Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 5. kapitola

01.02.2011 (08:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 6626×

5. kapitola

Edward:

Včera to v škole nebolo vôbec ťažké. Neskutočne smrdela, a tak sa nebolo čoho báť. Vonku dnes pršalo a príšerne fúkalo. Už by som bol najradšej doma. Zlé počasie mi nevadí, práve naopak. Chcel som sa ísť prebehnúť do lesa. Uvidel som ju na chodbe. Mala na sebe úplne mokrú bundu a premočené vlasy sa jej lepili na tvár. Najprv som sa zasmial. Vyzerala ako zmok. Keď prišla bližšie, smiech ma prešiel. Chytil som sa za ústa a nos a zachvel sa. Prekvapene sa na mňa zadívala.

„Ak mi teraz povieš, že smrdím ako mokrý pes, kopnem ťa,“ štekla. Ustúpil som krok dozadu a rýchlo zmizol. Vybehol som do toho nečasu. Jej vôňa prerazila cez ten mokrý odev. Dážď z nej trocha zmyl tú psiu arómu. Snažil som sa sústrediť. Nevydržím s ňou v jednej miestnosti. Nechcel som ani pomyslieť na to, ako by voňala, keby to nezastieral ten pach. Cez okno sa na mňa dívalo pár žiakov a ja som usúdil, že ak nechcem pôsobiť podozrivo, musím sa vrátiť. Šiel som pomaly po chodbe ku kabinetu. Bola dnu a začala upratovať. Opatrne som otvoril dvere a vkĺzol dnu. Nechápavo na mňa pozrela. Ak tu mám normálne fungovať, musím si s ňou pohovoriť. Zavrel som dvere a nedýchal som. Pozrela sa na mňa a nechápavo pokrútila hlavou.

„Bella, ja to upracem. Choď preč!“ Došiel mi vzduch a nebol som schopný viac hovoriť bez nadýchnutia.

„Povedala som, že si trest odpykám,“ šepla. Chytil som sa za ústa a plytko sa nadýchol. Všetko svoje ovládanie som sústredil do jedinej myšlienky. Nesmiem jej ublížiť.

„Bella. Normálne smrdíš ako pes, ale dnes nie,“ šepol som. Uprene ma sledovala.

„Dnes akože páchnem inak?“ opýtala sa.

„Nie. Voniaš mi,“ šepol som na vysvetlenie.

„Voniam? Ako? Nerozumiem...“ Kývala hlavou.

„Mám problém ovládať sa. Voniaš tak sladko. Tvoja krv. Zabudla si? Som upír,“ šepol som zastrene.

„Bože,“ vzdychla.

„Chceš mi ublížiť?“ opýtala sa ustrašene.

„Práveže nie. Preto ti to hovorím. Nechcem nič iné, než pokojne žiť. Komplikuješ mi to. Choď preč!“ povedal som ráznejšie. Rýchlo okolo mňa prebehla a bez slova zmizla. Zostala tu len jej bunda prevesená cez stoličku. Keď som jej kroky už nepočul, zhlboka som sa nadýchol. Tá sladkastá vôňa, čo tu po nej zostala, ma na chvíľu paralyzovala. Ako vo sne som schmatol jej mokrú bundu a pritlačil si ju k tvári. Dýchal som zhlboka a snažil sa tú vôňu prijať. Možno by som si na ňu zvykol. Nie, to je nemožné. Po pár minútach som sa pustil do upratovania. Mal som to za pol hodiny. Potom som sa posadil a zvieral ten kus látky, ktorý mi vháňal do hrdla oheň a do tela zvláštne chvenie. Zvažoval som, že požiadam Carlisla, aby sme odišli, no na druhej strane si neviem predstaviť, že tú vôňu už neucítim. Vedel som jedno, nie som ochotný vzdať sa tej vône, tej chute na jazyku, toho chvenia vo mne, keď ju zbadám. Keď som prišiel domov, Carlisle ma už čakal s jedinou otázkou. Usmial som sa.

„Som v pohode. Zvládnem to,“ pošepol som a v celom dome si všetci vydýchli. Vybehol som po schodoch a sadol si do izby. Určite som ju dnes vydesil natoľko, že sa v škole neukáže.

Bella:

Ešte nikdy som sa domov nedostala tak rýchlo. Mala som zvláštny pocit, akoby ma všetko naokolo prenasledovalo. Za každým stromom, či kríkom, som videla toho upíra. Keď som začala mať pocit, že tie legendy o pijaviciach sú prehnané, dostane na mňa ten blázon chuť. Upokojila som sa, až keď som prešla našou hranicou. Len čo som našliapla na našu pôdu, bola som v bezpečí. Po ceste som uvažovala, či o tom povedať Billymu a Jacobovi. Škola by bola super, nebyť tých studených. Zajtra mám biológiu a po škole je skúška. Pridelia nám aj úlohy a s mojím šťastím bude Rómeo upír a ja budem Júlia. Opatrne som otvorila dvere.

„Čo tu robíš tak skoro? Jacob hovoril, že prídeš neskôr,“ povedal Billy s úsmevom.

„Dostala som sa odtiaľ skôr a chcela som sa prejsť,“ šepla som.

„Bella, nemáš s tými pijavicami problémy? Ak by sa niečo dialo, povieš nám. Však? Môžem sa spoľahnúť?“ V jeho hlase bola obava.

„Billy, samozrejme. Zatiaľ je to dobré. Takmer vôbec si ma nevšímajú,“ usmiala som sa.

„Takmer?“

„No, s jedným sedím na biológii, ale je mu to rovnako nepríjemné ako mne a vyzerá to tak, že budeme hrať v jednom predstavení. Je tam ale veľa ľudí a oni si držia odstup od všetkých. Myslím, že nechcú ohroziť prímerie. Zvládam to,“ povedala som pokojne a snažila sa nemyslieť na dnešok. „Billy, môžeš mi o nich povedať niečo viac? Prečo sú títo iní. Prečo nezabíjajú ľudí, a prečo je ten Carlisle lekár?“

„Bella, nenechaj sa popliesť. Vždy sú to upíri. Chcú žiť inak, než ostatní. Nechcú zabíjať ľudí. Aspoň to tvrdia. Aj oni však kedysi zabíjali. To, že sú vraj vegetariáni, nemení nič na ich podstate. Už to, akí sú silní a rýchli je nebezpečné. Nemusí ťa chcieť ani vysať, no stačí jediný neuvážený pohyb a rozdrví ťa. Sú impulzívni a ľahko sa rozrušia. Stačí troška krvi a sú mimo.“ Len som prikývla a šla do izby. Do večera som si ešte na internete hľadala všetko, čo sa o nich dalo zistiť, no bolo to chabé. Na druhý deň som s malou dušičkou šla do školy. Jacob ma odviezol na parkovisko. Dorazila som medzi poslednými a preto som utekala. O vchodové dvere sa opieral Edward. Zastavila som a prekvapene sa na neho pozrela. Po včerajšku som nevedela, čo povedať. Bez slova ku mne natiahol ruku a podal mi moju bundu. Opatrne som si ju od neho vzala. Ustúpil od dverí a otvoril ich. Prešmykla som sa dnu a utekala na matematiku. Mala som z toho zmiešané pocity. Potom prišla druhá hodina, telocvik a už som šla na biológiu. Sadla som si na svoje miesto a vybrala si knihy. Edward tu ešte nebol. Po chvíli sa dvere otvorili a on vošiel. Pozrel sa na mňa, ale na moje prekvapenie nešiel ku mne, ale k tej blondínke Brigite. Ona sa nadšene usmievala. Niečo povedal tomu dievčaťu pri nej a ona sa okamžite postavila a prišla ku mne.

„Ahoj, ja som Angela. Ak ti to nevadí, budem sedieť s tebou,“ šepla s úsmevom.

„Iste. To bude skvelé. Teším sa,“ povedala som milo.

„Aj ja sa teším. Brigita je strašná. Aj Cullen to o chvíľu pochopí, a bude chcieť najskôr miesto naspäť,“ uškrnula sa.

„Jeho smola,“ povedala som s úsmevom. Angela bola naozaj milá. Celkom sme si sadli. Edward však celú hodinu počúval Brigitino táranie. Pripadalo mi to smiešne. Bol už natlačený na kraji lavice a ona sa stále prisúvala bližšie. Po vyučovaní som šla k telocvični. Dobehla ma Angela a Jessica.

„Vraj máš Júliu vo vrecku,“ šepla mi uznanlivo Angela.

„Dúfam,“ povedala som trocha smutne.

„Mala by si sa tešiť,“ povedala Jessica rozjarene. Mala z toho väčšiu radosť, než ja.

„Cullen bude pravdepodobne Rómeo. Neznášam ho. Keď si to predstavím, je mi zle.“

„Blázniš? Chcela by som byť jeho Júliou,“ zatrilkovala Jessica. Angela sa rozosmiala.

„Aj ja by som to brala.“ Vyvalila som na ňu oči a ona komicky skrčila ramená. Začala som sa smiať. Vošli sme dnu a všetci, čo sme mali texty, sme sa postavili pod javisko. Edward stál na opačnej strane a chvíľu sa na mňa pozeral. Znechutene som sa otriasla. Režisér začal čítať obsadenie. Prečítal meno a úlohu, ktorú bude dotyčný hrať. Pridelil mu ďalší text a poslal na pódium.

„Tak a najdôležitejšie úlohy. Po dlhej úvahe úlohu Júlie dostane slečna Swan.“ Vybehla som dopredu a vzala si text. Všetci mi tlieskali. Teda, až na Brigitu. Tá ma prebodávala očami.

„V úlohe Rómea nám zažiari pán Cullen,“ povedal režisér s úsmevom. Všetci znova tlieskali. Edward šiel k režisérovi a niečo mu šepkal. On sa kyslo uškrnul. Potom od neho Edward odstúpil.

„Takže, pán Cullen túto úlohu odmietol pre časovú zaneprázdnenosť. Úlohu Rómea teda preberie pán Newton a pán Cullen bude náhradník. Pokiaľ si to pán Cullen nerozmyslí. Máte na to čas do zajtra.“ Jeho hlas znel nahnevane. Edward sa na mňa uprene díval. Úlohy boli rozdelené a ja som šla von medzi poslednými. Mala som najviac textu a kostymérka ma chcela ešte zmerať na šaty. Niekto ma chytil za ruku.

„Spokojná?“ Otočila som sa a pozrela som mu do tých karamelových očí. Pôsobili tak pokojne a úprimne. Nechápavo som pokrútila hlavou.

„Počul som, čo si povedala svojím priateľkám. Nechcem ti robiť problémy. Budeš skvelá Júlia. Máš talent.“ Otočil sa a šiel k dverám.

„Prosila som ťa o niečo?“ štekla som. Zastavil a pozrel na mňa.

„O nič som ťa neprosila. Mohol si hrať Rómea. Mne to nevadí. Mám talent, zahrám, že ťa milujem, aj keď ťa neznášam. Problém máš skôr ty. Máš problém s mojou vôňou.“ Poslednú vetu som šepla.

„Nič, čo by som nezvládol.“ Napriamil sa.

„Fajn.“ Schmatla som ho za ruku a ťahala k stolu kde ešte sedel pán Been, režisér.

„Prepáčte. S pánom Cullenom sme sa práve rozprávali a našiel by si viac času. Myslím, že ako Rómeo bol lepší, než Mike,“ povedala som pohotovo. Režisér sa usmial.

„Tak Júlia prišla orodovať za Rómea. Začína to dobre,“ uškrnul sa a pozrel najprv na Edwarda, a potom na mňa.

„Dobre, pán Cullen, budete Rómeo a, slečna Swan, budete Júlia. Buďte tak dobrí a keď si vy dvaja holúbkovia najbližšie pohádate, tak nech to neovplyvňuje túto skvelú hru. Je to jasné?“ Znel rázne a zároveň sa na nás dobre bavil. Radšej som to nekomentovala.

„Ďakujem za šancu, pán Been.“ Edward mu podal ruku. Šli sme k dverám. Edward sa stále usmieval.

„Z čoho sa smeješ?“ štekla som.

„Myslel si, že som to nechcel zobrať, lebo sme sa pohádali. Myslí si, že sme pár. Aj preto si nás vybral. Zdá sa mu, že tie citlivejšie a intímnejšie scény budú božské,“ povedal so širokým úsmevom. Oprela som sa o stenu a pozrela mu do očí.

„Fajn. Som zvedavá ako ma pobozkáš,“ šepla som. Jeho úsmev v sekunde zmizol.

„Ou,“ vzdychol a zamyslel sa.

„To bude dosť problém. Môžeme začať trénovať,“ uškrnul sa a laškovne sa ku mne nahol. Odskočila som a poklepala si na čelo.

„Mimochodom. Ďakujem, že si si na biológii odsadol. Angela je skvelá. Aká je Brigit?“ Rozosmiala som sa a šla na parkovisko.

4. kapitola - 6. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 5. kapitola: