Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hahaha? To nie je smiešne! - 19. kapitola

18.06.2010 (21:00) • Kekike1 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1036×

„Bells, bude lepšie ak sa o tomto nikto nedozvie a hlavne nie Tanya.“ Pozrela som na neho v domnení, že si robí nejakú srandu. Lenže on sa na mňa pozeral vážne. Naprázdno som prehltla sliny a šľahla pohľadom nabok. Toto som si v živote nepredstavovala. On sa so mnou len tak vyspal a potom povedal, že to nemám povedať jeho priateľke? Počula som dobre? Zhlboka som sa nadýchla a začala som v rýchlosti uvažovať. Mám mu niečo vytknúť?

„V poriadku,“ povedala som vážne presvedčivo. Skoro ma to vyľakalo. Nikdy som nevedela dobre klamať. V malej stotine som na svojej tvári vyčarila pobavený výraz. Ani som nevedela, kde sa to tam nabralo ale šlo mi to.

„Bells, zaskočila si ma,“ odvetil šokovaný Edward. Pozrela som sa na neho svojimi prenikavými očami a zažmurkala.

„Edward, ty mňa viac,“ povedala som skôr pre seba ako pre neho. Sebaisto sa na mňa pozrel a už šiel niečo hovoriť, keď si to v poslednej chvíli premyslel.

„Zabudnime na to. Radšej rýchlo poďme za Alice a Demetrim,“ povedala som, aby som prekonala to napätie medzi našimi telami. Ešte pred chvíľkou boli spolu v náruživom objatí a teraz...

Vkročili sme do dverí a ja som si neodpustila poznámku.

„Tanya ti nechcela dať?“ vyletelo zo mňa. Málo krát som si nedával pozor na ústa ale teraz to nebolo nutné. Edward sa na mňa neveriacky pozrel a zvraštil obočie. Myslela som si, že to takto dopadne. Nedostanem z neho už ani slovo.

„Alice? Potrebujem sa s tebou porozprávať,“ povedala som jej. Pozerala sa na Demetriho tak pekne. Ale smola, dievča sa ho bude musieť asi vzdať. Prišla som na to, že nie je odo mňa pekné, keď Alice nedoprajem šťastie. No nie tak doslova. Alice by bola určite šťastná aj bez Jaspera, ale s ním bude ešte šťastnejšia. A to predsa aj chcem. Mám ju veľmi rada a nebudem trpieť to, že som jej zničila život.

„Alebo nie. Bude lepšie, ak ti to povie Edward.“ Pozrela som naň a on sa na mňa len nechápavo zahľadel. Alice ma prepaľovala spýtavým pohľadom.

„Edward ti to vysvetlí,“ hodila som hlavou smerom k Edwardovi a ten vyzeral, že mu to konečne došlo. Bohvie nad čím tak rozmýšľal, keď si nespomenul na to podstatné. Edward sa otočil a vykračoval si von z budovy. Alice sa usmiala na Demetriho a vycupkala za Edwardom.

„Stalo sa niečo?“ spýtal sa ma Demetri.

„Edward mi nepovedal nič presné len to, že Jasper chcel Alice len pripraviť nejaké prekvapenie a preto ju poslal preč. Dobre vedel, že pôjde za mnou. A aj to dobre vedel, že keď bude Alice so mnou tak nič neuvidí v jeho budúcnosti. Takže, jej mohol pripraviť to prekvapenie,“ vyklopila som zo seba. Demetri sa na mňa chladne pozrel.

„Ty si teraz Alice poslala za Edwardom, aby jej povedal, že Jasper to nemyslel vážne a len jej chcel pripraviť prekvapenie?“ Opovrhlivo sa na mňa zadíval.

„Presne tak. Nechcem, aby bola Alice nešťastná,“ zabojovala som a šibla som pohľadom po Demetrim. Demetri sklopil oči a potom sa začal smiať. Vygumovane som sa na neho zahľadela a čakala som nato, aby mi to vysvetlil.

„A ty si myslíš, že Alice je taká hlúpa, aby teraz za ním poletela? Alice má svoj vlastný rozum a nenechá zo sebou manipulovať. Jasper urobil chybu a teraz si ju bude odpykávať, pretože Alice mu to neodpustí,“ vysmial sa mi náhle do tváre.

„Alice je natoľko inteligentná, aby sa vrátila k Jasperovi a teba tu nechala. A nezabudni len pre mňa bol teraz s ňou. Keby nie mňa tak tu nie je!“ vykričala som to na neho. Zarazene sa na mňa pozrel a odvrátil zrak.

„Alice Jaspera miluje a ja ti nedovolím im to prekaziť,“ sykla som na neho. V nemom úžase som pozorovala ako Demetri ostal stáť a bol viac a viac kľudný. Sedeli sme tam niekoľko minút, keď v tom som za sebou začula kroky mojej drahej priateľky a Edwarda. Alice priam vyletela na sedačku a zasnene sa pozerala do diaľky. Ja som len nechápavo hľadela z Alice na Edwarda. Edward sa primitívne usmieval a ja už som vedela, že Demetri prehral. Pozrela som na neho ale on sa pozeral ublíženým pohľadom na Alice. V tejto chvíli mi ho bolo ľúto. Predsa len som za to mohla ja. keby som ju tu nevzala tak by sa nič nebolo stalo. Za Demetriho utrpenie môžem len ja.

„Alice, mali by sme ísť už domov,“ povedala som rozhodne. Šibla som pohľadom po Edwardovi, ktorý sa na mňa pozeral rovnako divne ako ja na neho. Bol taký rozkošný. Kto vie čo sa mu teraz honí hlavou.

„Poďme,“ odvetila Alice. Ešte stále zasnene sa pozerala do budúcnosti. Pokrútila som nad ňou hlavou. Ako je možné, že Alice si tak rýchlo dokázala nájsť svoju celoživotnú lásku, zatiaľ čo ja ešte nie. Nájdem ju vôbec niekedy? Môj pohľad pritiahli Edwardove oči, ktoré sa pozerala na mňa. Možno ju niekedy nájdem ale musím o ňu bojovať. Vzdychla som si a vstala o stoličky.

Zastala som pred Volterskou bránou, po boku Alice a Demetriho. Od chvíle čo sa Alice dozvedela pravdu sa na mňa ani na ňu ani raz nepozrel. Mala som sa chuť prefackať. Chcem dobre a urobím to úplne naopak.

„Demetri prepáč,“ zašepkala som len pre jeho uši. Pozrel na mňa a kývol hlavou. Každý z nás sa ubral svojím smerom. Demetri sa od nás odvrátil, už keď sme vošli do Voltery. Povedal nám, že si ešte potrebuje niečo vybaviť. Ďalej sme to nerozoberali. Alice sa vybrala za mnou. prišli sme do našej izby a ja som sa odrazu pobrala do kúpeľne. Rýchlo som sa odmaľovala, prezliekla, umyla a vyšla som von. Alice ležala na posteli s očami zatvorenými. Niekto by si mohol myslieť, že je mŕtva.

„Alice? Čo ti povedal Edward?“ spýtala som sa jej opatrne. Nemohla som vedieť čo sa stalo, tak radšej na to pôjdem opatrne. Alice sa na mňa usmiala a otvorila oči.

„Bella! Neuveríš tomu! Jasper ma len chcel požiadať o ruku a chce si ma vziať!“ vykríkla šťastne. Mala som pocit, e teraz o tom už vedela celá Voltera.

Zhrnutie

Autor: Kekike1 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hahaha? To nie je smiešne! - 19. kapitola: