Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hahaha? To nie je smiešne! - 16. Kapitola

07.06.2010 (18:15) • Kekike1 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 978×

„Alice? A čo tak vyraziť si niekde do baru?“ koketne som jej naznačila, že dnes sa tak skoro nevrátime.

„Súhlasím, ale najprv sa nám treba ísť prezliecť,“ povedala a na tvári sa jej rozžiaril úsmev. Pozrela som sa do zeme a usmiala sa.

„Alice, ty musíš byť vždy upravená však?“ spýtala som sa. Alice sa na mňa pozrela a prižmúrila oči.

„Stalo sa niečo?“ Šľahla po mne pohľadom.

„Nie. Len vieš si si tým istá, že sa chceš ísť prezliecť? Možno uvidíš Jaspera,“ spýtala som sa jej opatrne. Ona sa na mňa pozrela a v jej očiach sa znova zračila bolesť. Mala som sa chuť prefackať.

„Tie najpotrebnejšie veci mám v aute,“ odvetila. Ten smutný výraz z jej tváre nezmizol. Vzdychla som si. Takto to asi bude pokračovať dlhšiu dobu. Až kým Jasper za ňou nepríde sám. Lebo ako ju poznám, je hrozne tvrdohlavá a sama od seba za ním nepríde. Radšej bude trpieť. Ale aj tak, tým lepšie pre mňa. Síce, nie je pravda, že jej želám, aby sa už s Jasprom nedala dokopy, ale nechcem o ňu znova prísť. Mám ju až moc rada.

„Prepáč Alice. To som netušila,“ ospravedlnila som sa jej. „Zlato? Nechceš prosím ťa ísť bývať ku mne? Ja budem len rada. A to o Arovi ani nehovorím. Taký bude šťastný, že nás obe vybozkáva. No tak trocha preháňam, ale nebojsa, bude ti tam dobre. Určite lepšie ako pri Jasperovi,“ so šťastným výrazom na tvári som jej povedala svoj nápad. Vyzerala, že sa takpovediac rozhodla. Aspoň bude zábava. Chvíľku bola ticho, ale potom súhlasila. Že vraj si aspoň trocha oddýchne od zvieracej krvi. A nikto s Cullenovcoch nezistí, že ju pila, pretože jej oči majú stále pôvodnú farbu, ako keď bola človekom.

„Ale pôjdem tam len v tom prípade, ak ti budem môcť prestavať izbu,“ povedala to takým tónom, ktorý namietal všetky sťažnosti. Tak toto som brala ako uzavreté.

„A určite vám tam nebudem prekážať?“ spýtala sa trocha vystrašene. Pokrútila som hlavou nad jej nápadmi. Blbšiu vetu som ešte nepočula.

„Samozrejme, že nie. Preboha, čo ťa to napadlo?“ zagúľala som očami. Alice sa na mňa usmiala.

„Ideme?“ spýtala sa tým svojím zvonivým hláskom a mňa odrazu všetko prešlo. Hneď ako som vykročila k jej autu, neďaleko od nás, znova som si spomenula na tú blbú autoškolu. Sakra! Keď na tom ešte neviem. Smutne som sa pozrela na Alice, ktorá hneď všetko pochopila pri pohľade na mňa a na auto.

Vyšla som von z auta, keď som zbadala, že nás niekto pozoruje. Nerobilo mi to veľký problém. Vo Volterre je veľa zvedavých pohľadov. Usmiala som sa na Alice na znak, že môžu ísť so mnou. Z kufra si vzala svoje veci, tie ktoré potrebovala na teraz a prišla ku mne. Jediné jej šťastie bolo, že mala veľký kufor. Dokonca gigantický. Bohvie, ktorý z Cullenov si s ňou vymenil auto. Pochybujem, že toto bolo jej. Alice určite nemá takýto vkus. Strieborné volvo by som si nekúpila ani ja. A to nie, že by som sa nejako vyznala v autách.

„Koho je to auto?“ spýtala som sa Alice so záujmom. Na Alice som zbadala nepatrné škubnutie. Teraz som nevedela či ide o Jaspra alebo sa mi to len zdalo.

„To auto patrí Edwardovi.“ Na tvári sa jej zračil tieň. Znova si na nich musela spomenúť a to zasa vďaka mne. Komu inému?

Pred bránou Volterry sme zastali. Rozhodla som sa, že Alice hneď ukážem Arovi a tak sme šli rovno do sále. Ako som predpokladala v sály bol Aro. Ale nebol sám. Pred ním stála prekrásne dievča, ktoré som tu  ešte nikdy nevidela. Štíhla postava na nej ešte zviditeľňovala, aká je prekrásna. Vlasy ako hodváb, vlny jej padali na perfektne vypracovaný chrbát.  Na sebe mala oblečené voľné, hnedé šaty, ktoré zviditeľňovali jej pôvab. Hneď ako si nás všimli to dievča odišlo. Pribehla som bližšie k Arovi.

„Aro, toto je moja veľmi dobrá priateľka Alice. Povedala som jej, že by tu mohla na nejaký čas ostať. Je tiež upírka a má takú schopnosť, že vidí budúcnosť,“ vysypala som mu to. Aro sa len z úžasom pozeral na Alice a znova na mňa. Jedným prstom Alice ukázal, že má prísť bližšie k nemu. Alice aj tak urobila. Síce nebola z toho nadšená, ale urobila to tak, ako si želal. Aro vstal zo svojho trónu a prišil bližšie k nej. Alice sa vyľakane na mňa pozrela.

„Nemáš sa čoho báť,“ užasnuto odpovedal Aro. Ja som len prikývla.

„Podaj mi ruku,“ povedal Aro a čakal, kým tak neurobí. Alice mu podala ruku a v tej chvíli jej ju Aro aj pustil. Alice sa šokovane pozerala na Ara.

„Takže, ty si Cullenová? Bella? Prečo si mi nepovedala, že si také niečo, ako je ona, vytvorila?“ spýtala sa nás oboch. Najprv len Alice prikývla. Ale ja som stále mlčala.

„Aro, ponáhľame sa, prosím, tak to urýchli,“ povedala som nevraživo. Ja mu tu nebudem vysvetľovať svoje dôvody ako a prečo.

„V poriadku teda, porozprávame sa niekedy inokedy. A Bella, som veľmi rád, že si ju tu priviedla. Alice, nebojsa, tu sa ti nič nestane. A ja osobne dohliadnem na to, aby Jasper  sa k tebe správal úctivo,“ odvetil Aro. Hodila som po ňom zabijácky výraz, nech sa ani neopováži niečo urobiť Jasperovi. Aro stuhol a potom sa len nevinne usmial. Mala som ho po krk.

„Alice ideme,“ povedala som a vykročila k svojej izbe. O niekoľko sekúnd, upírov rýchlosťou, sme stáli pred dverami do mojej izby. Otvorila som a tak som aj ostala vo dverách stáť.

„Stalo sa niečo?“ spýtala sa ma Alice. Ale o chvíľku jej to asi došlo.

„Niekto bol v mojej izbe,“ povedala som šepky. Podľa pachu som zistila, že tu bol Japser. Čo tu ale ten robil? Alice si to všimla tiež. Ale nejakú veľkú pozornosť sme tomu nepripisovali. Vošla som do môjho šatníka a tam som si vzala svoje veci. S Alice sme sa učesali, namaľovali a mohli sme vyraziť. Ešte sme sa pozreli posledný krát do zrkadla a skoro nám vypadli oči z jamiek. Alice mala na sebe prekrásne biele kokteilky, ktoré jej veľmi pristali. Bieli korzet jej obopínal prsia a suknička bola biela, akoby posypaná cukríkmi. V ruke si držala fialovú kabelku, v ktorej mala najnutnejšie veci a na nohám červené lodičky, ktoré jej obopínali členky. Vlasy si vzopla do menšieho drdola. Ja som mala strieborné šaty, ktoré mi skvelo priliehali k telu. Boli také troška voľnejšie, ale o to kratšie a krajšie. Na nohách sa mi ligotali strieborné topánky na opätku. Neboli to doslova lodičky. Ofinku som mala pripnutú sponkou nahor a ostatné vlasy mi voľne padali. S Alice sme boli patrične hrdé na to, že sme zo seba vytvorili niečo úplne iné. Túto noc nebudeme len slušné dievčatká, ale poriadne dračice.