Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hahaha? To nie je smiešne! - 23. kapitola

29.06.2010 (19:15) • Kekike1 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 949×

„Veď ja som ho pohrýzla.“ Sykla som a chytila sa za hlavu. Dievča spamätaj sa. Čo teraz robiť? Jediným mojím šťastím bolo to, že tu neboli žiadny ľudia. Musím ho vziať do Voltery. Nemôžem ho tu nechať. Alice ma zabije. A Taylor určite tiež. Som ja len hlúpa. Zdvihla som ho zo zeme a rozbehla sa upírov rýchlosťou po najkratšej ceste do Voltery. Bežala som najrýchlejšie ako som vedela. Bolo mi hrozne. Prečo práve ja som ho musel premeniť? Ako je možné, že Taylor si dala pozor a ja nie?

Pred bránou Voltery som sa rozhliadla či sa niekto nepozerá a rýchlo som vošla po múre do svojej izby, kde už na mňa čakala Alice.

„Čo je s ním?“ vykríkla a bežala mi na pomoc s jeho telom. Pozrela sa na mňa potom na neho.

„No... nechtiac som ho uhryzla.“ Previnilo som sa zatvárila a našpúlila pusu.

„Bella!“ zhíkla Alice a vydesene sa na mňa pozerala.

„Ja za to nemôžem. On sa podriapal na klinci a ja som sa neudržala,“ povedala som popravde.

„Och, ale veď čo teraz bude s ním?“ spýtala sa ma. Nad tým som ešte nerozmýšľala. Uhryzla som Alice. Lenže to som vtedy bola ešte siréna. A teraz, keď som upír tak sa tiež premení? Ja netuším!

„Možno sa premení na upíra,“ povedala som a snažila som sa, aby to neznelo ak neisto.

„Myslíš? Ja neviem. Bude to s ním ťažké. A kto mu to vysvetlí?“ pozrela sa na mňa a ja už som vedela čo chce. Zostáva to na mne. Síce som to už raz vysvetľovala Alice ale musím aj jemu. To bude asi to najnáročnejšie.

„A čo ak ma bude preto odsudzovať?“ Pohľad som namierila na Alice. Vyzerala byť už v lešpom stave ako pred niekoľkými minútkami. Aj pre ňu to bolo ťažké. Si zvyknúť. Síce bola rada ale myslím si, že ešte radšej by bola, keby o mne ani nevedela. ona mi to asi nikdy nepovie ale vo svojom vnútri to budem stále cítiť a bude ma to užierať.

„Bella, nebude ťa preto odsudzovať. Mohlo by sa to stať komukoľvek aj mne. Nebojsa on sa s tým zmieri. A možno bude aj rád. Ale ty budeš ešte radšej, pretože budeš mať aj ty určite potom druha,“ povedala a usmial sa na mňa. Ako môže vedieť či ma ešte vtedy on bude chcieť? Tomu veľmi pochybujem. Vykašle sa na mňa a mňa to bude žrať.

„Alice, potrebujem ťa tu, keď s ním bude hovoriť, pretože keď bude novorodený, tak bude omnoho silnejší ako ja. A ja neviem ako to dopadne. Takže bola by som rada, keby si tu ostala so mnou,“ povedala som jej svoju prosbu. Dúfam, že mi pomôže aspoň v tom.

„V poriadku,“ povedala a zamyslela sa.

„Bella? Koľko trvá premena u Upíra?“ spýtala sa ma a ja som len otvorila ústa a hneď ich sklapla.

„Netuším.“ Pozrela som sa do zeme. Ako budem vedieť, kedy by sa mal prebudiť? Budem u musieť ostať s ním. Z premýšľania ma vytrhol Alicin vzdych.

„Bells, vieš čo si mi sľúbila?“ Vyvalila som na ňu oči. Čo som jej ja sľúbila? Kedy?

„Ani v najmenšom,“ povedala som a prižmúrila oči.

„Chcem ti prestavať izbu.“ Zagúľala očami. No len to nie. ona mi chce prestavať izbu? To hádam nemyslí vážne.

„To som ti niekedy povolila?“ spýtala som sa jej vydesene.

„Samozrejme, že áno. Predsa, keď som tu prišla,“ povedala spokojná sama zo sebou.

,Aha,“ odvetila som.

„Tak to, aby som zajtra začala,“ povedala a celá vyškerená sa otočila a vošla do kúpeľne. V poslednom čase mám nervy v kýbli. Pozrela som sa na Jasona, ktorého som ešte stále mala v rukách. Aspoň ten je teraz ticho. Vykročila som a položila ho na svoju posteľ. Ak by tu náhodou ostal tak dúfam, že mu Aro dá nejakú vlastnú izbu. Ach dokelu! Ja som mu o tom ešte nehovorila.

„Ako mu to poviem?“ vyšlo zo mňa polohlasne.

„Komu a čo chceš povedať?“ ozývalo sa z kúpeľne. Pretočila som očami a sadla si vedľa Jasona.

„Zlato, bude z teba upír,“ povedala som akoby ma mal počuť. Bohvie či ho to moc bolí. Vyzerá tak, že je v poriadku. No len, aby to tak aj bolo. Pozrela som sa do zeme. Zdvihla som sa a odkráčala von z izby. Aro určite bude vedieť koľko trvá premena.

V hale som nikoho nenašla. Väčšinou sa stáva, že tam Aro sedí a s niekým hovorí. Lenže práve teraz, keď ho potrebujem tam nie je. Vyšla som z budovy a ocitla sa na námestí. Vyzeralo to tam ako po búrke. Dnes bolo zamračené, tak to treba využiť. Zišla som dolu po schodoch k fontáne a tam som natrafila na malé, opustené dieťa.

„Ahoj,“ povedalo. Pozrela som sa naň a odzdravila ho. V hlave sa mi vynorila spomienka, na ktorú som úplne zabudla. Autoškola. Doparoma. Dnes mám takú smolu. Mala som sa s nimi stretnúť. Ach. Zdvihla som zadok a vybrala sa naspäť do Voltery poprosiť Demetriho, aby ma vzal do tej autoškoly. Dúfam, že sa na mňa už nehnevá. Alice proste je na takéto veci blbá. Ani sa mu neospravedlnila a mám taký pocit, že odvtedy sa ani nevideli. Som zvedavá na to, kedy si akože chce Jasper uvedomiť, že mu niečo chýba. A tým niečím je Alice. No tak dúfam, že to tak skoro nebude. Potrebujem ju tu. Je pre mňa skoro všetkým. Bez nej by som bola len obyčajná nula. Vbehla som dnu a predo mnou sa ako na zavolanie objavil Demetri.

„Ahoj, potrebuješ niečo?“ spýtala sa ma, keď som sa naň pozerala hodnú chvíľku bez slov. Rozžiarila sa mi tvár a na nej sa objavil úsmev.

„Demetri, vieš dobre ako viem oceniť tvoje šoférske schopnosti však?“ spýtala som sa trocha vábivo. Demetri si musel trocha uvoľniť košeľu pri krku. Desivo sa na mňa usmial.

„Potrebovala by som, aby si ma zviezol k tej autoškole,“ povedala som mu na rovinu. Pozrel sa na mňa a na jeho tvári sa objavil záblesk novej myšlienky.

„V poriadku, ale niečo za niečo.“ Usmial sa na mňa krivo a zdvihol obočie.

„Čo to bude?“ spýtala som sa opatrne. Nechcem, aby mal voči mne nejaké zvrátené myšlienky. A nerada by som mala niečo s troma chlapmi naraz. Tak teraz neviem ako sa zachovať.

„Chcel by som sa stretnúť s Alice a pohovoriť si s ňou,“ povedal a smutne sa na mňa pozrel. Vydýchla som si. Vyzeral akoby mu počarovala. V tomto bola Alice teda fakt dobrá. Ako sa jej to môže tak dariť? Ach.

„V poriadku, to ti môžem zariadiť. Čo tak zajtra niekde pred nákupným centrom?“ spýtala som sa žmurkla na neho.

„Vyhovuje,“ prisvedčil a spokojne sa vystrel. Myslím, že Alice bude mať dosť veľký problém sa ho zbaviť. Totiž on je ňou úplne posadnutý.

Autor: Kekike1 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hahaha? To nie je smiešne! - 23. kapitola: