Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dirty love - 6.kapitola

12.10.2009 (19:15) • karmen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2163×

6.kapitola –Koniec?

„Edwarde, no tak mi to povedz.“ Škemrala som ako malé decko. Mám predsa právo vedieť kam letíme.  Už dobrých pár hodín sa mu vyhrážam, nadávam ale s ním to ani nehne ,vždy ho to len rozosmeje.  Má šťastie že sme v lietadle, no keď pristaneme niečo zažije. Počkať...veď ja nemám pas!!

„Už mi to nemusíš  hovoriť, aj tak ma tam nepustia.“

„Prečo by ťa nepustili?“ Milujem ten jeho nechápavý pohľad.

„Nemám pas“ a víťazne som sa usmiala.

„Ty ho nemáš, lebo ho mám ja.“ Teraz sa on tváril víťazne. Odkiaľ...veď celý čas bol so mnou. Iba jedna  osoba je to schopná.

„Alice.“ Edward prikývol a spolu sme sa rozosmiali.

Teraz keď sme od všetkého ďaleko, je ľahké prestať na chvíľu myslieť, ale nikdy nezabudnem.

„Budeme pristávať, choď sa pripútať.“

„Áno... Pán kapitán.“ Rozosmiala som sa na novo.

„Čo je na tom také smiešne?“

„Predstava...teba....v kapitánskej uniforme.“ Edward sa zatváril ublížene a zosmutnel. Strašne by som chcela vedieť čo sa mu preháňa v hlave.  Nemám rada keď sa takto tvári. Rýchlo som sa odopla  pobozkalo a zašepkala mu.

„Ty vo všetkom vyzeráš dokonale“ a jemne som ho pohrýzla do ucha. Edward sa zachvel a sedel tam jak päť peňazí. Chvíľu mu trvalo kým sa spamätal.

„Ešte šťastie že tu nemám kde naraziť. Takto ma rozptyľovať, nevieš že počas letu nemáš hovoriť s kapitánom?“   tváril sa smrteľne vážne a mňa to ešte viac rozosmialo.  Edward začal s lietadlom klesať. Zatvorila som oči, nebolo mi zle len so si chcela užiť túto chvíľu. Chvíľu skutočnej voľnosti.

„Vitaj v Paríži.“ Povedal  len tak a ja som na neho vykutila oči. My sme vo Francúzsku? Nedokázala som nič povedať len som tam sedela s ústami dokorán. Edward ma vzal za ruku  a vyšli sme von. Pred lietadlom už stálo pripravené strieborné volvo.

„Vadí ti, že som ťa sem zobral?“  Povedal s obavou hlase. Otočila som sa a pobozkala ho na bradu, vyššie som nedočiahla.

„Mne je jedno kde som. Jediné na čom mi záleží, je to že si so mnou.“ Keď si pomyslím že by som tu bola s Chrisom, s bytosťou ktorá mi dala tak veľa ....Už na tom nezáleží. Musím byť vďačná za každý jeden okamih, ktorý mi je dopriati stráviť  s Edwardom. Podstate ich milujem obidvoch, no to čo cítim k Edwardovi nikdy nebudem schopná dať Chrisovi. Navždy zostane mojim prvým a ja toho  nikdy nebudem ľutovať.  Podstate som  za to rada, lebo vďaka tomu som si  uvedomila že Edward je pre mňa všetkým.

Edward zaparkoval  asi pred najdrahším hotelom v meste. Mohla som si myslieť že nebudeme bývať v nejakom moteli. Recepčná si ma premeriavala s nechuťou , ale Edwarda by najradšej zjedla.  Nemali sme len obyčajnú izbu, ale my sme museli mať kráľovský apartmán. Bol väčší než Charliho dom. V živote som taký luxus nevidela, všade  satén, hodváb a kľučky zo zlata.

„Edwarde  Cullene!!...“ Nestačila sa mu vynadať, lebo ma umlčal tým najlepším spôsob...bozkom.  Bol ako vymenený, vôbec som ho nespoznávala. Jeho vášnivé bozky sa presunuli na môj krk keď už som nestačila z dychom. Takto ma ešte nikdy nebozkával, prešiel mi jazykom po mojej tepne  a mne sa podlomili kolená. Vzal ma do náručia a položil ma na obrovskú posteľ a vrhol sa na mňa hladovo a chtivo.  Jeho ruky skúmali každý milimeter mojej kože, bolo to tak iné ako s Chrisom, bolo to lepšie. Keď som mala na sebe iba spodné prádlo, uvedomila som si k čomu sa schyľuje. Toto som vždy chcela, ale nie takto. Teraz už viem, že naše prvé milovanie musí byť dokonalé a jedinečné. Edward to dnes robí určite len kvôli mne.

„Edwarde, prosím prestaň.“  Odtiahol sa odo mňa s bolesťou v očiach a vložil si tvár do dlaní.

„Prečo?....Veď si to chcela.“

„Áno...máš pravdu, ale nie takto.“ Edward sedel na kraji postele, tak som sa k mne mu presunula a on ma zobral do náručia.

„Chcem, aby to bolo jedinečné a spravím to tak, ako je to správne.“

„Správne?“ Pohladila som ho po tvári a zašepkala. „Zodpovedne...po svadbe.“

„Bella...“ Položila som mu prst na pery.

„Vydržala som už toľko, myslím že  jeden mesiac ma nezabije, nehnevaj sa.“

„Prečo, by som sa hneval. Dobre vieš že pre teba spravím všetko. Máš v rukách môj život  a ty rozhodneš  čo bude so mnou.“ Zobral prikrývku a starostilo ma do nej zabalil. Zaspávala som pri melódii mojej uspávanky, šťastnejšia ako kedykoľvek predtým.  Ráno som sa prebudila do slnkom zaliatej izby. Bola som sama, ale nie dlho. Edward stál vo dverách s obrovským podnosom jedla a žiarivým úsmevom na perách.

„Dobre ráno.“

„Skôr by som povedal obed.“  Koľko som spala? Keď si všimol môjho pohľadu tak sa rozosmial a dodal. „Je jedna hodina. Nechcel som ťa budiť, aj tak si nič nezmeškala. Pršať začne až o hodinu.“  Vzala som si čaj a banánový toast s medom, bolo to neskutočne dobré.

„V kúpeľni máš veci, keď sa pripravíš pôjdeme preskúmať mesto.“

„Koľkokrát si tu už bol?“

„Veľakrát, ale nikdy to nemalo  správne čaro. Všetci hovoria o tomto meste že je kúzelné a jedinečné... nechápal som to , no teraz viem že to kúzlo objavíš až vtedy keď nájdeš pravú lásku.“ Sklonil sa ku mne a vášnivo ma pobozkal, radšej som si išla dať studenú sprchu.  Obliekla som si modré šaty pod kolená, čierne bolerko a modré baleríny.  Alice ma musí obliekať, aj keď je na druhej strane zeme. Edward už bol pripravený, vyzeral ako model.

„Si dokonalá.“

„Pozrel si sa dnes do zrkadla?“ Nič nepovedal, len ma pobozkal a zobral obrovský čierny dáždnik.  Keď sme vyšli s hotelu, Edward vyzeral že by niekoho najradšej zabil.

„Stalo sa niečo?“ Stisla som mu ruku.

„Francúzi majú veľmi nechutné myšlienky.“

„O tebe?“ a rozosmiala som sa .

„Nie, ty si objektom ich predstáv.“  Viac si ma pritisol k telu a otvoril dáždnik.

Paríž je nádherné mesto, prešli  sme: Sacré Cœur, Víťazný oblúk, Katedrálu Notre-Dame. Edward ma ťahal po všetkých štvrtiach čo v tomto meste boli, nehorázne ma boleli nohy.  No stálo to za to, bol tým najlepším sprievodcom. Stmievalo sa a my sme sedeli v malej kaviarničke pri Eiffelovej veži, bol na ňu ohromný pohľad. Celá bola ovešaná svetlami a v každom druhom rade sa striedala biela a červená farba.

Edward zrazu po tichu zavrčal. „Alice, tá nedá pokoj.“

„Čo chce?“

„Topánky od  Gucciho .“

„A to je problém?“

„Nie len som chcel ísť niečo zariadiť.“ Povedal nanajvýš tajomne. Som zvedavá čo má za lubom.

„Tak ja pôjdem kúpiť Alice, čo chce a stretneme sa v hotely.“

„To... nie je dobrý nápad.“

„Edwarde, nemá päť aby som potrebovala neustále doprovod.“ Povzdychol si a ja som vedela že mám vyhraté.

„Dobre, ale zoberieš si taxík.“ Bolo zbytočné odporovať mu, tak som len prikývla. Edward mi dal presnú adresu hotela, zaviedol ma na  Champs-Élysées  a mne padli ústa k zemi.  Tak tomuto sa hovorí nechutne bohatý, vidieť že sem chodia iba tí najväčší snobi.  Rozlúčili sme sa a Edward sa vybral na opačnú stranu ako  ja.  Keď som vošla do obchodu predavačky sa man pozreli zmysle, čo tá tu chce. Rýchlo som zobrala topánky, ktoré Alice chcela a odišla.  Bolo mi nepríjemne, tu sa na vás pozerajú len podľa toto koľko núl máte na konte.  Neviem ako, ale zrazu som sa ocitla na Quartier Latin. Boli tu samé staré budovy a ani nohy. Začínala som mať strach, mobil som nemala a žiaden taxík na obzore.

„Čo teraz?“ Chcela som sa vrátiť, ale predo mnou sa objavila skupinka asi piatich dosť nechutných chlapov, radšej som sa otočila a pridala do kroku. Edward ma určite zabije, sľúbila som mu že nikam inam nepôjdem. Aspoň keby som sa dostala na hlavnú ulicu, no miesto toho som za dostával viac do vnútra mesta. Absolútne som už nevedela kde som. Dúfam že Alice to videla  a Edward po mňa príde, ale nechcela som tu zostať. Mala som taký nepríjemný pocit ,že sa niečo stane.

„Hej pusa!“  nemala som kam ísť bola to slepá ulička. Srdce my zvieral strach a nohy sa mi klepali, bol zázrak že ešte na nich stojím. Pomaly sa ku mne blížil s nechutným úsmevom. Takto toto bude zlé.

Bol od mňa si  dva kroky, keď sem prišiel ešte niekto, ale jemu som nevidela do tváre. Fajn, tak sú už dvaja. Radšej umriem akoby sa ma mali dotknúť.

„Nechaj ju.. je tu so mnou.“ Povedal ten vzadu a vystúpil z tieňa. Myslela som že to nemôže byť horšie, ale ono to je. Bol to upír s čiernym očami, takže je na love.

„Nehovor, čo mi inak spravíš?“ Radšej by som ho neprovokovala.

Neodpovedal, len k nemu pristúpil.

predchádzajúca pokračovanie

Autor: karmen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dirty love - 6.kapitola: