Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hahaha? To nie je smiešne! - 26. kapitola

14.08.2010 (08:00) • Kekike1 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 914×

„Vieš Bells, my sme sa tu s Felixom trocha hrali a ten muž sa akurát zobudil. Vieš, najprv sme nevedeli kto to je ani nič, len vtedy prišla Alice pred dvere a povedala mi to. Ja som nevedel, čo mám robiť, tak som to nechal tak,“ povedal úprimne. Skoro som sa zrútila na zem. Novorodený upír sa prebral po niekoľkých hodinách a zdrhol preč. Mňa tu porazí.

„To dúfam nemyslíš vážne,“ povedala som naoko kľudne. Demetri sa pozrel na Felixa, ktorý sa akurát zaoberal ryhami na vankúši. Vtom som vybuchla.

„Okamžite ho pohľadáš a nevrátiš sa kým ho nenájdeš a to si píš, že ma poslúchneš, inak zomrieš! To ti tu teraz aj odprisahám!“ zaziapala som na neho a vybehla z izby von do najbližšieho baru.

Bežala som ako o preteky. Šla som takým tempom, že keby sa ma snažil predbehnúť nejaký najrýchlejší ľudský bežec, mal by s tým problém. Trocha som sa spamätala a nesnažila sa už vôbec zrýchľovať. Síce som s tým mala menší problém, ale aj ten sa dal celkom hravo zvládnuť.  Zastavila som sa pri jednom parku a povedala som si, že si nachvíľku sadnem na lavičku, mala som dosť toho všetkého okolo mňa. Mala som pocit, že by bolo najlepšie úplne vypustiť hlavu od všetkých tých otravných myšlienok. Pozerala som sa okolo seba a vyložila si nohy na lavičku. Cez cestu prechádzala jedna milá stará pani, ktorá sa blížila ku mne.

„Okamžite daj tie nohy z tej lavičky preč! Kto si tam potom bude sadať? Dievčisko jedno nevychované!“ zaziapala na mňa až mnou hrklo. Obzrela som sa a na jej tvári pohrával lišiacky úsmev. Vyzerala ako ježibaba, ktorá si chce uniesť dieťa a zjesť ho. Kradmo  som sa jej pozrela do očí a na tvári vyčarila tej najobávanejší výraz aký sa dalo. Tou babkou trhlo a už brala nohy na plecia. Ani čakan nepotrebovala, ktorý so sebou nosila. Pobavene som sa za ňou pozerala a o chvíľku zacítila vôňu čerstvej krvi. Bolo to pre mňa ako facka. V okamihu som sa postavila a šla pomaly za tou vôňou. Doviedla ma až k jednému stromu na opačnom konci parku. Pozrela som sa hore a zistila som, že na ňom sedí Jason, ktorý mal celé ústa od krvi a k jeho oblečeniu sa ani nevyjadrujem.

„Bells, čo sa to so mnou stalo?“ vyľakane sa ma spýtal. Ľútostivo som sa naň pozrela a vyliezla hore za ním.

„Jason, veľmi ma to mrzí,“ povedala som potichu len pre upírie uši. Pozrela som naňho.

„Bells, už ani o krok sa nepribližuj, som nebezpečný,“ povedal zúfalo. Šibla som okom po ľuďoch, ktorí sa blížili a snažila som sa nepôsobiť ostražito.

„Jason, je to moja chyba, prepáč,“ povedala som a stihla si všimnúť, že Jason si všimol jeho možno budúce obete.

„Jason, chyť si nos a skús rozmýšľať nad niečím iným ako nad nimi. Prosím, urob to pre mňa. Je to nebezpečné. Je tu veľa ľudí a keby ťa videli, museli by prísť o život aj oni aj ty,“ vyhlásila som rýchlo. Jason sa zamyslel a urobil všetko, čo som mu prikázala. Keď okolo nás ľudia prešli, Jasonovi som naznačila kedy môže skončiť. Po chvíľke trápneho ticha som sa rozhodla odísť z tohto stromu a Jasona priviezť znova do Volterry.  Najprv nesúhlasil, ale potom sa nechal prehovoriť. Obaja naraz sme zoskočili zo stromu a dali sa na mierny poklus uličkami v parku. Akonáhle sa na obzore zjavil človek, Jason zastal, zohol sa a potajme sa začal sústrediť na niečo iné ako na tých úbohých ľudí, ktorí si ani nevedia predstaviť do akého nebezpečenstva sa dostali. Cesta nám trvala niečo okolo pol hodiny a to sme ešte mali šťastie, že na námestí Volterry nebolo veľa ľudí. Hneď ako sme sa dostali do hradu, vydýchla som si. Úľavne som sa pozrela na Jasona, ale ten tam už nestál. Bol úplne na konci sály, v ktorej sme sa ocitli. Stál tam aj s jeho nedávnou veľmi dobrou priateľkou Taylor.

„Isabella, ja ťa asi zabijem,“ povedala Taylor s nenávistným pohľadom. Vydesene som sa na ňu pozrela a nemohla som z nej spustiť oči. Vyzerala ako nejaká bohyňa pomsty.

„Stalo sa ti niečo Taylor?“ opýtala som sa, ale snažila som sa, aby to nevyzeralo tak strašne ako som sa cítila.

„Nevieš si ani predstaviť akú veľkú hlúposť si urobila.“  pozrela sa na mňa a z očí jej začali šľahať blesky. Skoro som sa vydesila. Jason tam len tak stál a pozeral sa na mňa a na Taylor, akoby sme predvádzali nejaké divadlo.

„Taylor, prosím ťa, kroť svoje hormóny a nekrič láskavo po mne,“ povedala som trocha povýšenecky. Tá sa ešte viac rozčertila.

„Keby si nebola taká hlúpa a vedela by si o čo sa jedná, tak by si radšej držala klapačku na uzde a neprovokovala ma. Ty si ani len nevieš predstaviť, čo by som bola schopná urobiť. Tak potom láskavo si dávaj pozor čo hovoríš. A teraz ti hovorím, že ti už ani modlenie nepomôže. Pretože ťa tu rozporcujem!“ Akonáhle dokončila svoj monológ, rozbehla sa za mnou a snažila sa ma prehodiť cez stenu. Moc jej to nevyšlo.

„Šibe ti? Ty si sa už asi úplne zbláznila!“ kričala som po nej zatiaľ čo som ju od seba odstrkávala. Pomedzi náš boj som si stihla všimnúť Jasonov vyvalený výraz.

„Ty odporná štetka! Zabijem ťa!“ zašepkala mi do ucha, keď som jej lámala ruky.

Po niekoľkých sekundách sa vedľa nás zjavil Felix, Demetri a Aro. Všetci traja sa nás snažili dať od seba preč, ale my sme sa stále držali tak pevne ako dva oceľové kliešte. Lenže oni to rázne vyriešili. Obom nám odtrhli ruky a prehodili ich k Jasonovi. Ten sa na ne pozeral a vyzeral ešte belšie ako predtým. Keď sme sa troška ukľudnili, ruky sme si mohli vziať a hneď nám aj prirástli.

„Čo sa to tu stalo?“ spýtal sa nás Aro a my obe s Taylor sme sklonili hlavu. Po niekoľkých minútach Aro zopakoval otázku.

„Do kelu! Poviete mi to už čo sa to tu stalo? Alebo to mám z vás vytiahnuť nasilu?“ spýtal sa s miernym hnevom v hlase. Zdvihla som hlavu a pokrútila som ňou.

„Nemôžem za to. Ona na mňa s ničoho nič vybehla a ja som sa len bránila,“ povedala som len pre jeho uši. Lenže na moje nešťastie to počula aj Taylor a hrozivo zapriadla.

„Ako je možné, že si na ňu len tak vybehla Taylor? A viete vôbec o tom, že teraz by som vás obe mal dať zabiť?“ hrozivo zavrčal Aro.

Autor: Kekike1 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hahaha? To nie je smiešne! - 26. kapitola: