Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hahaha, to nie je smiešne! - 9. kapitola

09.05.2010 (09:45) • Kekike1 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1164×

Pozerala som sa na cestu pred sebou, keď som na svojom tele zazrela Alecov pohľad. Pripadala som si divne, ale nechala som to tak. Trvalo to asi päť minút a ja som sa, už celá stuhnutá, naň pozrela.

„Stalo sa niečo?“ spustil svojím pôvabným hlasom. Mala som chuť po ňom skočiť.

„Nie.“ Pozrela som sa znova pred seba. Prišli sme do mesta, neďaleko Volterry. Alec zabrzdil pred nejakým obchodným domom a čakal, kým si vystúpim.

„Počkám ťa v aute,“ vyčaril na mňa svoj čarokrásny úsmev. Bože, dievča, spamätaj sa. Snažila som sa nabrať trocha čerstvého vzduchu, lebo v tomto aute kolovala statická elektrina. Bolo mi nanič a zároveň skvele. Hodila som naň svoj vábivý pohľad, ktorým som bola obdarovaná už od malej sirény. Myslím si, že keď som sa stala upírkou, tak sa ešte znásobil. Zažmurkala som so svojimi dlhými mihalnicami a usmiala sa. Alecovi spadla sánka, ale rýchlo sa vrátil do svojho pôvodného stavu. Len, bol trocha vydesenejší. Pozrela som sa do zeme a znova naň. Prepaľovala som ho pohľadom.

„Idem s tebou,“ zašepkala som. O chvíľku sme sa ocitli už v podzemnom parkovisku. Poobzerala som sa, či tu niekto nie je. Nevidela som ani živú dušu, tak som sa spokojne zasmiala.

„Nemala by si už ísť?“ spýtal sa ma a prehltol slinu.

„Nikam sa neponáhľam.“ Vyvalil na mňa oči a snažil sa spamätať. Zagúľala som očami a sklopila som sedačku auta. Zasmiala som sa. O malú chvíľku som ho stiahla na zadnú sedačku.

„Neviem, čo si čakal od toho, že by si ma len zaviezol,“ vášnivo som mu povedala do ucha. Celý stuhol a ja som v jeho očiach videla čierno. Moja ruka kolovala k jeho nohaviciam. Odopla som mu gombík. Alec zavrel oči a nechal sa unášať svojou túžbou.

„Bella,“ zašepkal. V jeho boxerkách to začalo vrieť. Nohavice som mu roztrhala a odhodila som ich dopredu. Alecovi sa nepáčilo, že vyzliekam len ja jeho, tak sa pridal. Pomaly mi rozopínal zips na tričku a odhodil ho do kufra. S podprsenkou si nerobil žiadne problémy. Jediným gestom ju roztrhal na niekoľko kúskov. Pod návalom túžby som ho z neho strhla.

„Ty si ale nedočkavá,“ zasmial sa a pobozkal ma na krk. O malú chvíľku som mu strhla aj jeho posledný kúsok oblečenia. On mne pomaličky vyzliekol nohavice, zarovno s nohavičkami. Aspoň to ušetril. Bol taký dokonalý. Síce som to ešte nerobila, ale pripadala som si ako profesionálka. Jediným ťahom som si naň obkročmo sadla. Hladkala som ho po hrudi a začala som ho vášnivo bozkávať.

„Bella." Slastne zamumlal moje meno. Pritiahla som si jeho ústa k svojim a túžobne som ich pritisla na svoje. Pod náporom jeho úst som sa odtiahla. Svojimi chladnými rukami ma k sebe pritiahol a jediným pohybom do mňa vnikol.

„Alec!“ slastne som kričala jeho meno. Páčilo sa mu to, usmieval sa a zatváral oči. Prevalil ma pod seba a znova ma bodol. Obaja sme sa vznášali nad mraky. Bolo to fascinujúce. Pohyboval a vo mne a túžobne ma bozkával po prsiach. Odtiahla som jeho hlavu a začala som mu vzdychať do ucha. Ešte viac ho to popohnalo a pod jeho rýchlejším nátlakom som sa prehla ako šíp, obaja sme naposledy vykríkli pod prúdom slasti.

Zvalili sme sa vedľa seba a zaujato sme pozorovali strechu auta. Príjemné emócie mi lozili celým telom a ja som cítila, akoby sa zastavila zem. Okolo nás boli porozhadzované naše veci. Niektoré roztrhané na niekoľko kúskov. S blaženým úsmevom som sa pozrela Alecovi do tváre. Vyzeral, akoby ho prešiel autobus. Pozrel sa na mňa. Nemala som slov.

„Bella, si úžasná,“ povedal tichým hlasom. Zasmiala som sa nad jeho slovami. Toto bol môj prvý sex. Neviem prečo, ale hneď by som si to zopakovala. Dúfam, že sa teraz zo mňa nestane nymfomanka. Priblblo som sa usmievala nad svojimi nápadmi. Čo ma to vôbec napadlo? Vyspať sa s Alecom? Ja sa asi nepochopím. Posadila som sa a pohladkala Aleca po ramene.

„Si zlatý.“ Vstala som a pozbierala som si nezničené veci. Moc toho nezničeného nebolo. Nohavice a nohavičky boli skoro jediné celé. Tričko kade, tade doškubané, ale to nevadí. Podprsenka ani nehovorím. To by sa mi ani neoplatilo zbierať. Alec sa posadil tiež a obliekol sa. Začala som sa obzerať. Bola som trocha dotrhaná, ale myslím, že lepšie to už nebude. Pozrela som sa na Aleca, ktorý bol zaujatý svojim opaskom. Usmiala som sa na neho. Len čo sa na mňa pozrel, tak som odvrátila pohľad. Chúďa, toto asi nečakal.

Ešte som bola z toho v šoku. Naposledy doznievali zvyšky orgazmu a ja som sa mohla sústrediť už aj na niečo iné. Pozrela som sa von oknom. Na podzemné parkovisko prichádzali nejakí ľudia alebo presnejšie, asi ľudia. Ešte som nemala možnosť to spozorovať. Alec sa na mňa pozrel a v jeho očiach som videla neskrotnú túžbu po mojom tele. Alebo žeby sa mi to len zdalo? Tak to teda neviem.

Tie bytosti zaparkovali a vyhrnuli sa von z auta. Boli to upíry. Spozorovali nás a pozerali sa, akoby sme im zjedli večeru. Z auta vyšli tri pári. Obzerala som si ich. Prvý pár, vysoký svalnatý chlap po boku prekrásnej blondíny. Jej kráse by sa nevyrovnala žiadna žena sveta a to ani upírka. Jej dlhé kučeravé, blond vlasy sa kotúľali po chrbte. Vyzerala ako vystrihnutá z časopisu. Ten obrovský chlap vedľa nej sa k nej perfektne hodil. Jeho krátke, čierne, kučeravé vlasy, ktoré mal akoby ostrihané podľa hrnca, kontrastovali s jeho bielou pokožkou. Človek by sa ho najskôr vyľakal, ale my nie. Po nich sa z auta vyhrnul ďalší pár. Znova blondínka. Bola očarujúca, ale tomu dievčaťu pred ňou sa rovnať nemohla. Síce boli veľmi podobné, ale určite neboli nejaká blízka rodina. Po nej vyšiel z auta ten najúžasnejší chlapec na svete. Jeho žiarivé bronzové vlasy rozstrapkané do všeliakých tvarov na ňom ešte dokonca zvýrazňovali jeho krásu. Vyzeral ako Boh. Mal prekrásne teplé, medené oči, ktoré som si neskôr všimla aj na ostatných, no nedávali mi súvislosť. Prečo ich nemali červené ako ostatní upíry? Jeho pohľad sa zameral na naše auto.

„Vrrr,“ ozvalo sa z Alecovho hrudníka. Myslím, že ich poznal. Moje telo nedávalo na vedomie, že by sa mohlo prebrať z tohto sna.

Ten úžasný chlapec odvrátil pohľad a kyslo sa zatváril. Tá upírka vedľa neho ho objala a naširoko sa na nás usmiala. Neviem prečo, ale v tú chvíľ som mala pocit, že mi hrozne prekáža. Síce ju ešte nepoznám, ale myslím, že to moja priateľka nebude. Od prvého okamihu som ju nenávidela. Vyzerala tak povýšenecky. Ku°va jedna. Potriasla som hlavou a poriadne zažmurkala, aby som tie hlúposti mohla vyhnať z hlavy. Alec sa na mňa zahľadel neprítomným pohľadom a striasol sa. Bohvie, na čo myslel. Odvrátila som od neho pohľad a znova ma môj inštinkt pritiahol k tomu chlapcovi. Neviem prečo, ale predstavovala som si s ním spoločnú noc. V duchu som si znova začala nadávať a z toho ma vytrhol až pohľad na ten posledný pár. Vyvalila som oči skoro až na okno a neveriacky som sa pozerala pred seba.

„Toto nie je možné,“ povedala som pošepky. Všetky pohľady sa na mňa upreli a najprenikavejším z nich bol pohľad mojej dobrej priateľky, Alice. Čo som komu urobila?

Autor: Kekike1 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hahaha, to nie je smiešne! - 9. kapitola: