Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dopekla čo sa tu deje? - 4. kapitola

01.04.2010 (21:15) • Jane359 • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1497×

JASPER

,,Na toto ani ja nestačím. Mňa by ste mohli poslať medzi rozzúrených novorodených ale na toto nemám nič," povedal som bezmocne. Bože, ako hrozne na mňa vplývajú tieto nálady. Izbou som prešiel vlnou pokoja. To je lepšie. ,Nepozeraj sa na tých ľudí tak lačno! Teraz si bol na love,´ okrikoval som samého seba v duchu.
,,Jas, to nič. My to nejako vyriešime," povedala mi moja drobulinká Alice, a pritúlila sa ku mne. ,,Milujem Ťa," povedala napokon.
Ten čiernovlasý si zase odfrkol. Vyžarovala z neho istá nesúhlasnosť a prekvapenie. Akoby si vravel ,Čo tu robím?´

Ešte raz som vyslal vlnu pokoja, a ten čiernovlasý na mňa zabijácky pozrel.
,,Ak si to nepostrehol, volám sa Damon," zakričal po mne.
,,Nebuď jak Edward," povedal som po tichu a Edo sa zasmial.
,,Ty sa nesmej," povedal Damon. 
,,Si naštvaný," povedal som a priamo naňho som vyslal novú a plnú vlnu pokoja. Ukľudnil sa ale stále na mňa zabijácky pozeral.

MEREDITH

Zrazu som si zívla.
,,Musíte byť unavený, po takej dlhej ceste," povedala nám Snehulienka. Pardon, Esme.
,,No, aj sme," povedal Matt, ktorý doteraz potichu stál za nami.
,,Tak poďte," povedala nám. ,,Edward, Bella. Elena, Bonnie a Meredith budú vo vašej izbe na posteli. Teda ak vám to nevadí. A Matt, ak by ti nevadilo, bol by si v tej izbe, len na sedačke. Nemáme veľa miesta na spanie, a Edward, Bella a Ness, tu už nebývajú, a ostatný majú svoje izby, no... Nevadilo by vám to teda?"
,,Nie," povedali sme naraz.
,,Tak poďte," a zaviedla nás do obrovskej izby.

STEFAN

,,Dobre, ja by som išiel na lov," povedal som.
,,A nie si sám, braček," povedal mi na to Damon.

Prísno som sa mu pozrel do očí a dal mu najavo, že ak ublíži nejakému človeku tak si to s nim vybavím. 
Iba sa na mňa škodoradostne usmial a vyšiel z domu. Hneď som sa rozbehol za ním aby niečo nevyviedol.
Keď som ho mal znova pod drobnohľadom vybral som sa na lov. Ulovil som si dve srny. No, nešiel som hneď späť.
Síce som s bál o Elenu v dome plnom neznámych upírov, no mal som pocit že im môžem dôverovať.

Zrazu som si všimol, že Damon tu nie je. Hneď som za ním vyslal pátraciu myšlienku.
,,Dopekla kde si?" povedal som si sám pre seba.
Zrazu som ho začul. Bol pri Seattli. Rýchlo som sa premenil a letel som za ním. Až som ho uvidel. Bozkával sa, no už sa nebozkával lebo už bol nalepený na jej krku.
,,Damon!" skríkol som ale už bolo neskoro, keď som sa premenil späť.
Damon sa na mňa pozrel. Potom venoval zase pohľad tomu dievčaťu.
,,Napadlo ťa zviera, a na nič z dnešného večera si nepamätáš."
,,Áno," povedala a odpadla.

Damon sa na mňa naštvane otočil a vypleštil na mňa oči.
,,Tak ja ta nechám v kľude sa navečerať a ty si len tak prídeš a začneš mi brať jedlo z úst. Nie si trochu sebecký?!"
,,Damon máme dohodu. Nezabúdaj na to."
,,Nechaj si tie preslovy braček a poďme, čakajú nás Cullenovci.“

No, fajn. Prečo som zase naštval môjho brata? Ale nemohol som ho nechať ju zabiť.
Pomaly sme došli ku domu.

DAMON

Ten odporný a nechutný brat. Sám sa navečeria a mne nič nedá. Naštvane som vošiel do Cullenovic domu.
,,Čo ti je?" spýtala sa tá Snehulienka.
,,Nič," vyštekol som.
,,Chcel si dať večeru," odpovedal Stefan.
,,Áno. A kvôli tebe som teraz hladný," a naštvane som sa premenil na vranu. Sledoval som ich zo skrine.
,,Ahm," zakašľal Carlisle. ,,Ak by si chcel mám v pracovni pár vreciek krvi."
Trochu som sa upokojil a zletel dole. Premenil som sa z zišiel som s ním do pracovne. Bolo tam to dievčatko.

,,Nessie, prosím daj nám chvíľu, a aj ty Jake," a ja som si až vtedy všimol obrovského chalana. ktorý stál pri knižnici.
Keď odišli, Carlisle mi podal dve vrecká s krvou. Vypil som ich na ex, a až potom som sa spýtal.
,,Čo sa vlastne má stať zajtra?"
,,Majú sem prísť ľudia, no vedia o nás. Bohužiaľ. A Alice ešte videla, že majú niečo ako prístroj na elektrovlny a vždy keď chceme zaútočiť, tak nám to v tom zabráni."

,,A čo keby im niekto nahovoril že zaútočiť nechceme, no opak by bol pravdou," robil som že rozmýšľam nahlas.
,,To by sa mohlo podariť. Len problém je, že kto by to spravil," povedal Carlisle.
,,Nechcem byť príliš milý, ale tak mohol by som vám pomôcť," a uložil som sa pohodlnejšie na kresle.
,,Aha, a aký je v tom háčik?" spýtal sa podozrievavo Carlisle.
Len som nesúhlasne pokrútil hlavou. Carlisle sa už chystal vstať, no ešte som dodal.
,,Kým tu budem, nechcem žiť len na balenej krvi z blbých vákuových sáčkov. Takže moja podmienka je, že... Ak vám pomôžem nemusím sa živiť tým hnusom, ktorému vy hovoríte zvieracia krv, ale že budem môcť loviť tak ako sa na upíra patrí."
,,Keď že nás teraz tlačí čas súhlasím, ale iba ak mimo nášho územia. A tak aby si nás neprezradil," bolo na ňom vidieť že to nehovorí z radosťou.

S úsmevom som vyšiel z dverí a Carlisle išiel pomaly za mnou. Stefan sa na mňa pozeral akoby som spravil niečo zlé.

ESME

,,Počuli sme o čom sa bavíte," povedala som. ,,A vôbec sa mi nepáči. Je mi proti srsti zabíjať."
,,Esme. A myslíš, že mne sa to páči?" spýtal sa ma Carlisle, a objal ma. ,,No, tuto pán Salvatore sa podujal, že to zariadi."
,,Prepáčte, ale môj brat povedal, že to splní?" spýtal sa Stefan.
,,Áno braček. Presne tak," povedal Damon.

,,Už môžme ísť?" spýtala som sa Carlisla na nedávno sľúbený lov.
,,Ale pravdaže," odvetil mi a už sme kráčali smerom von z domu.
Vbehli sme do lesa a snažili sa zachytiť stopu, nejakej tej našej potenciálnej večere. Dnes sme sa vydali len do blízkeho okolia aby sme boli čo najskôr doma keby sa niečo zlého prihodilo. 
Zachytili sme stopu menšieho stáda sŕn, tak sme sa vydali po ich stope.
Rýchlo sme ich ulovili čo najviac a potom sme mali čas len na seba.
Aspoň chvíľočku.
Pomaly sme sa vracali domov no stále sme mlčali.
Mlčali sme od chvíle čo sme vyšli z domu.
Dokonca aj pri sexe sme len vzdychali a nepadlo ani jedno slovo...

Ani som si ale pri tom nevšimla, že už pomaly vyšlo slnko. Keď sme už prišli domov, ľudia tu už boli hore.
,,Potom keď budete hladný povedzte," povedala som akoby nič. Vtom ma prepadli asi tie najhoršie nápady na dnešný deň. Nechcela som byť väznená. Nechcela som aby nás oddelili. Milovala som svoju rodinu.
,,Mami, kľud. Všetko bude dobré," povedal môj najstarší syn, Edward.
,,A čo keď nie?" spýtala som sa ho. Zrazu zasiahol Jasper. ,,Ďakujem."
,,Máte tu aj nás," povedal Stefan. Ja som na neho pozrela s vďakou.
,,Bonnie," ozval sa Damon. ,,Kedy majú prísť?"
,,Máte sviečku?" spýtala sa červenovláska.
,,Samozrejme," a v priebehu sekundy som jednu doniesla. Následne som ju zapálila.
Bonnie, sa do nej zapozerala. Zrazu akoby bola v tranze, z ktorého sa o minútu nato prebrala. Hneď som zhasla sviečku.
,,Prídu tesne po desiatej. Koľko je?"
,,Deväť," zaštebotala Elena. ,,Máme asi tak hodinu."
,,Tak, a už nevidím nič," posťažovala sa Alice. ,,Vlkolaci," objasnila nechápajúcim ľuďom.
,,Vlko... Čo?" spýtal sa Matt.
,,Vlkolaci. Vlastne meniči. Menia sa z ľudí na vlkolakov a späť," objasnil Emmett. ,,Ale iba keď sme na blízku mi, ako upíry."
,,A verili by ste, že poznáme jedného vlkolaka? Ale skutočného," povedal ten Stefan.
,,Páni," povedal Edward keď si prečítal jeho myšlienky. Keď to objasnili aj nám, tak sme všetci boli prekvapený.
Už len pol hodina.

← Zhrnutie →

Autor: Jane359 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dopekla čo sa tu deje? - 4. kapitola: