Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hahaha? To nie je smiešne! - 21. kapitola

24.06.2010 (19:00) • Kekike1 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2688×

„Alice? Čo by si povedala keby sme šli pozrieť Ara?“ navrhla som milo. Pozrela na mňa s vyvalenými očami a skoro otvorenými ústami.

„Čo ťa to napadlo?“ vyvalila to zo seba. Pozrela som sa do stropu a zdvihla plecia.

„Nudím sa,“ povedala som znudene a vyvalila sa na posteľ. Z očami otvorenými a zubami zaťatými som si spievala pieseň od Shakiri. Tým, že som bola niekedy siréna, sa mi celkom dobre spievalo. A neuveríte tomu, že sa mi zdalo, že spievam aj celkom pekne. Neuveriteľné. Niektorí ľudia by mi to mohli aj závidieť.

„Tak teda ako myslíš.“ Posadila som a pozrela sa na Alice či to myslí vážne. Dalo sa čakať, že hej. Usmiala som sa na ňu a zdvihla sa z postele. Obula som si topánky, ktoré som ešte ani nemala na sebe. Čierne topánky na vysokom, špicatom opätku som obľubovala najviac. Obula som sa, postavila a rozbehla sa do skrine po nejaké veci na oblečenie. Na jednom vešiaku ma celkom ohúrili jedny šaty, ktoré som tam ešte ani nevidela. Boli krátke v predu so zapínaním na zips. Mali presne tie farby, ktoré mi podľa mňa najviac pristali. Fialová, čierna, modrá. Pozrela som sa na Alice, ktorá z úsmevom prikyvovala na môj výber.

„Prekrásne,“ povedala a smiala sa ďalej.

„Mám taký pocit, že na teba v tej móde robím dobrý dojem.“ Nadvihla obočie a prstom si nadvihla špičku nosa. Ohúrene som sa na ňu zahľadela. Samozrejme, myslela to dobre. Alice sa na mňa ešte raz pozrela a už jej nebolo. Počula som ju v kúpeľni ako si chystá veci aj ona.

Len čo som sa prezliekla, zistila som, že módu som si veľmi obľúbila. Bola som z toho veľmi prekvapená. Vždy mi bolo skôr trocha jedno čo budem mať na sebe ale teraz je to úplne inak. Vždy si vyberám len tie najlepšie kusy. Aspoň podľa mňa. Pozrela som sa na seba do zrkadla a skonštatovala som, že sa mi to podarilo. Vyzerala som podľa svojich očakávaní. Pri mojom odhade som si vždy vedela dobre tipnúť skoro všetko. A určite mi k tomu netreba ani nijakú schopnosť.  Vošla som do kúpeľne, kde sa ešte maľovala Alice. Prezrela som si ju a skoro mi vypadli oči z jamôk vyzerala ešte krajšie ako obvykle. Mala som taký pocit, že som trocha prehnala svoj vkus. Na ňu určite nemám. Bola oblečená do pastelovej farby, ktorá jej na krátkych šatách robila vzory. Jej biele boty boli na opätku, špička a boky nôh boli voľné.

„Som pripravená,“ povedala Alice a vyčarovala na mňa veľkolepý úsmev. Pozrela som na ňu a pohodila plecami.

„Poďme,“ odvetila som.

Vošli sme do haly, kde ako vždy sedel Aro a po jeho boku stála ta krásna blondína, pri ktorej sme ho načapali aj minule. Pozrela som na Alice, ktorá sa na mňa nedôverčivo pozrela ale bola ticho. Nadýchla som sa a vykročila smerom k Arovi.

„Ahoj, Aro,“ povedala som a vyčarila na neho ten najkrajší úsmev akého som bola schopná. Alice ma dopodrobna napodobnila. Asi sa necítila moc vo svojej koži.

„Isabella, Alice, čo vás u mne privádza?“ spýtal sa úplne na rovinu ako obvykle. „Och, prepáčte mi, že som taký hrubý a nepredstavil som vás. Taylor, toto sú moje drahé priateľky Isabella a Alice. Isabella, Alice, toto je moja dcéra. Viem, že sa pýtate ako je možné, že ja mám dcéru, ale Taylor je moja zverenkyňa, ktorú som nechtiac len tak premenil a zistil som, že má výnimočné nadanie. Dokáže lákať mužov. Niečo také ako máte vy,“ dopovedal a usmial sa. Pozrela som sa na to dievča a premeriavala si ho. Bola skoro ako bábika. Jej blond vlasy boli schované pod čiernym klobúkom. Na sebe mala oblečené voľné, sivé tričko, ktoré troch zvýrazňovalo jej prednosti. Na ňom mala čiernu, rozopnutú vestičku s okolo krku nejakú šatku. Spod trička sa jej tiahli čierne legíny a na nohách mala obuté čierne semišové lodičky.

„Bella, Alice, veľmi ma teší,“ povedala, keď si všila ako ju pozorujem. Pozrela som sa jej do tváre a v nej som videla malý záblesk niečoho nepomenovateľného.

„Aj nás, Taylor,“ povedala som a pozrela sa na Alice. Alice sa na mňa trocha ukrivdene zamračila. Asi preto, lebo mi tým chcela naznačiť, že nie je nemá. No tak sa stalo. Aro sa na nás pozeral a myslím, že každú chvíľku čakal, že sa do seba pustíme. Aby som nejako zakecala trápnu chvíľku ticha, usmiala som sa na Ara.

„Aro, potrebovala by som niekoho, kto by ma naučil aspoň trocha šoférovať,“ povedala som a úprimne sa na neho pousmiala. Musela som si predsa vymyslieť nejaké menšie klamstvo, aby som to tu nejako zrýchlila.

„Samozrejme. Čo napríklad Demetri?“ spýtal sa ma Aro a ja som skoro omdlela. Len on nie.

„No... neviem... myslím, že by bol lepší niekto iný,“ opatrne som mu naznačila, že Demetri radšej nie.

„Tak, keď si vyberieš, daj mi nejako vedieť,“ pousmial sa a naznačil, aby sme už odišli.

„Tak, ahoj,“ povedala som mu. Otočila som sa na opätku a namierila si to k autu.

„Kam si myslíš, že ideš?“ spýtala sa ma Alice, ktorá za mnou len tak tak stíhala ľudskou chôdzou.

„Počkaj tu,“ povedala som Alice a vybehla hore schodmi pre telefón. Zatelefonovala som Jasonovi a povedala mu, že sa stretneme o hodine v reštaurácii Lacrosa. Rozlúčili sme sa a ja som sa už rozbehla za Alice.

„Ideme na lov?“ spýtala som sa s úškľabkom na tvári. Alice sa na mňa zadumane pozrela a napodobnila Rose s titaniku, keď poslala Jacka dolu vodou.

„Zasa? A nemôže sa nám niečo stať?“ spýtala sa ma. Vzdychla som si pokrútila hlavou.

„Zlato, máme na to hodinu, tak si švihnime.“ Pozrela som na ňu a čakala, ako zareaguje. Predsa len s ľudskou krvou začala len teraz. Chúďa. Je ťažké sa rozhodovať tak, aby niekomu neublížila. V malej sekunde jej stmavli oči a usmiala sa.

„Dobre teda.“ Žmurkla na mňa a vybehla von s Voltery až sa za ňou prášilo. Pozrela som sa udivene za ňou. A že ona má problém s ľudskou krvou. Teší sa viac ako ja. Usmiala som sa a nasledovala ju.

V meste sme si našli nejakých mladých opitých teenagerov, ktorý sa tak skoro domov ešte nebrali. Spali na lavičkách niekde ďaleko od civilizácie a to sa im aj stalo osudným. Zato my dve s Alice sme sa tomu potešili. Síce sme v ich krvi cítili ešte dosť veľa alkoholu, no veľký problém nám to nerobilo. Prešlo okolo pol hodiny a my sme sa už brali do reštaurácie. Pobudli sme tam niekoľko minút a v tom som v dverách uvidela Jasona po boku nejakého známeho dievčaťa.

Autor: Kekike1 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hahaha? To nie je smiešne! - 21. kapitola: