Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 27. kapitola

14.03.2011 (18:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 7377×

Edward:

Bella si to namierila rovno k autu a mňa ťahala za sebou. Dosť ma to pobavilo. Videl som na jej tvári, že sa hnevá. Nebol som si istý prečo. Mohla sa hnevať preto, že som doliezol, aj keď ma nechala doma. Druhá varianta bola tá Jacobova poznámka o sestričke, ale Bella mi nepripadala ako ten typ, čo žiarli. Nemala na to dôvod. Vyzerala ako bohyňa a bol by som somár, ak by som čo i len pozrel na inú. Schmatla ma za bundu a pritlačila k autu. Všimla si môj trocha pobavený výraz a nahnevane na mňa zavrčala.

„Je ti niečo smiešne?“ štekla.

„Si nádherná,“ šepol som povznesene. Bella sa mi zadívala do očí.

„Si strašný,“ šepla a ja som vedel, že je po hneve. Pritlačil som sa jej na pery.

„Zajtra si vezmeš veci a už ťa budem mať len a len pre seba,“ usmial som sa.

„Nebuď si tak istý,“ povedala laškovne a obehla auto. Nasadla a ja som si sadol za volant. Pozrel som sa do jej nádhernej tváre.

„Netráp ma,“ šepol som. Bellina tvár sa rozjasnila. Prstami mi prebehla po tvári a ja som blahom zapriadol ako starý kocúr. Moju manželku to rozosmialo.

„Keď som Billymu povedala, že si zajtra prídem po veci, bolo mu to ľúto. Viem, že je to sebecké a hlúpe, ale potešilo ma to.“ Znela tak nejako zahanbene, no zároveň spokojne.

„Billy je správny chlap. Zmieri sa s tým,“ šepol som a naozaj som tomu veril. Bella sa spokojne usadila a zapla si pás. U nás doma ešte nikto nebol, a tak sme si chvíľu vychutnávali samotu. Sedeli sme v obývačke natisnutý na sebe a ja som sa hral s Bellinou obrúčkou na jej prste. Dokonalá manželská idylka.

Na druhý deň sme šli do školy. Čakal nás náročný deň. Hlavne Bellu. Najprv škola, potom skúška divadla a nakoniec rezervácia. Mal som z toho obavy, ale trvala na tom, že si pôjde po veci. Najradšej by som jej kúpil všetko nové. Bella mala prvú hodinu bezo mňa. Čakal som ju na chodbe pred labákmi. Všimol som si ako Brigita pobehuje po škole, ale ignoroval som ju. Zrazu sa na mňa zadívala a rozbehla sa ku mne.

„Ahoj, Edward. Cez víkend je u mňa večierok a bolo by skvelé, ak by si prišiel.“ Začala si hrýzť spodnú peru a napäto čakala odpoveď. Pousmial som sa. Nechcel som ju nijako raniť a tak som len nevinne sklopil zrak.

„Nehnevaj sa, ale to nie je dobrý nápad,“ povedal som zdvorilo.

„No tak, Edward. Predsa sa nenecháš prosiť,“ povedala sladko a začala zvodne klipkať očami. Teda aspoň ona si tak pripadala. Pozrel som jej ponad rameno. Bella stála pár metrov od nás a namrzene sa na mňa dívala. Sucho som prehltol a hneď mi z tváre zmizol úsmev. Bella bola tak rozkošná, keď po mne šľahala blesky. Vedel som, že si to najskôr doma vypijem.

„Brigita, prepáč, ale vážne neprídem,“ povedal som s pokriveným úsmevom a dosť nahlas, aby moja manželka počula, že som odmietol.

„Povedz mi rozumný dôvod,“ domáhala sa Brigita vysvetlenia.

„Lebo ho manželka nepustí,“ povedala zrazu Bella tak nahlas, že sa na nás otočila polovica chodby. Prekvapene som sa na ňu pozrel. Brigita sa otočila a zalapala po dychu, keď na ňu Bella otrčila ruku so snubným prsteňom a hneď vedľa sa leskla obrúčka. Brigita strelila rýchly pohľad aj na moju ruku. Aby som jej to uľahčil, jemne som ju priblížil k tej Bellinej. Sucho prehltla a zahabkala:

„To... to... to som nevedela. Blahoželám,“ šepla zmätene.

„Ďakujem,“ zasyčala Bella. To, čo sa odohrávalo v Brigitinej mysli, bolo tragicko-komické. Hanbila sa ako pes, že po mne tak vyšla. Previnilo sa usmiala a odbehla. Pozrel som na svoju manželku.

„To bolo dosť kruté,“ šepol som.

„Áno, bolo. Bolo kruté vidieť svojho manžela ako flirtuje s tou odfarbenou...“ Nenechal som ju dopovedať a radšej som ju pobozkal. Bella sa zachvela a potom sa na mňa namrzene pozrela.

„Čo to robíš? Všetci sa to dozvedia,“ povedala trocha nahnevane.

„Práve si to vykričala najväčšej klebetnici vo Forks,“ povedal som pohotovo. Šli sme ruka v ruke na ďalšiu hodinu. Keď sme prišli na obed, okolo nás si všetci šepkali. Sadli sme si za stôl a ja som Belle doniesol obed. Obzerala sa okolo po okolosediacich. V tom dobehla Alice a s hrmotom si sadla na stoličku. Nadšene zaklipkala očami.

„Celá škola si šepká, že si Rómeo vzal Júliu,“ povedala pohotovo a čakala na Bellinu reakciu. Bella zodvihla pohľad od taniera.

„Alice, každý kto čítal Shakespeara vie, že si Rómeo vzal Júliu,“ povedala nezaujato a ja som sa začal smiať.

„Fakt vtipné, švagrinka.“ Alice sa zatvárila ako citrón.

„To, že je vraj Júlia tehotná si v knihe nečítala, však?“ povedala Alice s toľkou iróniou, až som ju mal chuť trocha priškrtiť. Belle zabehlo sústo a rozkašľala sa.

„Čo?“ opýtala sa prekvapene. Alice sa na mňa s úsmevom pozrela.

„No, Brigita rozširuje, že Bella je najskôr v tom, keď ste sa tak rýchlo vzali,“ povedala moja sestra a kmitala pohľadom medzi mnou a Bellou.

„Ja tú mrchu prizabijem,“ povedala moja manželka a snažila sa vyzerať ako pomstiteľ, no pôsobila ako rozzúrené mačiatko.

„Miláčik, predsa sa nebudeš rozčuľovať pre nejakú Brigitu,“ šepol som zmierlivo.

„Ale budem. Kto jej dal právo ohovárať nás,“ povedala jedovato. Prudko sa postavila. Musel som tú bojovnú tigricu stiahnuť späť k stolu. Chvíľu jej trvalo, kým sa upokojila.

Po obede sme šli na skúšku. Už ma tie myšlienky okolo otravovali. Všetci si Bellu prezerali. Dokonalo ma odrovnal jeden z futbalistov. Vraj by jej sám urobil dieťa, ak by mal istotu, že si ho vezme. Musel som tým smerom zavrčať. Skúška prebehla skvelo. Páčilo sa mi, že sme vlastne ani nemuseli hrať. Tie sladké scény nám šli samé. V podstate zostalo doskúšať už len tie srdcervúce samovraždy a boli sme hotoví. Bella bola skvelá a tie kostými, čo pre ňu šili, boli nádherné. Ak by Shakespeare videl moju manželku, určite by nenechal tak ľahkovážne Júliu umrieť. Taká krása by si zaslúžila žiť večne.

„Pán Cullen, slečna Swan, teda pani Cullenová,“ oslovil nás režisér. Bella sa prudko mykla a spolu sme podišli k jeho pultíku.

„Takže je to pravda. Vzali ste sa?“ opýtal sa prekvapene.

„Áno, pane. Bella je moja manželka,“ šepol som a Bella len prikývla.

„Viete, poviem to na rovinu, ide o hru. Šíria sa reči, že je moja Júlia v druhom stave a to si nemôžeme dovoliť. Viete, ak je to tak, tak musíme začať cvičiť s náhradníčkou a to je Brigita.“ Bella zalapala po dychu.

„Nie, nie je to pravda,“ štekla nahnevane.

„Nemusíte sa rozčuľovať, Bella. Premiéru budete samozrejme hrať vy, ale len pre istotu, by sme mali začať skúšať aj s náhradníkmi,“ povedal zmierlivo. Jeho myseľ bola presvedčená, že ak som jej už dieťa neurobil, tak sa mi to určite rýchlo podarí. Otriasol som sa.

„Myslím, že to nebude nutné. Deti zatiaľ neplánujeme,“ snažil som sa ho presvedčiť.

„Dobre. Porozprávame sa na budúcej skúške. Nezabudnite nahlásiť na riaditeľstve váš sobáš. Je to v osnovách,“ povedal pokojne a s úsmevom dodal: „Blahoželám.“

„Ďakujeme,“ šepli sme dvojhlasne. Pri odchode z telocvične som si všimol Brigitu. Opierala sa pódium a pozerala na nás. Otvoril som Belle dvere.

„Zlatko, choď k autu a ja som hneď pri tebe,“ šepol som. Bella sa na mňa nechápavo pozrela.

„Chcem ešte hovoriť s Alice,“ šepol som a Bella s úsmevom prikývla. Otočil som sa k pódiu a šiel k Brigite. Nechcel som byť hrubý a ani nezdvorilý. Chcel som ju len požiadať, aby po škole nerozširovala nič, čo nie je pravda. Keď zbadala, že k nej idem, dala si ruky v bok a so širokým úsmevom mi vyšla v ústrety.

„Môžeme sa porozprávať trochu stranou?“ opýtal som sa. Prikývla. V jej myšlienkach som videl jej nadšenie z toho, že som ju oslovil. Prešli sme za pódium do zákulisia.

„Tak, čo odo mňa potrebuješ, Edward,“ povedala zvláštnym tónom a až z jej myšlienok som pochopil, že sa snaží byť sexy.

„Brigita, nerozširuj, prosím, po škole tie hlúposti, že je moja manželka tehotná.“ Vyvalila oči. Nečakala, že sa budem chcieť baviť o Belle.

„Prečo? Máš s tým problém?“ opýtala sa zrazu jedovato.

„Nie je to pravda a mojej manželke to ubližuje a mne tiež. Nechce sa mi každému na počkanie vysvetľovať, že je to hlúposť. Deti ešte neplánujeme,“ povedal som stále ešte zdvorilo.

„Vieš, možno vám chcem ublížiť,“ štekla.

„Prečo by si to robila?“ opýtal som sa nechápavo.

„Vodil si ma za nos. Dával si mi nádej a potom sa dozviem, že si si vzal tú...“ povedala pohŕdavo. Vyvalil som na ňu oči.

„Ja som ti dával nádej? A kedy? Bellu milujem od prvej chvíle, čo som ju uvidel. Nepamätám si, žeby medzi nami niečo bolo.“ Nevedomky som trocha zvýšil hlas. Prekvapene sa na mňa pozrela. Pochopil som, že som to prehnal. Ona si namýšľala, že medzi nami niečo je a ja som ju teraz poriadne ranil. Sama seba presviedčala, aby sa nerozplakala. Ospravedlňujúco som sa na ňu pozrel.

„Prepáč, že som kričal. Asi sme sa len zle pochopili,“ pošepol som. Brigita sa trocha rozvzlykala, ale neplakala.

„Nie, som hlúpa. Začala som si namýšľať,“ šepla. Rýchlo som pochopil, že nie je zlá. Len si niektoré veci zle vyložila. Rýchlo jej došla realita.

„Skús na to zabudnúť,“ povedala zmierlivo a natiahla ku mne ruku. Podal som jej svoju a usmial sa.

„Tak, ešte raz a dúfam, že to tento raz neskazím,“ povedala a široko sa usmiala.

„Edward, blahoželám k svadbe. Teším sa s tebou,“ šepla roztomilo a bolo to naozaj úprimné.

„Ďakujem,“ šepol som a ona ma automaticky objala a pobozkala ma. Normálne by som to nedovolil, ale bola jednoducho spontánna. Potom ma pohotovo obišla a zmizla. Chvíľu som sa za ňou díval. V nose som zrazu ucítil známu opojnú vôňu. Prudko som sa otočil. Za mojim chrbtom stála Alice a hneď vedľa nej moja Bella s otvorenými ústami.

26. kapitola - 28. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 27. kapitola: