Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Elizabeth Volturi - 4. kapitola

10.06.2010 (18:15) • Cukricek • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3544×

Plná očakávania som vstúpila spolu s Arom do preplnenej sály. Všetci sa na nás so záujmom pozerali. Moju tvár zakrývala kapucňa, takže som si mohla pokojne poprezerať upírov v slávnostných šatách bez toho, aby som vzbudila podozrenie. Poznávala som len niektoré tváre, ostatný mi boli zatiaľ neznámi. Pohľadom som sa zastavila pri Alecovi. V čiernom obleku a bielej košeli vyzeral neodolateľne. Prekvapila ma však osoba vedľa neho, s ktorou sa držal za ruku. Bola to tá malá protivná Jane. Oni spolu vari chodia? Pri tejto predstave ma prepadol smútok. Mohla som si myslieť, že taký pekný chalan ako Alec niekoho má. Ale myslela som, že má lepší vkus. Jane je síce pekná, dokonca nádherná, ale to u upírok nie je nič zvláštne. Ale tá jej povaha je proste otrasná.

Pohľadom som ju prešla odhora až nadol. Oblečené mala červené šaty a k tomu topánky rovnakej farby. Vlasy mala vyčesané nahor do bezchybného drdola. Podľa jej oblečenia som usúdila, že sa asi v móde vyzná. Normálne by som sa hneď chytila šance a s dievčaťom, ktoré má rovnakú záľubu ako ja, by som sa hneď skamarátila. Ale Jane bola výnimka. Neviem prečo, ale mojím mŕtvym telom lomcovala nenávisť už len na nepatrnom pohľade do jej anjelskej tváre. Ona ku mne pravdepodobne cítila to isté. Nemala som však už čas rozoberať svoje pocity k nej, lebo sme prišli k vyvýšenému pódiu, na ktorom stáli tri tróny. Aro mi podal ruku a spolu sme vystúpili na pódium. Otočili sme sa čelom ku zhromaždeniu a Aro začal so svojím prejavom:

„Drahí priatelia, dnes sme sa tu zišli, aby sme privítali novú členku našej rodiny a zároveň aj najnovší prírastok do gardy. Je to upírka s veľmi výnimočným darom, ktorý som mal možnosť aspoň patrične spoznať počas dnešného dňa. Dúfam, že ju prijmete medzi seba a že sa u nás bude cítiť dobre.“ Aro ešte ďalej rozprával o spoločenstve, ktorého sa mám stať členom. Ja som sa však sústredila na premenu svojho vzhľadu. Aro ma požiadal, aby som predviedla svoj dar, teda jeho časť. Všetci ma už ako človeka videli. Vedeli, že mám dlhé, hnedé, zvlnené vlasy. Preto som sa rozhodla zmeniť na úplný protiklad. Predstavila som si seba s krátkymi, rovnými, blond vlasmi a modrými očami. Akurát som dokončila svoju premenu, keď Aro povedal:

„Predstavujem Vám Elizabeth Volturi!“ Prešiel mi rukami okolo krku a chytil brošňu, ktorá prichytávala plášť. Normálne by som sa naľakala, ale Aro mi ešte pred vstupom povedal stručné inštrukcie, čo sa bude diať.

Opatrne, aby brošňu nepoškodil, mi ju odopol a zložil z plášťa. Ten, keď ho už nič nepridŕžalo, pomaly skĺzol po mojom hladkom tele a ukázal ma v celej mojej kráse. Všetci, okrem Ara a mňa, zhíkli od prekvapenia. Tých, čo stáli najbližšie k pódiu som počula hovoriť o tom, že ako je možné, že som blondína a ešte k tomu mám aj modré oči. Pozrela som sa na Ara, ktorý sa usmieval od ucha k uchu. Hrdo sa na mňa pozrel a kývol mi na súhlas, že už môžem nabrať normálnu podobu. Uvoľnila som sa nechala som si na plecia spadnúť moje normálne vlasy. Všetci zúčastnený na mňa vyjavene pozerali. Keď sa ako tak spamätali zo začiatočného šoku, na tvárach upírov sa rozžiaril očarený výraz, na niektorých priam úchylný. Upírky naopak na mňa závistlivo zazerali. Najhoršie na tom bola Jane, ktorá od zlosti skákala po dlážke, až sa celá sála otriasala. Alec ju musel ukľudniť, inak by sa nám na hlavy zrútil strop. Aro mal k Janinmu správaniu tiež výhrady:

„Jane, miláčik, ukľudni sa,“ povedal jej mierne nahnevane. Jane po jeho slovách konečne prestala so svojimi pokusmi zničiť krehké steny hradu a uspokojila sa s nenávistnými pohľadmi, ktoré boli určené komu inému než mne. Pozrela som sa na Aleca, ktorý na mňa žmurkol. Ja som mu to oplatila a ešte k tomu som pridala svoj, teda podľa reakcií všetkých naokolo, očarujúci úsmev. Jane pri pohľade na nás dvoch skoro dostala ďalší záchvat. Chystala sa trafiť o zem, ale ja som nechcela, aby zničila môj nový domov, tak som na ňu použila svoju schopnosť a donútila som ju ukľudniť sa. Keď Aro videl, že už je konečne pokoj, povedal:

„Skôr, ako začneme s plesom, rád by som poskytol menšie občerstvenie.“ Keď to dopovedal, všetci sa upriamili na dvere, z poza ktorých bolo počuť zatiaľ slabunký tlkot sŕdc. Zvuk sa približoval, až sa otvorili dvere a dnu vošla Heidy so skupinkou turistov. Tí sa nadšene obzerali po upíroch v plesových róbach, čo však zatiaľ netušili. Aro sa obrátil smerom na mňa a povedal:

„Lizzie, ty prvá.“  Pri týchto slovách sa turistom zrýchlil tep. Milo som sa na Ara usmiala a obrátila som sa k turistom. Tí najprv pri pohľade na moju tvár v úžase onemeli, ale keď zaregistrovali moje oči, konečne im došlo, že niečo nie je v poriadku. Začali cúvať k dverám. Prebehla som po nich pohľadom, až sa mi zrak zastavil na jednom dievčati, ktoré mi voňalo o trochu lahodnejšie ako ostatný. Vrhla som sa na ňu a v priebehu pár sekúnd som ju už mŕtvu hodila na zem. Kvôli tomu, že som pred pár hodinami mala aj tých dvoch študentov, ma to dievča úplne nasýtilo, tak som kývla na nedočkavých upírov, že sa už môžu nasýtiť aj oni. Vystrašený ľudia si už naplno uvedomili, čo ich čaká. Prepukla davová panika a všetci sa snažili zachrániť sa. Moja nová rodina, ktorá očividne nepila nedávno ako ja, nenechala nikoho nažive priveľmi dlho. Keď už v miestnosti neostal nikto živý a nižšie postavený upíry odpratali mŕtvoly, Aro slávnostne predniesol:

„Tak, keď už sme všetci nasýtený, ples sa konečne môže začať. Lizzie, smiem prosiť?“ Pozrel sa na mňa a vystrel ku mne ruku. Tú svoju som do nej neisto vložila a spustila sa hudba. Myslím, že to bol valčík. Začali sme krúžiť dookola a čoskoro sa k nám pridali aj ostatný. Prekvapilo ma, ako rýchlo som sa naučila kroky. Keď sa skončila prvá skladba, vystriedal Ara Caius. Ďalší tanec som potom tancovala ešte s Marcusom. Myslím, že to bola povinnosť. Keď ma Marcus po skončení skladby pustil, všetci upíry sa ku mne vrhli. Najrýchlejší bol vysoký, svalnatý upír. Zdalo sa mi, že ho odniekiaľ poznám. Spýtal sa ma:

„Smiem prosiť, mačiatko?“ Tieto slová som poznala. On bol ten upír, na ktorého som vtedy, keď som bola prvý krát v tejto sieni, tak vyletela. Aj vtedy ma oslovil mačiatko. Znechutene som sa zatvárila na jeho vystretú ruku. Naoko naštvane sa spýtal:

„Ale čože, čože, vari nie som pre slečnu dosť dobrý?“ Aj keď by som radšej tancovala s niekým iným, budem to musieť pretrpieť. A ktovie, možno je celkom milý, lebo pekný bol. Jeho reakciou na moju ruku si to však úplne pokašľal. Pritiahol si ma úplne k sebe. Tvár mal len niekoľko milimetrov od tej mojej. Zašepkal:

„No vidíš, že to ide.“ Moju tvár ovanul jeho sladký dych. Mala som čo robiť, aby som nevzala nohy na ramená. Musela som si stále pripomínať, že je to len jedna pesnička. Keď sa konečne skončila, chcela som od neho čo najrýchlejšie zdrhnúť, ale on ma nechcel pustiť.

„Kamže, kamže, dievčatko, predsa ma tu nenecháš samého. Neviem ako ty, ale ja prahnem po tvojej spoločnosti a len tak ťa nepustím,“ povedal mi s úsmevom.

A tak to išlo ďalších päť pesničiek. Každý iný upír, ktorý sa pokúsil o tanec so mnou, bol odohnaný zúrivým vrčaním môjho strašného partnera. Bol stále viac a viac odvážny. Chcel z môjho pása skĺznuť nižšie, ale to som mu nedovolila a použila na neho svoju schopnosť. On na mňa len zvodne zavrčal a povedal:

„No-no-no, dievčatko sa tvári, že nemá záujem.“

„Asi kvôli tomu, že ho naozaj nemá,“ povedala som mu tvrdo. On sa na mňa len ďalej uškŕňal. Začínala som živo uvažovať, že či neodložím svoje slušné správanie bokom a neodídem od neho násilím, v mojom prípade to znamená, použiť na neho moju schopnosť. Keď sa chystal na ďalší pokus o dosiahnutie môjho zadku, definitívne som sa rozhodla na neho použiť násilie. Už som sa začala sústreďovať, keď som v dave uvidela svoju možnú záchranu.

Autor: Cukricek (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Elizabeth Volturi - 4. kapitola :