Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Elizabeth Volturi - 5. kapitola

18.06.2010 (14:45) • Cukricek • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1541×

Venovania: bibusq222, MillieCull, NikiCullen, FelixV, suzie, Mellanie, will, ostruzinka a Molly. Diki moc :)

____________________________________________________________________________________

Alec si to mieril priamo k nám. S kamenným výrazom na tvári sa pozrel na môjho otravného partnera a chladne mu povedal:

„Felix, to by už stačilo. Myslím, že nie si jediný, ktorý by si rád s Lizzie zatancoval. A ešte k tomu nevyzerá byť práve nadšená z tvojho správania. Tak si spakuj svoje veci a bež otravovať niekoho iného.“ Felix na Aleca zlostne zavrčal, ale na moje prekvapenie ma pustil. Skôr, ako konečne prekročil vzdialenosť desať centimetrov od mojej maličkosti, stihol mi zašepkať:

„Neboj sa, keď sa zbavím toho paka, môžeme pokračovať v našej činnosti.“ Neveriacky som na neho pozrela a skoro som sa z jeho slov na mieste povracala. Ale bolo by vtipné, vidieť na Felixovi obsah môjho žalúdka a hlavne jeho výraz. Na moje nešťastie môj žalúdok vydržal a ja som mohla len snívať o Felixovom ovracanom ksychte. Felix si môj zasnený výraz však vysvetlil inak a zašepkal mi:

„Aj ja sa nemôžem dočkať.“ Skôr, ako už konečne vypadol, zavrčal na Aleca:

„S tebou si to ešte vybavím.“ Konečne som uvidela jeho chrbát miznúci v dave. Otočila som sa na Aleca, ktorý tam nečinne stál a pozeral sa za miznúcim Felixom. Keď konečne upriamil svoju pozornosť na mňa, vďačne som sa na neho usmiala a povedala som:

„Ďakujem, zachránil si ma od zničeného večera. Bez teba by som sa ho tak ľahko nezbavila.“

„Mne pripadalo, že nie si práve nadšená z jeho odchodu. Vtedy, keď ma chcel poslať do kelu a tebe povedal, že potom budete pokračovať, si sa nejak priveľmi zasnívala. Vyzerala si, akoby si sa tešila na druhé kolo,“ povedal mi sklamane.

Ja som sa rozosmiala a povedala som mu:

„Keby si vedel, nad čím som snívala, vôbec by si si nemyslel, že som sa na Felixa tešila.“

„Tak nad čím si potom snívala?“ Spýtal sa ma už trochu kľudnejšie.

„No, nebola to práve najchutnejšia predstava,“ povedala som s úsmevom.

„No a aká predstava to bola?“ Pýtal sa so záujmom.

„Pri Felixových rečičkách mi prišlo trošku zle od žalúdka. Nanešťastie to vydržal, ale ja a moja praštená fantázia sme vymysleli, ako by asi vyzeral ovracaný Felix. Tak o tom som snívala, o Felixovi a mojom obsahu žalúdka,“ vysvetlila som mu so smiechom. Po dokončení môjho malého prejavu sa Alec chytil za brucho a začal sa rehotať spolu so mnou. Museli sme vyzerať veľmi smiešne, dvaja upíry, čo sa skoro váľajú po zemi od návalov smiechu.

Keď sme sa ako tak ukľudnili, Alec mi povedal:

„Keď si už konečne voľná, nezatancovala by si si so mnou?“ No čo povedať, v tej chvíli som chcela zatancovať tanec šťastia. Ale to by vyzeralo asi trošku zvláštne, tak som sa uspokojila iba s prikývnutím.

Tancovala som s Alecom, ale rozdiel medzi ním a Felixom bol, že tento tanec som si užívala aj ja, nielen môj partner. Alec mi ostýchavo povedal:

„Nesmrteľnosť ti pristane, vyzeráš nádherne.“ Nesmelo som sa na neho usmiala a povedala som:

„Ďakujem. Počkať, povedal si nesmrteľnosť?“ Alec sa na mňa nechápavo pozrel a povedal:

„Áno, hovoril som nesmrteľnosť. Ešte ti Aro nevysvetlil veci obsahujúce život upíra?“

„No nijak na to nemal čas. Väščinu dňa som bola sama a aj keď som bola s Arom, skúšali sme iba rozsah môjho daru,“ povedala som mu.

„Neboj sa, po plese ti už nedá pokoj, pokiaľ nebudeš vedieť všetko to, čo sa týka našich zákonov a života,“ povedal mi s úsmevom.

Ani som si neuvedomovala, ako ten čas s Alecom beží a už bola polnoc. Zdalo sa mi čudné, že ešte nie som unavená, o tomto čase som už zvyčajne bola v posteli. Ale možno je to ďalšia upíria záležitosť. Myslela som, že táto dokonalá chvíľa tak skoro neskončí, ale v tom som zahliadla v dave menšiu, alebo skôr väčšiu komplikáciu. Rútila sa k nám Jane, ktorá vôbec nevyzerala na to, žeby nám chcela popriať pekný ples. Vyzerala priam ako bohyňa pomsty, ktorá ide zničiť neželaných votrelcov. Ten votrelec som bola, ako inak, ja. Keď už ju zbadal aj Alec, zavzdychal:

„No zbohom,“ no to už bola pri nás Jane, ktorá ma prepaľovala nenávistným pohľadom a chystala sa mi pekne znepríjemniť dnešný večer.

Autor: Cukricek (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Elizabeth Volturi - 5. kapitola: