Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hahaha? To nie je smiešne! - 27. kapitola

17.08.2010 (16:15) • Kekike1 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 821×

„Ako je možné, že si na ňu len tak vybehla, Taylor? A viete vôbec o tom, že teraz by som vás obe mal dať zabiť?“ hrozivo zavrčal Aro. Previnilo som sa na neho pozrela, ale jeho to neobmäkčilo. Nahlas som zavzdychala a pozrela sa na Demetriho a Felixa. Tí sa na mňa súcitne pozerali a krútili hlavou.

„Ja som to všetko videl od začiatku,“ povedal Jason a pozrel na mňa. Aro sa na neho otočil a užasnuto sa zahľadel. Vyzeral ako malé dieťa, ktoré vidí vo výklade svoju obľúbenú hračku.

„Máme vo Volterre nového upíra? Akože o tom ani neviem,“ povedal Aro a zlovestne sa zasmial.

„Hovorila som ti o ňom,“ povedala som mu a naznačila, že aj ja som tu ešte.

„Ach, už by som bol zabudol. Ďakujem, Bells,“ odvetil a daroval mi jeho veľmi štedrý úsmev. Taylor sa na neho výnimočne usmiala a podišla bližšie k nemu. Pritiahla si ho k hlave a niečo mu pošepkala. Nikto nepočul čo, len Aro sa na ňu prekvapivo zahľadel.

„Vidím, Taylor, že nie si taká hlúpa, za akú ťa možno považovali.“ Pozrel sa na mňa a na tvári sa mu zjavil výraz, ktorý sa nedal ani pomenovať. Vyzeral byť taký... ani to neviem nazvať. Niečo medzi zákerným a láskavým. Taký by som povedala, asi komický.

„Bella, prosím ťa, mohla by si vstať?“ spýtal sa ma Aro tónom, ktorý som ešte v živote nepočula. Pretože Aro sa nikdy moc nepýtal. Buď len rozkázal, alebo potom sa ani neobťažoval a odrazu toho dotyčného prinútil svojím pohľadom. Vo svojom živote som už videla veľa vecí, ale niekoho ako on ešte nie. Vstala som a vykročila som k nemu.

„Bells, takže to ty si premenila túto bytosť?“ povedal to akoby Jason ani nebol upír. Provokatívne sa usmial na Jasona.

„Áno, bola som to ja a je mi to veľmi ľúto. Neudržala som sa,“ odvetila som a snažila sa vyznieť troška ublížene. Síce je to pravda, že som to ľutovala, keď som ho premenila, ale teraz sa to trocha zmenilo. Vo Volterre mám len zopár priateľov a to aj tí sú občas k nevydržaniu. A Jason by bol mojím priateľom nadobro. A možno aj viac. To nie ako Alice. Každú chvíľku môžem čakať, že utečie za Jasperom a jeho rodinkou. Je to k nevydržaniu. S ním by som aspoň mala istotu, že nemá kam ísť a ostane len a len pri mne. Avšak, ak tu nebude Taylor, lebo ako vidím, tak jej tu strašne vadím.

„To nie je jej vina. Je to moja vina. Ja som vedel od samého začiatku kto je. Ja som nebol normálny človek. Vedel som o vás všetko a to prostredníctvom niekoho iného,“ povedal a zamračil sa na Taylor. Tá sa na neho zlovestne pozrela a prinútila ho sklopiť oči k zemi.

„Už keď som bol človekom, mal som veľa schopností. Aj teba som musel klamať, Bella.“ Pozeral sa na mňa tým svojím, na celom svete najkrajším, pohľadom a mne sa skoro podlomili kolená.

„Jason,“ vyšlo mi potichu z úst. Všetky oči sa upreli na mňa a ja som musela sklopiť oči. Bolo mi hrozne. Síce som vôbec nechápala, prečo na mňa Taylor tak vyskočila, ale teraz mi to bolo jedno. V tejto chvíli som bola na svete len ja a moje myšlienky. Nevnímala som nič okolo seba a uzavrela sa. Po niekoľkých minútach úpenlivého rozmýšľania nad svojím životom som sa znova narovnala a zaostrila som na upírov, ktorý rozoberali stále to isté. Čo sa to tu vôbec udialo? Zahľadela som sa na Ara, ktorý gestikuloval a stále hovoril pre mňa niečo nezrozumiteľné. Lenže v jeho veľmi rýchlej reči som začula svoje a Jasonovo meno, hneď som sa prebrala ešte z môjho menšieho chaosu v hlave.

„Jason, ak sa ťa môžem spýtať, mohol by si mi podať ruku?“ poprosil a vytreštil tie jeho psie oči. Vyzeral ako malé dieťa, ale nikto mu to nezazlieval. Všetci sa radšej sústredili na Jasona. Jason sa nadýchol a prikývol. Pomalým krokom pristúpil k Arovi a záhadne sa usmial. Aro celý natešený čakal, kým sa ho bude už konečne môcť dotknúť. Jason si kľakol pred Ara a nenápadne na mňa žmurkol. Aro sa s nedočkavosťou dotkol Jasonovho ramena a na tvári sa mu objavil tajuplný výraz. O niekoľko sekúnd sa jeho ruka odtiahla a Aro ostal len prekvapene zazerať.

„Ako je možné, že nevidím tvoju minulosť celkom zreteľne? Z tvojej minulosti som videl len tie najnudnejšie veci čo robíš, keď nemáš čo na práci,“ povedal a bláznivo sa zatváril.

„Aro, myslím, že niečo také je pre teba až moc náročné. Pretože mám schopnosť, ktorá dokáže z mojich myšlienok ukázať len to čo chcem,“ povedal Jason a kradmo sa pozrel na Taylor, ktorá bola v úplnom šoku. Vyzerala byť ako nepríčetná.

„Je to skvelé, ale prečo potom mi nedovolíš sa pozrieť na tvoje myšlienky. Ty niečo predo mnou skrývaš?“ spýtal sa Aro Jasona a bolo vidieť, že je hrozne vykoľajený z toho, že už nie je ten pomaly najsilnejší upír na zemi. Jeho konkurencia je veľká a tým sa zvyšuje aj riziko, že by ho mohli zvrhnúť z trónu a myslím, že to by Aro neprežil.

„Je to jednoducho preto, lebo na to nemáš právo. Nič som neurobil a ty to vieš,“ povedal Jason polohlasno. Vyzeral byť ako ten najväčší zvodca ženských sŕdc. Také dramatické.

„A teraz by som bol rád, keby si ma ospravedlnil,“ nadhodil Jason a a ani nepočkal na Arovu odpoveď a už vykročil. Pozrela som sa mu do očí a zistila som, že smeruje ku mne.

„Bells, poď prosím,“ povedal a už ma ťahal za ruku. Prekvapene som sa zatackala a nevšimla si malý schodík, ktorý sa vypínal predo mnou. Už som len registrovala ako padám a ako ma Jason chytá do rúk. Celou chodbou sa ozýval pridusený smiech upírov. Bolo to akože trápne. To sa mohlo stať hocikomu. Šľahla som skúmavým pohľadom na všetkých a tí sa v jednej stotine prestali smiať. Za ten krátky čas som si už stihla vybudovať aký taký rešpekt. Otočila som sa a Jason ma pustil. Vystrela som sa a odišla som za roh. Naposledy som sa na nich pozrela a na tvári Taylor som videla takú zlobu, že by dokázala poraziť celú Hitlerovu armádu, keby chcela. Otočila som sa a chcela som ísť do svojej izby, lenže predo mnou stál už Jason. V jeho očiach bolo vidieť veľkú túžbu. Nikdy som ho takého nevidela. Myslím, že toto bolo prvý krát, čo som vôbec takéhoto muža videla. Troška som sa započúvala do svojho teraz už dosť zrýchleného dychu a zistila som, že si občas počujem aj srdce. Chcela som sa prefackať, že to mám asi fatamorgánu alebo čo. Cítila som sa byť ako šialená. Jason sa na mňa pozeral takým vášnivým pohľadom, že som si myslela, že sa na neho vrhnem. Ale vedela som, že je ešte panic.

„Bells, ja nie som žiadny panic,“ povedal a provokatérsky sa na mňa usmial. Ale ako je to možné? Veď som mu to vyčítala z myšlienok. Aha, už chápem. On ma oklamal. Zhlboka som sa nadýchla a sklopila oči. Jason mi nadvihol rukou bradu a pobozkal ma na pery. Akonáhle ma pobozkal, na svojom bruchu som pocítila jeho mužnosť. Bol odo mňa o dosť vyšší, tak to preto na bruchu. Jeho ruka sa pomaly kĺzala po mojom ramene, keď som pocítila, ako ma berie na ruky a odnáša niekam ďaleko vo vášnivom objatí.

Autor: Kekike1 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hahaha? To nie je smiešne! - 27. kapitola: