Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dve stratené holubice - 17. kapitola

arolikesbunn


Dve stratené holubice - 17. kapitolaKeď som znova vdýchla čerstvý vzduch, zachytila som aj niečo iné.
Znova som zavetrila a vyrazila behom domov.
...
Už sa blížili.
Opäť som zrýchlila a Bella na mojom chrbte zrýchlene dýchala.
Ten pach som poznala. Aspoň nejaké pachy zo skupiny som poznala, ale boli to arómy nepriateľa.

 

(Victoria)

Okamžite, ako Bella zaspala, som znova vyrazila do lesa. Na love som bola včera a vôbec. Dnes sa mi hrať nechcelo.

Namiesto toho som sa prechádzala po nočnom lese a nasávala jemnú arómu dažďa a vôňu vlhkého dreva. Pršalo a ja som si nechala tiecť kvapky dažďa po tvári. V diaľke som počula zvuky burácajúceho potoka a pravidelné kvapkanie zo striech vzdialených niekoľko kilometrov.

Sadla som si na zem pod hustú brezu, ktorej konáre mi zabezpečili úžasný altánok s výhľadom na to všetko navôkol, no čoskoro mi výhľad zatienili vlastné viečka, ktoré som zavrela vlhké riasy mi pošteklili tvár.

Po chvíli sa dážď upokojil a utíchol do nepravidelného kropenia. Doľahla na mňa zvláštna nostalgia a ja sama som si tlmene vzdychla. Čo už len tlaková níž neurobí.

Ešte dlho som sedela pod brezou, utápala sa v únave, ktorá mi psychicky veľmi nepomohla, a z času na čas preložila nohu cez nohu. Vlasy mi už začínali schnúť.

Znova som sa postavila a vyrazila ďalej. S pribúdajúcimi metrami začala blednúť obloha. Po polhodine prešla do sivej a po ďalšej hodine začala vytvárať ružové spektrum farieb, ktoré ožiarili moju pokožku a tá sa mi teraz nepatrnými bledými odleskami ligotala a zrkadlila slnko.

Keď som znova vdýchla čerstvý vzduch, zachytila som aj niečo iné.

Znova som zavetrila a vyrazila behom domov.

Niekto sa na nás chystá. Nesmiem Bellu nechať samu!

 

(Bella)

Mlčky som išla po prázdnom priestore. Bol to les. Cítila som vôňu živice a dažďa. odrazu za mnou niečo zašuchotalo.

V prekvapení som sa otočila a uvidela postavu, ktorá stála medzi stromami. Mlčky pristúpila ku mne. Telo sa ladne vznášalo, plášť odhaľoval neprirodzene bielu pokožku. Chcela som kričať, ale hrdlo som mala zoschnuté a vydal sa mi z neho iba slabý ston.

Potom som už len cítila bodavú bolesť...

Otvorila som oči a v prekvapení sa posadila, tak prudko, až sa pohár na stolíku prevrhol a ja som mala len šťastie, že je prázdny.

Ten sen bol taký živý!

Áno, ale aj tak to bol len sen.

Upokojovala som svoje splašené srdce, ktoré mi išlo až vyskočiť z krku.

Znova som sa napila vody. Mám pocit, že od včerajška som vypila najmenej dva galóny.

Vtom do domu vtrhla Victoria a vpálila do kuchyne ako hurikán Sandy. Vlasy jej chaoticky stáli a nepokojné oči mala namierené na mňa.

„Musíme vypadnúť. Niekto na nás ide," zavrčala. Vystrašene som na ňu pozrela.

„Ale prečo?" opýtala som sa a zatiaľ som spod postele vytiahla tašku. Zadržala ma jej ľadová ruka.

„Na to nie je čas! Prezleč sa a ideme," povedala potichu a vyšla z miestnosti. Ja som si len vytiahla zo skrine rifle a tričko, a rýchlo som sa prezliekla.

Keď som vyšla z domu, už čakala a nervózne si premierala časť lesa na východ očami. Zamierila som smerom k autu.

„Bella, nie. Pešo budeme preč rýchlejšie." Zúfalo sa zahľadela na tú istú časť do lesa a ticho zavrčala. Potom si ma vyhodila na chrbát a už sme upaľovali tmavým lesom.

 

(Victoria)

Už sa blížili.

Opäť som zrýchlila a Bella na mojom chrbte zrýchlene dýchala.

Ten pach som poznala. Aspoň nejaké pachy zo skupiny som poznala, ale boli to arómy nepriateľa.

Zase som zrýchlila a snažila sa zmiasť ich stopu. Chvíľu na východ, potom na sever, znova na východ, na juh a na západ. Musela som vyzerať komicky, ale viem, prečo.

„Čo to robíš?" opýtala sa s trasľavým hlasom Bella a ešte pevnejšie ma oblapila okolo krku.

„Snažím sa zmiasť ich zo stopy. Aj keď je to veľmi amatérske," odpovedala som úprimne a pochmúrne.

O niekoľko kilometrov som jasne pocítila zmenšenú vzdialenosť medzi nami a tými, čo nás prenasledujú. Naprázdno som prehltla. Štyria upíri s darmi. Mala som talent utekať, ale týmto proste neujdeme.

Uvedomovali si to aj oni.

Namiesto prázdneho utekania som trochu viac spomalila a začala sa pripravovať na súboj. Bella sa nepokojne pomrvila.

„Dôveruj mi," šepla som jej a zložila ju na zem. Zrýchlene dýchala a srdce jej splašene poskakovalo. S tým som, bohužiaľ, nemohla nič urobiť.

Po chvíli sa roztriasla. Nemôžem ju tu nechať.

Znova som si ju vyložila na chrbát a rozbehla sa.

Dopekla, dopekla, dopekla! Čo som to spravila?! Ešte ja sama Bellu privádzam do nebezpečenstva, nestačí, že je sama sebe nebezpečná.

Odrazu ma niečo zrazilo na zem a ja som si bola istá, že sme v háji.


Chcem sa ospravedlniť za: 1. krátkosť kapči, 2. odfláknutú kapču, 3. neprítomnosť Eda vynahradzujem:

1. druhú pokúsim vytiahnuť na 1500 slov, 2. posnaží sa neodfláknuť to, 3. Edward sa v blízkosti objaví. :)

Prosím o komentár, hoci už bude akýkoľvek. :)


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Dve stratené holubice - 17. kapitola:

 1
4. martty555
06.11.2012 [12:04]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

04.11.2012 [0:51]

marketasaky Emoticon Emoticon

01.11.2012 [14:53]

mě se to moc líbilo Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon no jsem zvědavá co se z toho vyvine Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

01.11.2012 [12:47]

RuskaVodkaNo, tak to bola krása. Úplne... ja ani neviem, čo ti mám povedať... jednoducho ma to dostalo. Táto kapitola sa mi asi páčila najviac zo všetkých a ty tu píšeš, že sa ospravedlňuješ?! To nemyslíš vážne. Ja nemám slov a ty ma ešte dorazíš tým, že si to odflákla?! Tak buď som šiši ja alebo ty. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Ale neee, robím si srandu. (Jasné, že som šiši ja Emoticon Emoticon ) Teším sa na ďalšiu kapitolu. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!