Ahoj, takže toto je moja druhá poviedka, keďže svoju prvú som ukončila. Dúfam, že sa bude ľúbiť a že zanecháte nejaký ten komentík!
O poviedke:
Minulosť Jasmine nebola práve prechádzka ružovou záhradou, a tak skončila na ulici. Dostala sa do nemocnice, kde mal službu Carlislie, ktorý ju premenil v upírku. S Bellou, Edwardom, Renesmee, Rosalie, Emmettom, Alice, Jasperom, Esme a Carlislieom neostáva. Ide znova sama do sveta. Čo sa však stane? Vráti sa ku Cullenovcom???
25.07.2010 (16:45) • VolturiGirl • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1290×
Ahoj. Volám sa Jasmine.
Môj ľudský život nebol práve najlepší. Otec ma bíjaval a matku som mala v blázinci...
Raz som sa rozhodla utiecť. Skončila som na ulici, kde som umierala od hladu a navyše som mala zápal pľúc. A to dosť veľký.
Raz išiel okolo muž ktorý sa nado mnou zľutoval a odniesol ma do nemocnice. Službu mal pán Cullen, najlepší doktor vo Forks a široko - ďaleko. Vraj sa mi už nedalo pomôcť, umierala som a žiadny liek mi nemohol pomôcť. Doktor Cullen ma však premenil v upíra, a tak ma aj zachránil.
S Cullenovcami som neostala dlho. (Edward, Bella, Renesmee, Esme, Carlislie, Rosalie, Emmet, Jasper, Alice) Išla som žiť na vlastnú päsť, znova. Niekto by si povedal, že zostanem s Cullenovcami, že neurobím tú istú chybu, ale ja som sa nedala. Chcela som byť volná, piť ľudskú krv. A tak som aj urobila.
Žila som v lese v Mexiku, ale nevydržala som dlho na jednom mieste, maximálne 1 týždeň.
A tak som teraz tu, v Brazílií, pozerám na západ slnka a prajem si, aby som s Cullenovcami zostala. Presne tak, prešla som z ľudskej krvi na zvieraciu, kvôli svedomiu. Už dlhšie si hľadám spoločníka.
„Tak prečo teraz hneď nevezmem nohy na plecia a nejdem hľadať Cullenovcov?!“ nadávala som si. No tak asi preto, lebo ani zďaleka neviem, kde sú. Vo Forks som už bola. Aj v Kanade, Alijaške, Grónsku... nikde nič. Odsťahovali sa až do Európy? Alebo do Afriky?! Áno, Afrika!
Bežala som k pobrežiu, tam som neváhala a skočila do vody. Rýchlo som plávala do Afriky.
Žiaľ, ani tam neboli. Nikde. Všetky mestá som kvôli nim pobehala a nikde nezachytila ich vôňu.
Prebehol rok, dva, tri, a oni nikde. Prešla som už všetky svetadiely okrem jedného – Indonézie. Nemyslela som si, že tam budú, ale aj tak som tak išla.
A to bolo dobre.
Narazila som na ich pach! Viedol cez celú Indonéziu, potom do Ázie a Európy. Ako som to nemohla cítiť?!
Stopovala som ako o život, keď vtom som zastavila pred veľkou vilou v Španielsku. Jasné, typický Cullenovci. Tu už byť musia!
Zaklopala som, a... otvorila mi Renesmee! Skoro som ju nespoznala. Vyzerala na 26!
„Ahoj, Renesmee... pamätáš si na mňa?“ opýtala som sa, lebo som vážne pochybovala, že vie, ako sa volám.
„Ahoj, Jasmine! Jasné, že si ťa pamätám! Poď ďalej!“
Takéto prekvapenie som nečakala. Ona si ma pamätá?!
Vstúpila som do domu. Obývačka bola zladená do zelena. Edward, Bella a Alice sedeli na gauči, Carlislie a Jacob v kreslách. Všetci na mňa prekvapene dívali.
„Jasmine? Jasmine!“ Ozvalo sa od Belly. Vystrelila sa ku mne a objala ma všetkou svojou silou.
„Som tak rada že ťa vidím!“ kričala na celý dom.
Do obývačky sa nahrnuli ako na povel všetci Cullenovci. S každým som sa objala, ale všimla som si aj malé dievča v rohu miestnosti.
„A to je kto?“ opýtala som sa a ukázala rukou na dievča.
„Hm, to je Elizhabet, Renesmina a Jacobova dcéra,“ odpovedal mi Carlislie. Renesmee má dcéru?
„No teda, gratulujem,“ povedala som a priblížila sa k dievčaťu.
„Ahoj, Elizhabet. Ja som Jasmine,“ a podala jej ruku. Elizhabet sa na mňa dlho, nahnevane pozrela a moju ruku prijala, ale hneď ju stiahla späť.
„Je trochu hanblivá.“ vysvetlil mi Jacob.
„Čoby hanblivá! Len som na ňu naštvaná. Mama pre ňu bola smutná. A pre koho je moja mama smutná, toho nemám rada!“ a zamračila sa na mňa.
„Ty si bola pre mňa smutná?!“ opýtala som sa Renesmee, keďže na to nemala žiadny dôvod. Ja som síce za ňou smútila, ale ona nemôže!
„Ale, nehovor mi, že ty si nebola! Boli sme super kamošky.“ to musím uznať, kamošky sme boli skvelé, ale to aj s Bellou, a tá určite nesmútila.
„Ale smútila, a koľko krát,“ povedal Edward.
„Super. Kto všetko ešte za mnou smútil?!“
„Nooo... píš si. Taaakže... ja,“
2 kapitola
„Nooo... píš si. Taaakže... ja,“
Ďaľšia kapitolka tu bude podľa toho, koľko sa budem nuďiť xD Takže ju očakávajde od dnes do pozajtra =).
Zhrnutie --))
Autor: VolturiGirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Diskuse pro článek Domov, sladký domov... ale idem! 1. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!