Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hahaha? To nie je smiešne! - 22. kapitola

27.06.2010 (10:45) • Kekike1 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 926×

Prešlo okolo pol hodiny a my sme sa už brali do reštaurácie. Pobudli sme tam niekoľko minút a v tom som v dverách uvidela Jasona po boku nejakého známeho dievčaťa. To známe dievča bola Taylor. Vyvalene som sa na nich pozerala. To čo má znamenať?

„Ahoj,“ povedal Jason, keď prišiel k nášmu stolu. Pozrela som sa mu do očí a skoro ma odhodilo. Také niečo som ešte nezažila. Bolo to niečo úplne iné ako doteraz. Jason má nejakú zvláštnu moc. Alebo potom to bol niekto iný? Žeby Taylor? Neviem.

„Ahoj,“ milo som sa na neho usmiala. Pozrela som sa za neho, kde pri pulte sedela Taylor a o niečom sa rozprávala s čašníčkou. Vyzerali, že sa dobre bavia.

„Prisadni si,“ povedala Alice, keď videla, že ja teraz mám inú prácu s pozorovaním Taylor.

„Odkiaľ poznáš to dievča?“ spýtala som sa ho rýchlo. Ani som si to dopredu nepremyslela. Len tak to zo mňa vyhŕklo. Alice sa na mňa udivene pozrela a ja som si uvedomila, že teraz vyzerám ako nejaká žiarlivá manželka. Pozrela som sa na Jasona, ktorý sa zasa pozeral na mňa.

„Je to moja bývalá priateľka,“ povedala a trocha sa začervenal. Vyzeral tak božsky. Alice sa na mňa pozrela a pretočila očami.

„Aha,“ nenapadlo ma povedať nič lepšie. Ostala som trocha zarazená, pretože sa mi nezdá, žeby Taylor bola nejaké nevinné dievča, ktoré by bolo ešte pannou. Alebo žeby jej len nechcel dať? Zasmiala som sa nad svojimi myšlienkami a Alice s Jasonom sa na mňa pozerali ako na debila.

„Dáte si niečo jesť?“ spýtal sa nás Jason, aby to zahovoril.

„Nie,“ vyhŕkli sme s Alice obe naraz. Jason sa len zasmial.

„Vieš, mi sme už jedli,“ povedala som, aby nenastalo nejaké trápne ticho.

„Aj ja. Fajn teda, môžeme ísť niekde inde?“ spýtal sa trocha protivne. Takto sa v mojej blízkosti ešte nesprával.

„No viete čo, ja musím už ísť pretože mám nejaké povinnosti. Hm... potom sa ešte niekde stretneme,“ povedala Alice zakývala nám a odišla preč. Tak a ostala som tu sama s Jasonom.

„Ideme teda?“ spýtala som sa ho zdvorilo.

„Poďme,“ povedal a pozrel sa na Taylor. Čo to má dokelu znamenať? Pozrela sa naším smerom a žmurkla na neho. Mala som chuť skočiť po nej. Ako si to tá pľuha dovoľuje? Najradšej by som jej vyškrabala oči. Hlupane jednej peroxidovej. Otočila som sa a zbadala sa, že som naštvaná. Prečo mi všetkých chlapov preberajú len blondíny? Je to normálne? Vzdychla som si.

„Zavediem ťa na svoje tajné miesto,“ povedal Jason, keď sme vychádzali z reštaurácie. Usmiala som sa na neho a všetok ten hrozný pocit bol preč. Taylor je jeho bývalá a za to teda fakt nemôžem. Je to jeho vec a už je preč. Tak načo sa štvať? V duchu som si musela zatlieskať. Takto som nad ničím ešte neuvažovala. Bola som prekvapená sama sebou. Asi dospievam. Uškrnula som sa. Jason vytiahol z vačku telefón a zavolal nám taxík. Tajomne sa na mňa pozrel. Bolo to výnimočné. Čakala sme na lavičke, keď  v tom nám prišiel taxík.

„Do parku,“ vyhlásil Jason. Taxikár sa obzrel.

„Máš dosť peňazí, chlapče?“ spýtal sa ho taxikár. Jason očervenel ako feferónka.

„Mám,“ povedal. Pozrela som na Jasona  s úsmevom na tvári. Nadýchla som sa a pokrútila hlavou.

Taxikár nám zastavil pred vstupom do parku. Jason mu dal peniaze a ja som sa zatiaľ obzerala. Bol to pekný park. Ešte som taký nikdy nevidela. A asi som nemala ani možnosť. Predsa len, keď na inej planéte strávite väčšinu svojho života nepoznáte dobre okolie, do ktorého sa nasťahujete.

„Kde je to tvoje tajné miesto?“ spýtala som sa Jasona po pätnástich minútach chodenia po parku bez slov.

„Tu,“ usmial sa na mňa a ukázal mi lavičku, pred ktorou bolo malé jazierko s kačkami. To nemyslí vážne. Taká strašná romantika. Úchvatné.

„Krása,“ zaklamala som. Pozrela som mu do očí a sadla si na lavičku. Rukou som mu ukázala nech si prisadne. Tak aj urobil. Sadol si na lavičku a otočil sa ku mne na môj vkus veľmi rýchlo na človeka a zachytil sa o klinec. Jeho košeľa sa roztrhala a premočila od krvi.

„Sakra, prepáč, to som nemal v pláne,“ povedala a milo sa na mňa usmial. Úsmev som mu opätovala. Potrela som sa na jeho ranu a zacítila som vôňu krvi. Moje oči určite zčernali ako uhlík a nemohla som a pohnúť.

„Stalo sa ti niečo?“ opýtal sa ma Jason. Lenže ja v omámení som nepočula ani slovo. Bola som ako v tranze. Keby teraz mnou pohol, zlomila by som sa. Moje oči sa stále nemohli odtrhnúť od tej ranky, aj keď som sa snažila zo všetkých síl. Zatvorila som oči a snažila sa nedýchať. Lenže moje zmysli hovorili niečo iné. Otvorila som ich a pozrela na Jasona. Ten sa na mňa vystrašene pozeral a moje telo si so mnou robilo čo chcelo.

„Bells, ja sa ťa bojím,“ povedal pošepky. Sykla som na neho a náhle vycerila zuby. Moje svalstvo to nevydržalo a hodilo sa na jeho telo. Ocitli sme sa na zemi ale Jason nekričal. Moje pery sa blížili k jeho krku a ja som sa nevedela ovládnuť. Potrebovala som to a nešlo to späť. Bolo neskoro. Moje zuby prenikli jeho hebkou pokožkou a moje pery sa prisali na neho a sala som.  Jason sa už prestával brániť a slabol. Náhle mi na hlavu spadla šiška a ja som mala možnosť sa udržať. Odtrhla som sa od neho a triasla hlavou až kým som si nebola istá, že som v poriadku. Moje oči sa upreli na Jasona ležiaceho v kŕči, ktorý sa nevládal ani pohnú od bolesti. Mala som taký zvláštny pocit, že som niečo pokazila. Chvíľku som sa na neho pozerala, keď mi to došlo.

„Veď ja som ho pohrýzla.“ Sykla som a chytili sa za hlavu. Dievča spamätaj sa. Čo teraz robiť? Jediným mojím šťastím bolo to, že tu neboli žiadny ľudia. Musím ho vziať do Voltery. Nemôžem ho tu nechať. Alice ma zabije. A Taylor určite tiež. Som ja len hlúpa. Zdvihla som ho zo zeme a rozbehla sa upírov rýchlosťou po najkratšej ceste do Voltery.

Zhrnutie

Autor: Kekike1 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hahaha? To nie je smiešne! - 22. kapitola: