Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hahaha? To nie je smiešne! - 2. kapitola

09.03.2010 (21:45) • Kekike1 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1018×

Pozerala som sa na toho zvláštneho muža, Zeusa. Vyzeral tak na tridsať rokov, bol vysoký, mužný. Lenže, čo by sa dalo čakať od najvyššieho gréckeho boha? Predsa, len musel mať nejakú autoritu. Nebol, ale ani moc pekný. Prečo mám také tušenie, že toto nemusí dopadnúť dobre? Matka sa na mňa pozerala, ako keby čakala že každú chvíľu utečiem.

„Isabella, veľmi ma teší.“ Povedal to dosť arogantným tónom. Síce nerada, ale odpovedala som mu.

„Aj mňa. Stalo sa niečo, keď ste k nám zavítali?“ dočerta. Práve teraz mi musel preskočiť hlas. Určite si všimol, že mi nie je všetko jedno. A že mám v hlase strach. Ale to už je aj tak jedno.

„Nie, určite sa nestalo nič vážne. Nemáš sa čoho obávať a inak, dosť si podrástla odkedy som ťa naposledy videl. Hrozne sa podobáš na svoju prekrásnu matku. Ako keby si jej z oka vypadla,“  usmial sa a ja som nevedela či to bol žart, alebo žeby to myslel vážne? Nezdalo sa mi že by som sa na ňu podobala. Ale tak keď si to myslí, tak čo, nebudem mu brať ilúzie.

„Bella, Zeus je už na odchode, prosím ťa, počkaj ma tu, hneď sa vrátim.“ Ako inak, mama hneď zmenila tému a ja som sa znova nedozvedela o čo tu ide. To mi určite urobila naschvál. Aj celkom rada by som si ešte pokecala so Zeusom. Zdal sa byť celkom fajn. Hneď ako sa vráti, z nej musím vytiahnuť, čo to malo znamenať. Zazrela som už len ich tiene. Nešli priveľmi rýchlo, čo sa mi nepáčilo, pretože som bola veľmi nedočkavá. Vyvalila som sa do kresla a snažila som na nič nemyslieť. Pozerala som chvíľu do zeme a skúmala som podlahu. Myslím, že ju už dávno ju nečistili. Vyzerala veľmi staro. Mohla by som si zistiť, koľko to tu už stojí. Možno, zopár tisíc rokov. Prečo tu asi dnes bol Zeus. Nikdy predtým som ho tu nevidela. Mám toľko otázok. Už len počkať, kým sa dotacká Afrodita späť. Obzerala som si svoj chvost. Nikdy mi nedošlo, prečo ho moja matka nemá. A vlastne, prečo práve ju zvolili za bohyňu krásy. Určite je zo Zeusom veľká kamarátka a ten jej to vybavil. Vracala sa.

„Bells, najlepšie by bolo, keby si ma vypočula a nepokúšala sa mi skákať do reči, keď ti budem všetko vysvetľovať. A dúfam, že budeš rozumná a nebudeš mi protirečiť,“ vyzerala, ako keby čakala, že teraz hneď utečiem.

„O čo ide?“ nadhodila som bez okolkov. Nechcem predsa teraz zdržovať, keď už skoro viem, čo mi taja.

„Moja drahá Bella. Je mi vážne veľmi ľúto, že ti to musím povedať, ale všetko je to vopred dohodnuté. Prepáč, je mi to ľúto ,že rozhodujeme za teba. Vieš Zeus tu bol, pretože si ťa bo obzrieť, Či by si bola hodná jeho syna. Dúfam že ma teraz nebudeš odsudzovať za to, ale je to tak. Všetky sirény sa tomu museli podrobiť. A ty predsa nemôžeš byť výnimkou!“  dívala sa na mňa s prosebným pohľadom v očiach, lenže ja som ničomu nerozumela. Odvrátila som od nej zrak a snažila sa spamätať. Prečo mi to robila? Prečo mi to nedokáže vysvetliť po lopate?

„Mami, prepáč ale ja ti nerozumiem.“ Snažila som sa objasniť svoje pocity.

„Dobre teda. Zeus, prišiel preto, aby si ťa obzrel pre svojho syna. Ale neviem ktorého to mi ešte oznámi. Lenže Bells, nebuď tvrdohlavá. Musíš sa podvoliť,“ vysypala to zo seba a vyzerala ako keby sa jej odľahlo. Myslela si že už to má za sebou, ale to sa hrozne mýlila. Ja som sa akurát chystala priviesť všetko na správne koľaje. Toto mi predsa nemôže urobiť. Toto je môj život a nikoho iného. Ja budem o sebe rozhodovať. V tomto sa nikdy v živote nepodrobím. To len cez moju mŕtvolu.

„To má byť toto nejaký hlúpy vtip?“ vyletelo to zo mňa úplne prirodzene. Zasa nahodila ten jej vážny pohľad a pozrela sa ním na mňa.

„Zlato, smola, už je to dohodnuté. Vieš keď budeš staršia tak mi budeš ešte zato ďakovať. Ešte dnes večer príde Zeus so svojím synom a zoznámiš sa sním. Bude sa ti páčiť. Určite, to bude tiež Boh. A nechcem počuť žiadne odvrávanie.“ Tak ona sa mi opovažuje plánovať môj život? Ale veď ja nie som žiaden otrok. Toto si predsa nenechám.

„Ako sa opovažuješ, mi toto povedať. Ja mám svoj vlastný rozum a tu sa nejedná o teba, ale o mňa. Tak by si to konečne aj mohla začať chápať,“ odvetila som bez štipky slušnosti.

„Ty sa mi tu neopovažuj odvrávať. Som tvoja matka a viem, čo je pre teba dôležité a čo nie! Večer príde tvoj nastávajúci. Dúfam, že sa do vtedy spamätáš a nebudeš robiť žiadne scény.“ Dopovedala a odišla z miestnosti. Mňa tu nechala samú. Toto mi len tak jednoducho neprejde. Musím len dúfať, že sa nado mnou zľutujú. Ja, predsa nie som žiadna vec. To by mohli pochopiť. Ja nechcem žiadneho muža. Nepotrebujem ho k svojmu šťastiu. Ale oni si nedajú povedať. Je to smutné že mojej vlastnej matke na mne nezáleží. Ako sa cítim. Bola som úplne rozhodnutá, že radšej umriem ako keby som mala žiť s niekým komu na mne absolútne nezáleží. Vždy som si predstavovala, že vzťah je o láske. Ale vidím, že to tak nie je. ale som veľmi prekvapená, že toto mi moja matka urobila. Vždy som si myslela že jej na mne záleží, čo asi nie je pravda. Som jej ukradnutá. Zdvihla som sa z pohovky a zamierila som si to k východu. Možno, sa mi podarí utiecť. Pred vchodom stáli dvaja muži. Zo zbraňami v ruke. Dobre si ma ta mama poistila. To sa muselo uznať. Otočila som to a upaľovala do svojej izby. Sestry sa niekde vyparili, ako zvyčaje. Prečo mi to nepovedali. Keby som videla Zeusa vtedy, tak by som mu to, už vtedy vmietla do očí. Ako sa to opovažuje.

„Prepáč mi to,“ ozvalo sa z rohu izby. Elizabeth, moja najstaršia sestra, sa mi prihovorila svojím jemným hláskom. Videla som jej na očiach, že je jej to veľmi ľúto.

„Vieš, museli sme to urobiť všetky. A nemohli sme ti to prezradiť. Mama sa bála, že to prijmeš horšie ako mi. Žiadna z nás to nevedela. A nemohla si ani vedieť, že sme zasnúbené. Vieš teraz ti poviem pravdu. Bohovia, sa s nami nechcú zobrať. To je len ich pretvárka aby nás dostali do postele. Takže sme stále zasnúbené všetky. Ale ty sa nemáš čoho báť. My ťa vždy podržíme. A som si tým istá že aj mama.“ Akoby ma mama mohla podržať, keď už ma takto zradila.

„Prečo to teda dovolí? Toto? Prečo hovoríš, že nás má rada, keď to nie je pravda? Keby nás rada mala tak nám to neurobí,“ potichu som jej povedala, zo slzami v očiach.

„Ona za to nemôže. Zeus jej to prikazuje. A pretože, že ona je len jeho poddaná, musí ho poslúchnuť. Keď jej niečo prikáže, nie je možné, aby to nesplnila. Bolo to tak už aj dávno v minulosti. Žiadna bohyňa sa mu nedokázala postaviť. Keby to urobila, úplne ju zotročí. Bolo by to hrozné. Ale my sme na rovnakej úrovni. Nemôžeme sa predsa postaviť proti najvyššiemu bohu. To nejde,“ dopovedala a obiala ma. Bola by som radšej, keby som sa vôbec ani nezrodila. Rozvalili sme sa na posteľ. Rozprávali sme sa asi dve hodiny v kuse. Do izby vošla mama.

„Zeus, so svojím synom práve dorazili. Mala by si si pohnúť.“ Povedala a zavrela za sebou dvere.

„Prosím ťa, nesprávaj sa k nim tak nevľúdne,“ poprosila ma. Pozrela sa na Elizabeth a odišla z izby.

„Nemáš sa čoho báť. Len choď.“ Usmiala sa na mňa, svojím povzbudzujúcim úsmevom a ja som jej ho oplatila.

„Nebojsa, budem ti držať všetky prsty, aby to dopadlo dobre.“ Ešte raz sa na mňa usmiala a ja som sa rýchlo pobrala preč z izby. Rýchlym tempom som sa vybrala do haly, kde na mňa už čakali. Pozrela som sa na muža stojaceho vedľa Zeusa, a kto iný tam mohol stáť ako Amorko. Vyvalila som oči a hneď sa pozrela na mamu čo to má znamenať. Prečo práve mňa si musí vybrať gay? To je strašné. Zo mňa si tu nebude, už nikto strieľať.

„Toto je vtip?“ usmiala som sa na Zeusa. Pozrel sa na mňa a trocha si odkašľal.

„Nie, prepáč, ja nemám zmysel pre humor,“ odpovedal povýšeneckým tónom. Hlupák. Amorko sa usmieval od ucha k uchu a jeho detská tvár mi pripadala, akoby objavil niečo, čo bude musieť veľmi rýchlo preskúmať. Hlúpáčik. Mama sa na mňa pozerala a neviem, či sa mi to zdalo, alebo som na jej tvári zbadala úsmev.

„Drahá Bella, toto je môj syn amor.“ Pozrel na svojho syna hrdým pohľadom. Kto by to bol čakal. Ale bohvie, akú môže mať orientáciu. Možno že sa mýlim. Ale nedá m to. Veď aj tak vyzerá.

„Amor, veľmi ma teší že ťa spoznávam.“ Počula som mamu ako si vydýchla.

„Aj mňa veľmi teší,“ povedal svojím detským hlasom. To všetci bohovia sú ešte len deti, alebo sa mi to zdá.

„Deti, choďte sa prejsť,“ prikázal Zeus. Tak sme šli. Hneď ako sme zašli za roh som začala na Amorka sypať otázky.

„Si teplý? Robíte si zo mňa s tvojím otcom haluz? Prečo si si vybral práve mňa?“ vypytovala som sa ho a on vyzeral, akoby mu uleteli včely. Zvláštny. Pozrela som sa na neho a videla som ako sa mu nahrnuli slzy do očí. Čakala som že každú chvíľku vykríkne a začne bežať za svojím otcom. Ale nič s toho sa nestalo. Rozplakal sa predo mnou. Vyzeral ako keby sa mal každú chvíľku zrútiť. Chudák. Asi sa ma naľakal. Ale tak kto mal čakať, že bude takáto netýkavka?

„Prosím, neubližuj mi. Mám s teba strach,“ začal ešte viac nariekať. Snažila som sa ho utešiť, ale nejako mi to nešlo.

„Ja ti nechcem ublížiť. Prečo si to myslíš?“ spýtala som sa ho a n na mňa pozeral zahanbeným pohľadom. Och, bože, to s takýmto dieťaťom mám byť zasnúbená?

„Otec povedal, že s tebou budem musieť bývať častejšie. Je to pravda?“ najradšej by som mu bola strelila jednu, aby sa spamätal.

„Dúfam že si nemyslíš, že ja som nejako nadšená, že s tebou tu musím byť,“ povedala som sarkasticky. Toto chlápetko je hrozne drzé. On si myslí že ja som s ním šťastná.

„Len tak som sa pýtal, nemusím na mňa kričať.“ Zazrela som, ako sa mu vykrútili pery a skoro znova, začal plakať.

„Nie, ja na teba nekričím. Len nezačni znova plakať,“ zažmurkala som na neho a on sa usmial.

„Je mi s tebou dobre.“ Skoro som spadla s ľudských nôh.

„Aj mne je s  tebou celkom fajn.“ Povedala som to a ešte som stále vyvaľovala oči. S týmto tvorom to budem mať dosť ťažké.

„Nemali by sme už ísť? Cítim sa nejaká unavená.“ Určite nevie že ja nespím. Aspoň sa mám načo vyhovoriť.

„V poriadku,“ odpovedal, zdvihol sa a vykročili sme k naším rodičom.

„Porozprávali ste sa spolu, hrdličky naše?“ vyškerený, ako slniečko na hnoji, sa nás spýtal Zeus. Mama si všimla že sa tvárim zmučene. Tak sa ospravedlňovala pohľadom.

„Áno. Otec poďme už. Potrebujem si pospať,“ odvetil Amor. Super takže Bohovia spia. Veľmi dobre. Len čo odišli šla som do svojej izby. Nikoho tam nebolo. Ľahla som si na posteľ a začala som rozmýšľať o svojej budúcnosti, keď naraz do izby vošla mama. Aj s malou taškou.

„Zlatíčko, ešte raz sa ti ospravedlňujem. Nechcem, aby si skončila tak ako my všetky. Mám ťa na to až príliš rada.“ Povedala a jasom čakala čo sa bude ďalej diať.

„Jedine ty, si môžeš vybrať. Môžeš si vybrať, buď, ostaneš tu, a zasnúbiš sa s Amorkom, alebo odídeš na Zem. Vyber si. Keď sa rozhodneš, tak príď prosím ťa za mnou,“ povedala a podala mi tašku v ktorej bola kreditná karta, kľúče od auta, kľúče od nejakého domu, občiansky preukaz, a rodný list. Len čo si teraz vybrať. Čo by ma čakalo na zemi? Čo ak niečo horšie?

Pokračovanie

Shrnutie poviedok

Autor: Kekike1 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hahaha? To nie je smiešne! - 2. kapitola: