Toto pokračovanie je o tom, čo sa udialo medzi Edwardom a Bellou. Myslím, že tento článok bude lepšie dať od 15+. Dúfam, že nezabudnete na to, že mi tu máte nechať komentár, pekne prosím. Ďakujem inak za to, že to vôbec čítate.
15.06.2010 (09:45) • Kekike1 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1339×
„Isabella, je neskoro a je to len a len tvoja chyba,“ trpko povedal a zamračene sa na mňa pozrel. Nevedela som prečo, ale mala som pocit, že som niečo pokazila. Alice s Demetrim sú teraz určite niekde na záchodoch a užívajú si. A ja tu teraz sedím a pozerám sa do tých úžasných zlatých očí, ktoré ma tak hrozne lákali hneď v prvý deň ako som ich poznala. Bolo to veľmi zvláštne. Asi nejaká magická sila, ktorá bola vážne veľmi silná ma k nemu hrozne priťahovala. Priťahovala ma skoro ako gravitácia ak nie viac. Bola som odhodlaná sa k nemu priblížiť, keď sa ku mne opatrne nahol a jeho dych ma poláskal po tvári.
„Edward,“ vzdychla som sladko a pritiahla si jeho tvár k tej mojej. Jeho pery sa nežne obtreli o tie moje a ja som sa dostala do fázy, v ktorej som chcela byť. Náhle som sa prisala na jeho pery a vášnivo ho bozkávala. Každou sekundou som ho chcela viac a viac. Nemohla som sa od neho odtrhnúť. Vzdychla som mu do úst a jeho mužnosť sa trocha napjala. Bola som trocha udivená, ale zato veľmi vzrušená. V malej chvíľke som pocítila, že ma Edward odnáša niekde preč. Bola som ním úplne unesená. Toto som nikdy nezažila. Vôbec som nevnímala okolie. Snažila som sa čo najviac na neho natlačiť, aby som ho cítila každým milimetrom svojho tela. Každou chvíľkou som sa spamätávala z jeho vône. Bola som úplne omráčená. Snažila som sa nenechať to na sebe poznať, ale moc mi to nešlo.
„Bella,“ vyšlo z jeho úst. Každou chvíľkou som bola viac a viac nadržaná. O niekoľko sekúnd som bola opretá o roh nejakej budovy, niekoľko kilometrov od baru, kde sme nechali Alice a Demetriho. Samozrejme, Edward šiel upírov rýchlosťou, aby sme tu boli čo najrýchlejšie. Jediné naše šťastie bolo to, že bola noc. Edward ma pritlačil náruživo k stene a ja som pocítila ako sa jeho mužstvo krúti v napnutých gatiach. Vášnivo som sa usmiala a vábivo sa na neho pozrela. Akoby ho teraz vypustili z reťaze. Vrhol sa na moje šaty. V malej sekunde som ostala stáť len v spodnom prádle. A ani s ním si nerobil problémy. Tak ako šaty, tak aj to zo mňa strhol. Už som len počula svišťanie gumičky, ktorá nevydržali ten nápor jeho sily a praskla. Vášnivo si ma premeral od hora dole a jazykom si olízal ústa. Vrhla som sa na neho. Zdalo sa mi byť nefér, že ja už som úplne vyzlečená a on ešte oblečený. Jedným pohybom mojej ruky som mu všetko to prebytočné oblečenie strhla. Mal veľké šťastie, pretože to jeho oblečenie prežilo. Čo sa nedalo povedať o tom mojom. Moje bolo roztrhané na malé kúsky, veľké asi ako necht. Bez oblečenia vyzeral ešte lepšie ako s ním. Takto by mali chodiť asi všetci muži. Síce oni by mohli o takomto tele sotva len snívať. Usmiala som sa na neho a zhlboka sa nadýchla. V jednom malom okamihu ma náruživo pritlačil o stenu. Naše ústa už s nami skoro ani nestíhali. Pomaly prechádzal prstami po mojom nahom tele a nakoniec ma nadvihol, aby som si mohla nohy otočiť okolo jeho panvy. Nežne ma chytil za zadok a v stotine do mňa vnikol. Zalapala som po dychu a začali sme zrýchľovať tempo. V súzvuku našich tiel sme sa vznášali nad mrakmi. Svoje ústa som pritisla na tie jeho. Cítila som ako sa blížim k vrcholu. Naše stony silneli a my sme sa posledný krát zvrtli do toho vysnívaného stavu. Moje telo sa mi odmietalo podrobiť a stále sa chvelo. Keď sa mi konečne podarilo ako tak ovládať, doznievali zvyšky orgazmu. Spomínala som na to, ako do mňa prvýkrát vnikol. Slastne som vzdychla a otvorila dokorán oči. Edward si ma s úžasom prezeral. Keby som mohla, červenala by som sa.
„Normálne z teba nemôžem ani dýchať!“ povedal Edward a prekrásne sa usmial. Niekoľko sekúnd som si predstavovala jeho úsmev na hlavných stránkach, tých najprestížnejších časopisov. Bol skoro ako Boh. Že skoro. On bol Boh! Prekrásny chlapec. Stále sa mi táto veta honila hlavou a ja som nevedela zabudnúť na náš sex. Doslova bohové.
Na tvári som vyčarila ten najlepší úsmev, aký sa dalo a už som len čakala na jeho reakciu. Pozerala som sa mu do očí. Hovorí sa, že oči sú obrazom duše. V tých jeho očiach som zbadala niečo nepopísateľné. Niečo, čo som ešte nikdy u nikoho nevidela. Len u Jaspera a Alice a Rose a Emmetta. Žeby cítil ku mne niečo podobné ako oni navzájom? Nechcelo sa mi to dať dohromady. V poslednom čase som si uvedomila, že sa nejako vážnejšie zaoberám mužmi.
Nie som náhodou chorá? Honilo sa mi neustále hlavou. Pri myšlienke na Edwarda som sa musela usmiať. Vyzeral ako nejaké malé dieťa, ktorému nedovolia to, čo chce. Jeho oči sa upriamili na mňa a úplne zčernali. V malej chvíľke som si uvedomila, že sa mi hlavou preháňajú dosť neslušné pózy kamasutri. Pripadala som si hrozne úchylne. Vzdychla som si a započúvala sa do hluku nočného mesta. V malej chvíľke som na svojich perách pocítila tie Edwardove. Bol taký hrozne sladký. Jeho bozky som mu začala náhle veľmi oplácať. Znova som sa dostala do toho tranzu, z ktorého to nejde von. A tak som sa len poddala svojim inštinktom. Po niekoľkých sekundách bozkávania, sa Edward presunul rukou na moje bruško. Po celom tele sa mi rozliali zimomriavky a ja som nevedela, čo robiť. V takejto situácii je najlepší útok. Odtiahla som ruku od jeho tváre a presunula som ju na jeho chrbát. Končekmi prstov som mu prechádzala po jeho svalnatom chrbte a keď som videla, že už nemôže, tak som ruky presunula na jeho hruď. Pomaly som sa kĺzala po jeho bruchu a na jeho mužstve zastala. Videla som, že veľmi efektívne reaguje a tak ma to ešte viac popohnalo dopredu. Medzi dvoma prstami som zacítila ako jeho penis tvrdne. Po niekoľkých sklzoch rukou som sa odrazu ocitla pod ním. Vyvalene som sa na neho pozerala a svojím spôsobom, som sa mu snažila dokázať, že ja nie som niekto, s kým sa môže zahrávať a robím si podľa svojho. Usmiala som sa na plné ústa a snažila sa nevzdychnúť. Edward mal čo robiť, aby ma dokázal udržať na mieste a tak rýchlo, nebadateľne, do mňa vnikol. Vzdychla som nahlas a zamrnkala. Slastne som panvou prirážala a snažila sa s ním udržať tempo. Rýchlo som sa na neho prevalila a začala ešte silnejšie narážať. Vzdychala som ako od dušu. Mala som chuť sa mu zahryznúť do ramena a pohrýzť ho, ale on mi to nedovolil. O pár sekúnd som naposledy prirazila a v obrovskej vlne orgazmu som sa prehla ako luk. Vyčerpaná som sa zvalila na zem a hľadela som mu do jeho karamelových očí. Skoro som sa rozplynula. V doznievaní orgazmu som zatvorila oči. V mysli sa mi znova a znova odohrával ten prekrásny pocit. Usmiala som sa na plné ústa a začala som znova zhlboka dýchať. Keď som otvorila oči, nado mnou stál už oblečený Edward, ktorý sa usmieval od ucha k uchu.
„Už by sme sa mohli aj vrátiť,“ povedal šepky, ale na tvári mu stále pohrával ten jeho prekrásny úsmev. Jeho pery vyzerali akoby... no proste, niečo neopísateľné.
„V poriadku. Lenže ako mám ísť ja?“ spýtala som sa a obavami. Predsa len Edward nebol taký dotrhaný. Dávala som si pozor, aj keď som to z neho strhla.
„Mám nápad. Počkaj tu chvíľku.“ Sprisahanecky sa na mňa pozrel a odišiel.
Čakala som na neho asi desať minút. Mala som pocit, že sa nevráti. Vzdychla som si nahlas a predo mnou sa objavil Edward v plnej kráse. V ruke držal nejaký balíček. Podal mi ho a naširoko sa zaškeril. Podozrivo som sa na neho pozerala, a keď som otvorila balíček, v ňom som našla prekrásne šaty. Do polky stehien sa ťahali nazberkaná látka, ktorá sa pripájala k úžasnému korzetu. Šaty boli celé pásikavé, bielo - hnedé, ktoré mali pri sebe nádherné červené lakovky. Skoro som sa nad nimi rozplynula. Také prekrásne. Že som ich ja nikde nevidela. Pozrela som sa na Edwarda, ktorý pozeral smerom na oblohu.
„Sú prekrásne,“ povedala som s rozžiareným výrazom na tvári. Edward na mňa na malý okamih pozrel a mne sa zdalo, že ma skutočne miluje. Vzdychla som si.
„Nemusíš to tak preháňať. Sú to len šaty,“ povedal a zatváril sa arogantne. Keby ten vedel čo sa mi honilo hlavou. Usmiala som sa na neho a zašla som za roh, kde som sa aj obliekla. Vyšla som z tmavého roku a pozrela smerom k Edwardovi. Ten tam stál a na tvári mal hrozne prekvapený výraz.
„Je to také hrozne?“ podozrivo som sa spýtala.
„Nie, je to super,“ začala sa vykoktávať.
„A spodná bielizeň? Na tú som zabudol.“ Chytil sa za hlavu a pokrútil ňou.
„Spodná bielizeň? A načo!“ Vyčarila som pobavený úsmev. Mne to bolo trocha jedno. Povzdychla som si a vykročila k nemu.
„Ideme?“ spýtala som sa.
„Poďme,“ povedal váhajúc. Myslím, že rozmýšľal nad tým, či by sme tu ešte sa nezdržali. Ale to nebude dobrý nápad. Alice ma určite už bude zháňať. Žiarivo som sa na neho usmiala a rozbehla som sa tmavými ulicami.
„Bella? Musím ti niečo povedať,“ povedal Edward váhavo, keď sme sa ocitli pred dverami do baru, kde sa mali nachádzať Alice a Demetri. Váhavo som sa na neho pozrela. Spýtavým pohľadom som ho prinútila k tomu, aby hovoril.
„Bells, bude lepšie, ak sa o tomto nikto nedozvie. A hlavne nie Tanya.“
Autor: Kekike1 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Hahaha? To nie je smiešne! - 18. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!