Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Druhý svit - 15. kapitola

14.02.2012 (20:00) • Emma02 • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 2349×

Edward:

Musel som utekať, inak by som sa zbláznil. Vybral som z vrecka mobil a rýchlo zavolal Alice.

„Edward. Čo sa deje? Teraz som to videla,“ povedala rozhorčene.

„Ja neviem, Alice. Musím ísť do najbližšej nemocnice. Bol by som rád, keby ste ma tam už čakali,“ hovoril som rýchlo, ale moja sestra mi rozumela.

„Jasné. Stretneme sa tam. Ahoj.“ Zložil som telefón a utekal po Bellinej vôni. Vedel som, že ju odviezli na Charlieho aute. Určite museli ísť do nemocnice v Port Angeles. Z celého srdca som dúfal, že ju tam nájdem.

Za chvíľu som bol v nemocnici. Videl som tu žlté Porsche a červený Mercedes. To znamenalo, že sú tu všetci. Zastihol som ich pri vchode.

„Edward! Čo sa stalo?“ opýtal sa ma Carlisle. Nemal som čas mu to vysvetľovať a vlastne som to ani sám nevedel. Prebehol som na recepciu.

„Prosím, kde leží Isabella Swanová?“ Sestrička sa na mňa zvláštne pozrela. Musel som vyzerať príšerne, pretože zvyčajne sa ženy v mojej prítomnosti pozerajú inak. Videl som jej to v myšlienkach.

„Vy ste príbuzný alebo...“ Čakala, čo poviem.

„Ja som jej priateľ.“ Neverila mi. Samozrejme, vyzeral som strašne. Zrazu ma ovalila kopa pokoja. Prišiel Jasper.

„Ja som jej brat. Jasper Swan. Prosím, môžete mi povedať, na ktorej izbe leží moja sestra?“ Sestrička sa usmiala a otočila sa, aby zistila, čo môj brat potreboval. Na toto som nebol zvyknutý, ale Jasper mal malú pomôcku na to, aby dosiahol svoje.

„Slečna Swanová bola odvezená do nemocnice v Seattli. Bol to vážny prípad.“ Ľútostivo sa na Jaspera pozrela. „Ďakujem.“ Rozbehli sme sa smerom k východu. Všetci išli smerom k autám.

„Kam idete? Keď budeme utekať, tak to bude rýchlejšie,“ povedal som rozhorčene.

„Ty utekaj. Boli by sme príliš nápadní,“ povedal mi Carlisle. Prikývol som a rozbehol sa smerom k lesu. Cesta nebola dlhá, ale bolo tu veľa prekážok. Cestou som si musel aj vymieňať šošovky, lebo sa mi už v oku rozpustili. Za chvíľu som bol v Seattli a našiel nemocnicu. Išiel som hlavne po Bellinej vôni a - čo ma znervózňovalo - aj po Jacobovom pachu.

Keď som vošiel do vnútra nešiel som ani na recepciu, rýchlo som utekal za Bellou. Našťastie si ma nikto nevšimol, pretože tu mali pohotovosť. Podľa toho čo som počul, tu niekde v okolí horel dom. Zbadal som Charlieho ako sedí pred jednou z izieb.

„Ako jej je?“ Charlie na mňa vyvalil oči. Neveril, že som tu. Hneď mi došlo, že mu Bella nestihla nič povedať.

„Je na tom veľmi zle,“ ozval sa hlas za mnou. Bol to Jacob. Otočil som sa. Síce som nechcel, ale musel som spolupracovať.

„Čo jej je? Bude v poriadku?“ Charlie ma zastavil.

„Čo ty tu vlastne robíš? Ako si sa sem dostal? A ako vieš, že s Bellou niečo je?“ Vedel som, že keď chcem odpoveď na moju otázku, tak budem musieť najprv odpovedať na tie jeho.

„S Bellou sme sa stretli na škole. Znovu sme sa dali dohromady. Prišli sme vám to sem povedať. Teda, Bella vás na to chcela najprv pripraviť.“ Zvláštne bolo, že mu to nevadilo. Chcel, aby bola Bella šťastná.

„Dobre, ale ako vieš, že je v nemocnici?“ Bohužiaľ, Jacob to vedel.

„Áno, Edward, povedz nám ako to vieš.“ Chcel som mu vraziť. Ten jeho priblblý výraz ma zabíjal. Ako sa môže v takejto situácii usmievať?

„Keď sa Bella dlho nevracala, tak som išiel k vám. Cez dvere som videl krvavé schody. Išiel som teda do najbližšej nemocnice a tam mi povedali, že ju previezli sem.“ Ako som videl, Charliemu to dávalo zmysel a to Jacoba štvalo a mňa tešilo.

„No dobre. Bella stratila príliš veľa krvi. A ako už vieš, má leukémiu. A keďže je to choroba krvi, nevyzerá to dobre. V tomto momente ju operujú.“ Už som vedel, prečo bol Charlie taký zhovievavý. Bol zúfalý. Potreboval podporu, niekoho, kto má Bellu aspoň tak rád ako on. Ako som sa dočítal v jeho myšlienkach.

Renée bola na ceste a Jacob nebol najlepšia podpora. Je to vlastne decko. Charlie si sadol na lavičku a Jacob išiel za roh. Nechcel som ísť za ním, ale chcel som mu vytmaviť túto scénu. Aj keby som mal vlastne len ticho počkať na svoju rodinu. Išiel som za ním. Opieral sa o stenu a čakal ma.

„Čo to malo znamenať, ty bastard?“ Pozrel sa na mňa.

„Ty tu nemáš byť! Zmizni! Charlie ťa tu nechal len preto, že mu práve zomiera dcéra.“ Šokovane som sa na neho pozrel.

„Čo si to práve povedal?“ Chcel som mu vraziť, ale zaujali ma jeho myšlienkové pochody. Spomenul si na jeden rozhovor s Bellou, keď bol za ňou na škole. Nevedel som, o čom sa zhovárali, ale Jacobovi akoby zrazu všetko dávalo zmysel. Samozrejme na to nemyslel, aby som si to neprečítal.

„No jasné! Takže jej to vyšlo...“ Nechápal som, čo tým myslí.

„Čo je jasné, ty psisko!“ Zasmial sa.

„Nemal by som ti to hovoriť, ale keďže ti to Bella pravdepodobne už nepovie...“ Znovu som mu chcel vraziť, keď o Belle hovoril, akoby bola už mŕtva. Dobre vedel, že keď bude nutné premením ju. Nechápal som prečo sa k nej zrazu správa tak chladne, ale to my práve chcel vysvetliť.

„Predtým, než som odišiel, som mal s Bellou taký rozhovor. Hovorila mi, že ťa chce zbaliť,“ zasmial sa, „vraj kvôli tomu, že nechce umrieť mladá. Jednoducho povedané, chcela ťa zbaliť, aby si ju premenil a potom ťa odkopnúť. No a preto som aj ja vtedy odišiel.“ Úplne som skamenel. Vedel som, že hovorí pravdu. Ukazoval mi ten ich rozhovor v myšlienkach. Teda len tú časť, kde hovorila Bella o premene. No Jacob ešte pokračoval.

„Vtedy som jej povedal, že keď to urobí, nech so mnou nepočíta. A ja som chlap, ktorý takéto slová dodrží.“ Zjavne tým mieril na mňa. Otočil sa chcel odísť, ale ešte sa zastavil.

„Pozdravuj Charlieho.“ Ani som sa za ním neobzrel, ale vedel som, že teraz už definitívne odišiel. Nemohol som uveriť tomu, čo práve povedal. Bella ma chcela len využiť? Prečo? Odpoveďou bolo, že mi to chcela vrátiť. Som len namyslený hlupák. Ako som si mohol myslieť, že mi odpustila. Bol som k nej hnusný. Chápem jej rozhodnutie a nezazlievam jej to.

Ale prečo to potom tak bolí? Mám kamenné srdce, ale aj tak ho môže zlomiť len slabé ľudské dievča. Všetky tie bozky, ktoré mi dávala, boli falošné. Nemohol som na to myslieť takto. Zaslúžil som si to za to, čo som jej spravil ja. Vedel som, že ma nenávidí, ale v poslednej dobe som... Bol som naivný! Chcel som do niečoho buchnúť. Škoda, že odišiel Jacob.

Otočil som sa a išiel za Charliem. On tam už nesedel. Asi si si išiel do bufetu niečo kúpiť. Sadol som si na jeho miesto. Viem, že keď to bude potrebné, tak Bellu premením, aj keď dúfam, že to prežije. Otázka bola, či ju dokážem nechať na pokoji. Nemilovala ma, mal by som ju nechať ísť vlastnou cestou. V tom momente sa vrátil Charlie s pohárom kávy v ruke.

„Kde je Jacob?“ Nemal som chuť vymýšľať si nejaké rozprávky na jeho obranu, ale Charlie to potreboval.

„Musel odísť domov. Volal ho otec.“ Charlie chápavo prikývol. Bolo mi zle, ako ho obhajujem. Obidvaja sme čakali na výsledky. Čítal som myšlienky každému doktorovi, ktorý prešiel okolo, ale o Belle ani zmienka.

Rozhodol som sa, že pošlem Alice esemsku, aby nechodili. Nemá to význam. Tento deň mal len tri alternatívy. Buď Bella pri operácii zomrie, buď to prežije a ja môžem odísť, alebo na tom bude zle a ja ju premením, ale aj tak od nej budem musieť odísť. Žiadna iná alternatíva nebola a to ma bolelo. Neviem, ako dokážem vidieť jej nehybné telo bez života. A neviem, ako ju dokážem opustiť. Vtom zrazu prišiel doktor.

„Charlie Swan?“ Charlie podišiel k nemu. Oni si mysleli, že ich nepočujem, ale ja som počul všetko do posledného detajla.

„Vaša dcéra bude v poriadku. Síce bude od tejto chvíle chodiť na chemoterapie...“ Viac som počuť nepotreboval. Otočil som sa a odišiel preč.

14. kapitola - 16. kapitola

Autor: Emma02 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Druhý svit - 15. kapitola: