Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Druhý svit - 17. kapitola

24.02.2012 (18:00) • Emma02 • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 2322×

Bella:

Ležala som v posteli a len tak rozmýšľala. Pozerala som sa smerom k oknu. Ako sa môžem spojiť s Edwardom? Z Forks sa nemôžem pohnúť, on si vymazal číslo a Alice mi už tiež nezdvíha. Edward je blbec. Našťastie mamin let odložili, pretože som práve nemala chuť jej všetko vysvetľovať.

„Bella! Poď dolu!“ zakričal na mňa Charlie. Odvtedy, čo mi doktor povedal, že sa nemám namáhať, varil sám, ale aj tak ma vždy zavolal všetko dochutiť. Zišla po schodoch dolu do obývačky. Zrazu ma niekto chytil za ruku.

„Bella. Tak ty si nás ani nevšimneš?“ Otočila som sa a za mnou stáli Jessica s Angelou.

„Baby, čo tu robíte?“ opýtala som sa a rýchlo ich objala. Sadli sme si na gauč.

„Ale veď to poznáš. Dozvedeli sme sa, že si tu, a tak sme sa rozhodli ťa navštíviť, keď ty nám ani nezavoláš.“ Káravo sa na mňa pozrela. Ja som bola strašne rada, že sú tu. Aspoň na chvíľu zabudnem na Edwarda.

„Ja som vám chcela zavolať, ale mám toho teraz veľa. A nie som v najlepšej forme,“ usmiala som sa a ony hneď pochopili, čo mi je.

„Bella, ako ti je? A prečo nie si na výške?“ opýtala sa ma Angela.

„Nie je mi dobre. Naposledy som padla zo schodov a stratila som veľa krvi, ale to už asi viete. Tu sa nič neutají.“ Jessica s Angelou sa na seba tajomne pozreli a mne došlo, že sa ma chcú niečo spýtať. A samozrejme, začala Jessica:

„Bella... no vieš... my sme počuli, že si sa znovu dala dokopy s Edwardom.“ Toto bola téma, na ktorú som nechcela hovoriť. Veď ani ja sama neviem, čo sa vlastne stalo.

„Bella... keď o tom nechceš hovoriť, tak my to chápeme,“ povedala Angela. Ja som len prikývla. Túto tému už nikdy nechcem preberať. Ani so svojimi kamarátkami.

Večer ubehol rýchlo. S babami sme sa dobre pobavili. Mne bolo, ako každý večer, zle, ale nenechala som to na sebe poznať. Keď odišli, spravila som Charliemu večeru a išla som si ľahnúť. Ešte sa ma opýtal, či ja nebudem, ale aj tak by som to v sebe neudržala, ale to som mu, samozrejme, nepovedala. Ako dobrá dcéra som mu povedala, že som sa najedla, keď som varila.

Hneď, ako som prišla do izby, tak som padla na posteľ. Noci bez Edwarda ubiehali strašne pomaly a bolestivo. Keď už som zaspala, tak som aj tak mávala nočné mory. Neviem, ale keď som bola u Cullenovcov, tak mi bolo oveľa lepšie. Už som síce bola v posteli, ale musela som sa ísť osprchovať. Išla som do kúpeľne a vyzliekla sa. Nevedela som, či si dám kúpeľ, alebo sprchu. Nakoniec som zvolila sprchu. Určite bude rýchlejšia. Vyzliekla som sa a zapla sprchu.

Myslela som si, že už som na tom od včerajšku lepšie, ale nebolo tomu tak. Rozplakala som sa. Ako mi to mohol urobiť? Veď mi povedal, že ma už neopustí. Potom mi napadla tá najhoršia myšlienka, na ktorú som myslela odvtedy, keď som zistila, že Edward sa už nevráti. Zomriem dovtedy, dokým ho aspoň ešte raz uvidím?

Chrbtom som sa oprela o kachličky a pomaly padala k zemi. Sprchu som pustila na plno, aby ma Charlie náhodou nepočul. Musím sa spamätať. Neostáva mi tak veľa času, aby som ho stratila plakaním za niečím, čo sa už nevráti. Trochu vody sa mi dostalo do úst. Okamžite ma naplo. Vybehla som zo sprchy a nahá utekala k záchodu. Našťastie sme mali kúpeľňu spojenú so záchodom, tak to nebolo také strašné. Vyvracala som tak akurát trochu vody, čo som za dnešok vypila. Vedela som, že to nie je dobré znamenie. Potom, čo mi doktor povedal, že mám leukémiu, tak som si ju naštudovala. Teda to čo, som našla v knihách a na internete.

Vrátila som sa do stále zapnutej sprchy. Musela som sa poriadne umyť. Zajtra sa mi znova začínal maratón chemoterapií. Ale teraz som nemala takú silu, aby som vydržala ako vtedy. Predtým som mala Edwarda už za sebou a Jacob bol pri mne. Teraz nemám ani jedného. Nemám prečo bojovať. Ale čo Charlie? On mal jedine mňa, ale určite sa už musel zmieriť s tým, že pravdepodobne umriem skôr než on. A Renée. Moja milujúca matka. Mohla som to vzdať a nechať ju tu samú? Ona mala Phila. Musím sa už konečne vzchopiť. Vyšla som zo sprchy a navliekla som na seba uterák.

Zrazu som počula zo svojej izby nejaký buchot. Akoby niečo narazilo do okna... alebo sa ho snažilo otvoriť... Edward! Vybehla som z kúpeľne až som sa šmykla, ale keď som prišla do izby, nikto tam nebol. Išla som k oknu a otvorila ho. Neviem, čo mi to napadlo. Vonku bola zima a ja som mala na sebe iba uterák. Pozrela som sa dole a ležal tam len nejaký vták. Asi mi narazil do okna a padol na zem. Chudáčik. Sadla som si na posteľ smerom k oknu. Len tak som civela von. Mala by som sa z toho už konečne dostať.

Vrátila som sa znova do kúpeľne. Pozrela som sa do zrkadla. Vyzerala som strašne. Obrovské kruhy pod očami a stále bledšia a bledšia pokožka. A ešte k tomu som znova schudla. Doktor mi hovoril, že by som mala niečo zjesť, lebo to so mnou nevyzerá veľmi dobre. Ale nech si skúsi niečo zjesť, keď ho zo všetkého napne. Chcelo sa mi vracať aj pri pohľade na jedlo.

Obliekla som si hodvábnu nočnú košieľku a k tomu ladiaci župan asi po kolená od mamy. Vždy vedela, čo sa patrí. Popravde teraz som ho mala prvýkrát na sebe. Kúpila mi ho, keď som musela chodiť po nemocniciach a ja som tam musela prespávať. Mala som vždy len špinavé tielko a nohavice. Tak mi to vyhovovalo, ale ona chcela, aby som vyzerala ako dáma. Ako Alice... Zatriasla som hlavou. Už im nevenujem ani jednu myšlienku.

Ofénovala som si vlasy a chcela ísť do izby, ale predtým som sa postavila na váhu. Ukazovala strašidelných štyridsať dva kilogramov. Preto som sa rozhodla ísť do kuchyne. Je už v podstate noc a všetci hovoria, že keď sa naješ v noci, tak priberieš dvakrát toľko, tak to aspoň skúsim.

Ako som otvorila dvere, stál tam Charlie a chcel ísť na záchod.

„Bella, preboha, prečo už nespíš? Veď vieš, že zajtra ideš k doktorovi.“ Starostlivo sa na mňa pozrel.

„Ešte som sa potrebovala osprchovať.“ Ani som to nedopovedala a on len prikývol a utekal na záchod. Ja som využila situáciu a išla do kuchyne.

Otvorila som chladničku. Veľa v nej nebolo, ale vybrala som si jednu chladenú bagetu. Keď Charlie nakupuje sám, nikdy to nedopadne dobre. Otvorila som ju a už len pri tej vôni ma napínalo. Ešte som pre istotu počkala dokým Charlie vyjde zo záchoda, keby som ho náhodou potrebovala. Našťastie mu to netrvalo dlho a za chvíľu už bol vo svojej izbe.

Ja som nabrala odvahu a odhryzla si trochu. Ako som čakala, hneď to nabralo spätný chod a ja som utekala na záchod. Nechápala som, čo môžem vyvracať. Toto bolo prvé jedlo za celý deň, čo som dostala do úst. A samozrejme to tak aj vyzeralo. Znova samá voda.

Rýchlo som si umyla zuby a znova sa na seba pozrela. Prečesala som si aj vlasy, aby som nemusela ísť do izby. Vedela som, čo ma tam čaká. Znova nebudem môcť zaspať a budem myslieť... na neho. Ako každý večer odvtedy, čo odišiel. Aj tak - musím sa aspoň trochu vyspať, keď ma takto uvidí doktor, znova mi dá prednášku.

Otvorila som dvere a išla do izby. Cítila som sa nejako divne. Dvere od izby som mala otvorené a ako som aj cítila, tak aj okno. Super, takto určite zamrznem. Prišla som do izby a zatvorila dvere. Keď som sa otočila, strašne som sa zľakla.

„Edward...“

16. kapitola - 18. kapitola

Autor: Emma02 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Druhý svit - 17. kapitola: