Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dve stratené holubice - 14. kapitola

xxxxxxx


Dve stratené holubice - 14. kapitolaPrežije to Victoria?

Môže to byť hocijako absurdné, ihneď som pochopila, že mŕtva nie som...

Stále som totiž ležala na vlhkej zemi a hrdlo som mala popukané, ibaže ma za neho Edward už nedržal. Prekvapene som sa posadila a pre istotu som si ho rukou držala, aby mi neodpadlo. To by bolo naozaj ponižujúce.

Edward ležal na druhej strane rúbaniska, vedľa neho visela medzi drevami moja ruka. Ja ju chcem späť!

Zaujal ma rýchly pohyb kúsoček odo mňa. Usmiala som sa na záchrancu a prezrela si jeho črty bližšie. Vôbec sa nezmenil. Stále čierne vlasy, rubínové oči. Došlo mi, prečo ho z Denali vykopli.

„Victoria," pozdravil ma a pomohol mi vstať. Vďačne som to prijala.

„Laurent," odzdravila som ho a pustila ho. Postavil sa ku mne a pohľadom si meral Edwarda. Ten sa zbieral zo zeme a vyzeral úplne nepríčetný.

„Toto je medzi nami dvoma," povedal rozzúrene a skrz neho sa pozeral priamo na mňa. Laurent ma chytil za ruku a posunul kúsok za neho. Teda, takéto správanie by som od neho nečakala. Usmiala som sa na neho.

„Naozaj? A čo také ti urobila?" opýtal sa smerom k nemu a prikrčil sa. Edward na neho fľochol pohľadom a pohol sa smerom ku mne. Aj ja som sa chcela nakrčiť do bojovej pozície, no trochu som pozabudla, že mi chýba ľavá ruka. Vrhla som smerom k nemu zničený pohľad. Zavrčal na mňa.

„Nechcem vyvolávať konflikty. Vypadni!" zavrčala som smerom k Edwardovi a stále som pohľadom skákala z neho, Laurenta a moju ruku.

Samozrejme, mohla som si byť istá, že to neurobí. Namiesto toho sa prikrčil a vykročil smerom ku mne. Moje pohyby boli rovnaké, no Laurent ma zadržal a zasunul znova za neho. Prekvapene som na neho pozerala.

„Toto sa robí, útočiť na zranenú osobu?" opýtal sa ironicky Laurent. Rozosmialo ma to, no môj smiech niesol náznak hystérie, ktorá sa niesla touto situáciou.

Hocijako ma Edward nenávidel, pochopil, že proti dvom upírom nezmôže nič.

A tak sa len s temným očakávaním zachechtal a otočil sa na odchod. Vedela som, že ešte nie je koniec. Nie, kým je on alebo ja nažive.

Keď sa konečne vyparil medzi stromami, Laurent sa ku mne otočil a s periférnym videním na mňa žmurkol. Usmiala som sa na neho.

„Zdá sa, že mi toho ušlo od posledného videnia veľa," poznamenal, zatiaľ čo som vzala ruku zo zeme.

„Bolí to?" spýtal sa ma súcitne.

„Nie, šteklí," odpovedala som kyslo a snažila sa ju prilepiť naspäť.

„Ako si ma našiel?" opýtala som sa ho po chvíli. Zamyslene na mňa hľadel a tváril sa, že je duchom neprítomný.

„Stopoval som," odpovedal mi a znova sa mi zahľadel do tváre. Ruka ma už prestávala bolieť.

„Vieš čo? Prejdeme to u mňa doma." Pri slove domov prekvapene nadvihol obočie.

„Laurent, všetko ti vysvetlím. Poď." Vyrazili sme naprieč lesom vystrelení sťa šípy. Bolo veľmi zaujímavé behať s niekym po tak dlhej dobe.

Cesta sa rýchlo míňala a mne už len ostávalo dúfať, že Bella je už hore. Aj keď sa to nezdá, bola som preč pekných pár hodín.

Čoskoro som zaznamenala moju starú stopu. Vyrazila som po nej. Čoskoro sme zastavili pred domom. Okolo bolo zvláštne ticho. Ozývali sa len zvuky vtákov a duniaceho vetra. Kdesi v diaľke bolo počuť príliv.

Samozrejme, z domu sa ozývali ďalšie zvuky. Ktosi sa snažil pozbierať niečo zo zeme. Ten ktosi bola Bella. Zrejme jej znova niečo spadlo. Ja som vedela, prečo nekupujem keramický riad.

Laurent však na hluk dome zareagoval inak. Prekvapene ostal stáť tri metre od brány. Povzdychla som si a otvorila som ju.

„Koho tam máš?" opýtal sa stále prekvapene. Čuchové bunky neslúžia?

„Prekvapenie," povedala som smerom k nemu a nechala ho prejsť.

Otvorila som vchodové dvere a vošla dnu, zatiaľ čo on prekvapene zabrzdil vo dverách.

Z chodby bolo totiž vidieť do priestorovej kuchyne. V strede sedela na stoličke Bella a vyzerala, že ešte napol spí.

„Kedy si ju uniesla?" opýtal sa prekvapene Laurent. Varovne som na neho zavrčala.

„Je tu z vlastnej vôle. Vysvetlím ti to." Stále vyzeral, že nie je schopný slova.

„Nevyzerá tak," poznamenal pochybovačne. Musela som uznať, Bella vyzerala ako duchom neprítomná.

Zbadala Laurenta a prekvapením zhíkla. Usmiala som sa. Stále sa omámene pozerala na Laurenta a vyzerala až smiešne.

„Laurent?" opýtala sa prekvapene a podišla k nám bližšie.


Kapitola bola krátka a v podstate o ničom. Aj tak ma veľmi poteší váš komentár. :) Mrzí ma, že v predchádzajúcej kapitole nekomentovala moja obľúbenná čitateľka RuskaVodka. Budúca kapitola bude lepšia, sľubujem.


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Dve stratené holubice - 14. kapitola:

 1
16.10.2012 [19:33]

RuskaVodkaPrepáč, že som nekomentovala, ale:
po 1. Možno tomu neuveríš, ale som stráááááášne lenivá a nechcelo sa mi prihlásiť. Emoticon Emoticon Emoticon Kapitolu som čítala a bola skvelá (načo ti sú moje komentáre, keď sa furt len opakujem Emoticon Emoticon ) A tvoje kapitoly čítam vždy, aj keď tam nie je komentár. Emoticon
po 2. Mám toho strašne veľa v škole. Chodím na gymko a je to riadna makačka, takže nemám čas. (Viem, na jeden komentár by som si mohla nájsť čas, ale vraciam sa k prvému bodu: som lenivááááá Emoticon Emoticon Emoticon)
No, a teraz ku tejto kapitolke. Čo by som ti len tak povedala... BOLO TO SKVELÉ!!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon A ospravedlňujem sa, že komentujem až teraz, pretože som bola od nedele preč a prišla som pred chvíľou. Emoticon Emoticon Emoticon A posledné, čo chcem je povedať ti, že aj keď neuvidíš môj komentár, tak je jasné, že sa mi to páčilo. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

15.10.2012 [15:52]

hmmm já pořád nechápu Edwardovo chování, proč to dělá Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
no těším se na další Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!