Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Druhý svit - 18. kapitola

25.02.2012 (08:00) • Emma02 • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 2258×

Edward:

„Vaša dcéra bude v poriadku. Síce bude od tejto chvíle chodiť na chemoterapie...“ Viac som počuť nepotreboval. Otočil som sa a odišiel preč. Keď som vyšiel z nemocnice, čakala ma tam celá rodina a nechápavo na mňa pozerala. Nechcel som im nič vysvetľovať, ale musel som.

„Bella je v poriadku, ale nás už nechce vidieť,“ šepol som. Alice sa na mňa pozerala ako na úplného idiota.

„Dobre, tak je v poriadku. Ale prečo tam s ňou nemôžeme byť?“ Otočil som sa na svoju sestru.

„Pretože ona nás nechce vidieť! Pochop to!“ Úplne som na ňu vybuchol, ale to som nechcel. Bol som v tejto chvíli vytočený. Nie na Bellu, ale na seba.

„Prepáč, Alice, to som nechcel. Keď chceš vedieť viac, opýtaj sa Jacoba, mal by tu ešte niekde byť. Chvíľu ma nechajte osamote.“

Všetci len prikývli a ja som sa rozbehol smerom k lesu. Chvíľu som len tak bez rozmyslu utekal. Zrazu som sa zastavil. Kam vlastne idem? Je to tu znova. Ako vtedy, keď som ju opustil, ale teraz som to nerobil dobrovoľne. V tomto príbehu bola ona tá zlá. Aspoň som si to myslel. Ale môžem veriť Jacobovi, môjmu nepriateľovi? Tak rád by som mu to neveril, ale keď on mi to ukázal v svojich myšlienkach, takže nemohol klamať. Určite to povedala, ale myslela to vážne? Bolo mi hrozne. Znova som ju opustil, aj keď som jej povedal, že jej to už neurobím. Znova som ten zlý. Nenechal som si to ani vysvetliť. Aj keď tu nie je čo vysvetliť, mohol som jej aspoň povedať, prečo odchádzam.

Sadol som si k stromu. Čo mám robiť? Musím na sto percent zistiť, či je v poriadku. Aj keď som jej znova nechcel ublížiť, nemohol som inak. Nechcem od nej odísť. Ani neviem ako, ale zrazu som bol na ceste do Forks. Netrvalo dlho a bol som tam. Zastavil som sa pred jej domom. Nemal som právo, takto im zasahovať do súkromného života, vlastne ani neviem, prečo som tu. Moje myšlienky boli zmätené. Chvíľu som chcel urobiť jedno a v druhej tamto.

Charlie bol ešte stále v nemocnici, takže som mohol vojsť. Otvoril som si dvere. Podľa všetkého posledný, kto tu vstúpil, som bol ja. Nemohol som. Otočil som sa a utekal opačným smerom.

Bol to už týždeň. Bez Belly utekal čas strašne pomaly. Bola ešte stále v nemocnici a ja som za ňou nechcel chodiť. Chcel som si počkať, dokým príde do Forks a pokojne sa porozprávame. Mal som veľa voľného času, ktorý som nevedel ako využiť. Celý týždeň som bol v našom dome a k jej som sa ani nepriblížil. Každá moja bunka mi hovorila, nech tu ostanem. Po dlhom rozmýšľaný som sa rozhodol, že Belle jej želanie splním. Keď to chcela tak veľa, že na mňa hrala také dobré divadlo, tak jej to patrí. Ten mesiac, ktorý so mnou strávila, bol nádherný, takže si to zaslúži.

Podľa všetkého dnes mala prísť z nemocnice. Alice aj s Jasperom ostali v Seattli, takže mi podávali informácie z prvej ruky. Možno to bolo hlúpe, ale tešil som sa na to. Stále som nevedel, ako jej to dať. To mám za ňou prísť a povedať, že ju premením, keď si to tak želá? Vybehol som z domu a utekal smerom k Forks.

Zastavil som pred Belliným domom. Čakal som na jednom zo stromov, tak aby ma nebolo vidno. Už sa stmievalo a ich stále ešte nebolo. Začal som sa desiť, že mali nejakú nehodu. Viem, že zo Seattlu do Forks neprídu za hodinku, ale im to trvalo už nejako dlho. Potom som započul hrkotanie motora. Konečne prišli! Síce pršalo, ale ja som videl dokonale. Keď Charlie zastavil, Bella vybehla z auta. Vyzerala byť z niečoho dosť naštvaná. Potom mi to došlo. Cítil som Jacoba. Dokonca mi to potvrdili aj Charlieho myšlienky, ale nevedel nič viac ako ja. Vraj Bellu len vysadil u Jacoba a ona potom vyšla od neho, tak bola naštvaná. Prisahám, že keď jej niečo spravil, tak...

Presunul som sa bližšie k Bellinej izbe. Práve do nej vbehla a hodila sa na posteľ. Strašne sa rozplakala. Mňa to stálo všetko sebaovládanie, aby som tam nevbehol a nezačal ju upokojovať. Nevedel som, prečo plače, keď zrazu prišiel Charlie a opýtal sa jej na to. Bol som mu za to vďačný, ale Bella mu len niečo odfrkla. Takto sa to tiahlo celú noc. Cez noc sa len prezliekla a vôbec nezaspala. Zrazu sa otočila smerom k oknu a akoby sa pozerala priamo na mňa. Sprvu som si myslel, že si ma všimla, ale ona sa len tak pozerala. Jej výraz bol zúfalý. Ja som vedel, že to dlho nevydržím.

„Bella! Poď dolu!“ zakričal na ňu Charlie. Bol som taký zaujatý, že som si ani nevšimol, že pred domom parkuje nejaké auto. Bola to Jessica a Angela. Bol som šťastný, že aspoň ony Bellu zamestnajú.

Ja som sa rozhodol, že pôjdem na lov. Ako prvého som ulovil jeleňa. Nešiel som ďaleko, pretože som nechcel Bellu nechávať samú, aj keď neviem prečo. Nebola v nebezpečenstve. Mal som dosť a chcel som sa vrátiť. Nakoniec som sa rozhodol, že jej nechám súkromie. Chvíľu som rozmýšľal nad Belliným správaním. Žeby plakala preto, že som odišiel? Bol som hlupák! Je možné, že ma miluje? Alebo plače, pretože odišiel Jacob... Otočil som sa a znova utekal za ňou.

Keď som prišiel, Jessica s Angelou práve odchádzali. Bella ešte spravila Charliemu večeru, ale sama si nedala, aj keď jej otec ponúkal. Otvorila dvere a znova padla na posteľ. Vyzerala, akoby ju niečo bolelo. Určite jej bolo zle. Počul som doktora, keď som bol v nemocnici. Pri jej stave nie je dobré stratiť tak veľa krvi.

Zrazu sa postavila a odišla do kúpeľne. Počul som, ako zapla sprchu. Po chvíli som počul zvuky, akoby znova plakala. Chcel som otvoriť okno a ísť za ňou, ale to nebolo možné. Neviem, ako k nej mám prísť. Pravdepodobne, keď ma uvidí, tak ma len vyhodí a vynadá mi, že som ju znova opustil. Z Bellinej kúpeľne som započul dávivé zvuky. Zase zvracia. Nebolo to po prvýkrát, čo som bol tu. A bolo aj na nej vidno, že dosť schudla.

Okolo mňa prebehol vták a silno buchol do Bellinho okna. Myslel som si, že sa rozbije. Z kúpeľne som počul, akoby niekto utekal a v izbe sa silno otvorili dvere. Keď Bella zbadala prázdnu izbu akoby zosmutnela. Nechápal som to. Prišla k oknu a otvorila ho. Nevedel som, prečo to robí, bola predsa len v uteráku a vonku bola pekná kosa. Pozrela sa dolu a zbadala toho vtáka. Znova zosmutnela a sadla si na posteľ. Pozerala do okna a zase som mal pocit, akoby pozerala na mňa. Trochu som uhol, aby som si bol istý, ale ona svoj pohľad nechala na mieste.

Postavila sa a vrátila sa do kúpeľne. Bol som zmätený. Toto bola tá chvíľa, na ktorú som čakal. Mohol som k nej pokojne prísť, nechala otvorené okno. Bol som rozhodnutý vojsť. Trochu som si ešte pootvoril a vkĺzol dnu. Z kúpeľne sa ozývali zvláštne zvuky, ale nechal som to tak. Bella konečne vyšla a ja som sa postavil. Čakal som na ňu, ale ona neprichádzala. Stretla sa s Charliem a išla do kuchyne. Jej správanie som nechápal. Tešil som sa na to, kedy ju uvidím z očí do očí a všetko si vysvetlíme. Teda, aspoň dúfam. Nevedel som, čo jej povedať. Keď Charlie vyšiel zo záchoda, vyšiel som z dverí a hneď som sa aj vrátil. Bella utekala s rukou zakrývajúc si ústa. Znova som počul dávivé zvuky. Čo mohla vracať? Možno zjedla niečo, keď som bol na love, ale to sa mi veľmi nezdalo. Bella bola skôr typ, ktorý pri návšteve ponúkal a nie jedol. Ešte chvíľu si umývala zuby a potom otvorila dvere. Stál som a celý napätý čakal jej reakciu. Dvere som nechal otvorené, a tak len prešla a znova ich zatvorila. Keď sa otočila, zľakla sa ma.

„Edward...“

S touto kapitolou nie som síce spokojná, ale aj tak by som vás chcela poprosiť komentáre, pretože nám ubúdajú. Ďakujem:)

17. kapitola - 19. kapitola

Autor: Emma02 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Druhý svit - 18. kapitola: