Viem to len pár dní. Poďte dnu,“ pošepol a všetci sme vošli. Charlie držal Bellu kŕčovito za ruku a obaja si sadli na pohovku. Bella plakala a zahanbene sa dívala do zeme. Charlieho myšlienky sa dali prirovnať k hurikánu. Bol šialený zlosťou. Hneval sa na Bellu, že mu nepovedala pravdu a mňa by najradšej zadupal do podlahy. Carlisle si sadol do svojho kresla a ja na stoličku.

„Viem, že si Bella plánuje dieťatko nechať. Mali by sme to však ešte raz zvážiť,“ povedal Carlisle diplomaticky.

„No, moment!“ vyprskol Charlie a vyskočil na nohy. „Pokiaľ si nevedel, že jej to urobil tvoj syn, tak si ju presviedčal, aby si dieťa nechala a odrazu si ho má dať zobrať?“ Charlie hnevom soptil.

„Nie. Nejde o to, že je to môj syn. Teda vlastne ide. V Edwardovej rodine sa vyskytlo genetické ochorenie a je veľká pravdepodobnosť, že to dieťa zdedí. Obaja sú mladí. Prečo si majú kaziť život. Edward sa z toho vyseká. Buďme úprimní, je chlap a raz mesačne podpíše šek, ale Bella sa bude musieť starať.“ Charlie sa posadil a pozrel na Bellu. Chvíľu to zvažoval. Myslel na to, že si skazí život a že to finančne neutiahnu, ak by bolo dieťa choré. Rýchlo som sa chopil príležitosti.

„To, čo sa stalo, sa už neodstane. Neprídete skrátka. Bella je síce dobrá žiačka, ale štipendium nedostane, a tak sme sa s otcom rozprávali...“ Pozrel som na Carlislea, aby to dokončil.

„Zaplatíme Belle štúdium na ktorejkoľvek vysokej škole v štátoch. Až po promóciu,“ šepol. Charlie sa najprv celý napäl. Vyznať sa v jeho myšlienkach bolo nemožné, no potom vybuchol.

„Čo si, dočerta, o sebe myslíte! Mám toho dosť! Tvoj fagan urobil mojej dcére dieťa a ty to chceš vyriešiť peniazmi. Obaja urobili chybu a Bella je rovnako vinná, ale rozhodla sa dieťa si nechať a ja ju podporím.“ Pôsobil ako sršeň. Celý sčervenel. Carlisle sa postavil a chlácholivo zodvihol ruku.

„Charlie, rozmýšľaj triezvo. Je mladá a má život pred sebou. Ešte sa zamiluje a môže sa vydať. Kto si ju však vezme s deckom na krku?“

„Tvoj syn!“ vyprskol Charlie bez rozmýšľania a pozrel na mňa. Bella otvorila ústa a chcela niečo povedať. Stačil jediný Charlieho pohľad a okamžite sklapla. Carlisle vyvalil oči.

„Presne tak. Vezme si ju! Urobil jej decko, tak nech nesie zodpovednosť. Neodbije to podpisovaním šekov.“ Nahnevane buchol rukou po stole.

„To je predsa hlúposť,“ povedal Carlisle a pozrel na mňa. Nechápavo som mykol ramenami, lebo som sa v Charliem nevyznal. Chcel to aj nechcel. Vlastne len zúril a chcel ma silou mocou vytrestať. Chcel mi ublížiť a cítil sa za Bellu ukrivdene.

„Nemôžeš nás donútiť vziať sa,“ šepol som a pozrel na Charlieho.

„Viem presne, čo si za hajzlíka. Urobiť decko a zbaviť sa zodpovednosti. Potrat je najľahší, alebo vyplatiť peniaze, ale postarať sa je už iná káva. Budeš sa starať a hotovo. A ak si ju nemieniš zobrať, tak fajn. Každý sa dozvie, čo si mojej dcére urobil a ak by si chcel aj zmiznúť, tak ťa nájdem aj na opačnom konci sveta. Teraz si mladý, ale dospeješ a potom bude neskoro. Budem tvoja nočná mora až do konca života. Policajti na celom svete držia spolu. Mne sa neschováš,“ hovoril ako nejaký mafiánsky kmotor. Charlie sa prudko postavil a schmatol Bellu. Cez rameno sa na nás pozrel.

„Čakám vás v sobotu na pytačky a dones pekný prsteň,“ štekol a zabuchol za sebou dvere. Obaja s Carlisleom sme stáli a pozerali na zatvorené dvere. Po chvíli sme sa rozpačito zadívali jeden na druhého.

„Čo urobíme?“ opýtal som sa otca.

„Bella na potrat dobrovoľne nepôjde. Mohla by mať nehodu alebo by sme to urobili na silu, ale ja na to nemám žalúdok. A ty?“ opýtal sa pridusene. Len som zakýval hlavou, že ani ja nie.

„No tak si ju budeš musieť asi vziať.“ Prekvapene som vyvalil oči.

„Požiadaš ju o ruku a vezmeme ju k nám. Skúsime ju presvedčiť na zákrok a ak bude stále odmietať, tak jej budeme musieť povedať pravdu. Ľahšie ju presvedčíme u nás a očividne ťa nechce. O to väčšia motivácia to pre ňu bude. Alice hovorí, že je to veľmi múdre dievča. Pochopí to.“ Otec sa zatváril trocha mrzuto. Obaja sme vedeli, že Charlieho reakcia bola vyhrotená zlosťou a láskou, ktorú cíti k svojej dcére. Keď vychladne, bude s ním rozumnejšia reč.

„A ak to Bella nepochopí?“ opýtal som sa neisto.

„Taká alternatíva neexistuje. Musí pochopiť.“ Zhlboka vydýchol. Prikývol som.

„Teraz mám robiť čo?“ opýtala som sa pridusene.

„No, čo? Musíš kúpiť prsteň a ja zavolám Esme, že ideme v sobotu požiadať Bellu o ruku.“

10. kapitola - 12. kapitola

Ďakujem za úžasné komentáre a za hlasy, ktoré ste tejto poviedke dali. Dodávate mi neskutočnú chuť a energiu písať. Veľmi si to vážim. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - 11. kapitola: