Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievčenská škola 9. kapitola

20.12.2010 (21:15) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2543×

„Myslím, že by sme mali zavolať niekomu, kto sa v tom dobre vyzná,“ povedala a ja som hneď pochopila. Ústa sa mi vytiahli do zákerného úsmevu. „Edward Cullen ešte len zistí, čo sme zač.“

„Bella!“ Zatriasol mnou niekto a ja som rozospato otvorila oči, pripravená tomu dotyčnému vynadať. No keď som pred sebou uvidela Annu, usmiala som sa. „Volala som Eme a povedala, že hneď príde,“ oznámila mi a ja som radostne vyskočila z postele. Na Emu som sa veľmi tešila a taktiež som vedela, že ona jediná mi bude vedieť pomôcť. Nikdy totižto nezabudnem na jej večné rady o chalanoch. Vtedy ma to vôbec nezaujímalo a ja som vedela, že Ema bude prekvapená mojou zmenou.

„Ale budeme na to mať iba jeden víkend,“ šepla som trochu sklamane. Všimla som si, ako Anna zakrútila hlavou.

„Ona ti dá iba rady, ale na Edwarda si už sama, Bella. My tam pri tebe nebudeme.“ Opatrne na mňa pozrela, akoby čakala moju reakciu. Môj výraz sa nezmenil. Oči som mala jemne vypúlené a pery som mala stiahnuté do rovnej linky. Iba som prikývla. Predstava, že budem ešte niekedy vidieť Edwarda, ma desila. Bála som sa jeho reakcie. Vysmeje ma, alebo ešte horšie, prestane si ma úplne všímať. Neviem, čo by ma viac ranilo.

„Bella, mala by si sa najesť predtým, ako príde Ema.“ Anna ma chytila za ruku a spoločne sme vyšli z dverí. Rýchlym krokom sme prechádzali chodbami a čím bližšie sme boli jedálni, tým väčší strach som cítila.

„Prosím, nech tam nebude,“ šepla som si potichu, keď sme vchádzali do jedálne. Môj pohľad ihneď zablúdil k jeho stolu a ja som zaklela. Sedel tam. Na tvári mal spokojný úsmev a venoval sa tej blondínke zo včera. Cítila som, ako ma pichlo pri srdci. Vedela som, že by som mala byť voči nemu arogantná, nevnímať ho a ani na neho nemyslieť, no vždy pri pohľade na neho, sa vo mne akoby niečo zvrtlo. Jedno som ale vedela isto. Nemala som rada Edwarda, iba jeho krásu, ktorou ma vždy vedel okúzliť, a to ma tak veľmi hnevalo.

„Proste sa správaj tak, ako vždy,“ povedala mi Anna a ja som chápavo prikývla a sadla si k stolu. Predo mňa vsunula tanier s jedlom a ja som sa do neho hladne pustila. Zakázala som sa pozerať k Edwardovému stolu a preto som mala celý čas pohľad uprený do taniera. „Pozerá sem,“ pošepla Anna a ja som ihneď stuhla. „Bella, takto mu neukážeš, že si v poriadku,“ zasmiala sa a ja som sa ihneď uvoľnila a pousmiala sa.

„Nie som veľmi dobrá herečka,“ protestovala som na svoju obranu, čo ju ešte viac rozosmialo. Opatrne som zdvihla zrak z taniera a pozrela sa k jeho stolu. Moje oči sa stretli s tými jeho. Nedokázala som sa od nich odtrhnúť. Pozeral na mňa arogantne a na perách sa mu pohrával krásny úsmev. Zrazu zdvihol jednu ruku a poslal mi vzdušný bozk. Začervenala som sa a ucítila, ako do mňa Anna nahnevane štuchá.

„Bella! Ty si nemožná,“ povedala, tento raz nahnevane. Rýchlo som potriasla hlavou, aby som si prečistila myšlienky. „Už aby tu bola Ema,“ dodala a ja som sa zasmiala.

Jedáleň sa postupne vyprázdňovala a my sme tam zostali ako jedny z posledných. Anna celý čas nedočkavo pozerala z okna a čakala, kedy sa tam zastaví autobus aj s Emou. A nebola sama. Iba cez víkend boli totižto povolené návštevy. Zrazu s výkrikom vyskočila a rozbehla sa von z jedálne. So smiechom som sa rozbehla za ňou a spoločne sme dobehli na parkovisko.

„Ema!“ zakričala som nadšene a objala ju. „Ďakujem, že si prišla,“ povedala som a ďalej ju zvierala v náručí.

„Bella, za chvíľu ma udusíš!“ zasmiala sa a ja som ju chcene nechcene musela pustiť. Ešte sa privítala s Annou a spoločne sme sa vybrali do izby.

„Ako to ide na našej škole?“ spýtala som sa a so záujmom pozrela na Emu.

„Dobre, ale neverili by ste, čo nám tam poslali,“ zhnusene sa otriasla a zasmiala. „Asi najhorší výber chalanov z tejto školy!“

„Stále tá istá Ema.“ Anna neveriacky zakrútila hlavou.

„Práve preto pozerám, čo tu máte vy.“ Ema sa s úsmevom obhliadla.

„Ešte iba uvidíš to najlepšie a najnamyslenejšie z tejto školy.“ Anna na mňa žmurkla a Ema ihneď spozornela.

„Bellineho prvého frajera?“ zachichotala sa a ja som prekvapene vypúlila oči.

„Nie je môj frajer!“ bránila som sa a urazene na ňu pozrela.

„Vieš, Bella, vždy som si myslela, že si nájdeš nejakého šprta a nie rovno to najkomplikovanejšie z mužských charakterov,“ nechápavo zakrútila hlavou a ja som očervenela a hlavu sklopila k zemi. „Ale neboj sa, ja ti s ním pomôžem. Chlapec sa k tebe ešte priplazí!“ Všetky sme sa zasmiali a ja som sledovala, ako Anna otvára dvere.

„Aký je? Je pekný?“ spýtala sa a hodila sa na posteľ.

„Edward? Áno je,“ zašepkala som a sadla si oproti nej. Ema sa na mňa zamyslene pozrela a usmiala.

„Proste ťa upravíme, usmeješ sa na neho, potrápiš ho a bude tvoj,“ povedala, akoby to bola tá najľahšia vec na svete a ja som na ňu s pozdvihnutým obočím pozrela.

„To by bolo dobré, keby ma chcel. Ale on o mňa nejaví veľký záujem.“ Hlavu som sklopila k zemi a zahľadela sa na svoje topánky.

„Prosím ťa, Bella!“ odfrkla si Ema. „Taký chalan ako on by o teba ani nezakopol, keby si mu bola ľahostajná. Veď on ti dáva signály a ty ich neprijímaš.“

Zasmiala som sa. Keď mi Edward dáva nejaké signály, tak sú to akurát varovné, aby som sa mu neplietla do cesty.

„Takže po prvé, musíš mať sebavedomie. Ver mi, chalani to na babách milujú. A po druhé, musíš byť sexy a nedostupná. Ale iba pre neho. Ak sa budeš týmto riadiť, tak určite nezostane kľudný.“

S Annou sme si vymenili prekvapené pohľady a obidve sa rozosmiali. Ema sa zrazu postavila a zo svojej tašky začala vyťahovať oblečenie.

„To si na seba neoblečiem!“ protestovala som, keď vytiahla čierny korzet s čipkami. Ema si unavene vzdychla.
„Tak ti to vysvetlím inak,“ zamračila sa. Do rúk chytila jedno z mojich tričiek a ten korzet. „Znechutený Edward,“ povedala a strčila predo mňa moje tričko. „A zaujatý Edward.“ Pri mojich nohách pristál korzet a ja som celá sčervenela. Zahanbene som ho chytila do rúk a neveriacky na ňu pozrela. Iba s úsmevom prikývla a naznačila, aby som si ho obliekla. Z tašky ešte vybrala obtiahnuté modré rifle s otvorenými topánkami na vysokom podpätku. Nezostávalo mi nič iné, ako sa do toho bez rečí obliecť. Ema ma so záujmom pozorovala a nahlas rozmýšľala, ako mi upraviť vlasy. Nakoniec mi ich iba jemne našuchorila a nechala tak.

„Teraz ťa namaľujem,“ povedala nadšene a prihrnula sa ku mne aj so šminkami v ruke. Zavrela som oči a priala si, aby to bolo čo najskôr za mnou. Ema okolo mňa stále pobehovala a upravovala ma. Po dlhých pätnástich minútach sa odtiahla a víťazne usmiala.

„Wau,“ zašepkala Anna prekvapene.

„Bella, vyzeráš nádherne,“ dosvedčila Ema a spokojne sa usmiala. „Ak by ťa teraz nechcel, tak je určite slepý,“ zamyslela sa a ja som sa zasmiala. Pomaly som vstala a aj s opätkami opatrne prešla k zrkadlu. Stuhla som. Vlasy v jemných vlnách mi splývali po holých ramenách až k pásu. Oči som mala obtiahnuté hnedou ceruzkou a na očiach som mala špirálu. Bol to taký prirodzený vzhľad a ja som musela uznať, že vyzerám naozaj dobre.

„Bella, prihlásila som ťa do školskej rady,“ ozvala sa Anna a ja som sa na ňu šokovane otočila.

„Prečo?“

„Tam, kde je rada, tam bude aj Edward. Takže sa s ním budeš stretávať častejšie,“ vysvetlila a ja som si potichu povzdychla.

„Chceš ešte jedno prekvapenie?“ spýtala sa. „Začína za 10 minút v učebni.“

S otvorenými ústami som na ňu hľadela a Ema vypukla do smiechu.

„Ale ja nie som pripravená!“ povedala som zhrozene.

„Proste flirtuj. Aj s ním, ale aj s ostatnými. No vždycky pri tom musí byť on. A hlavne musí začať žiarliť.“ Ema ma poslednýkrát potľapkala po pleci a s úsmevom vytlačila z dverí.

„Veľa šťastia!“ zakričala ešte za mnou a ja som so strachom ostala sama na chodbe. Popravde sa mi nechcelo Edwarda vidieť, no nič iné mi nezostávalo. Pomalým krokom som sa vybrala k učebni. Už z diaľky som videla pár chalanov, ktorí tam stáli a o niečom diskutovali. Nenápadne som nakukla dnu a vydýchla si. Edward tam ešte nebol. Vybrala som sa k voľnej lavici a sadla si. Dúfala som, že si ma nikto nevšimne, no stal sa pravý opak.

„Ahoj,“ ozvalo sa vedľa mňa a ja som sa pozrela na pôvodcu toho hlasu. Predo mnou stál chalan s krátkymi hnedými vlasmi a milým úsmevom.

„Si tu nová?“ spýtal sa s neskrývaným záujmom.

„Áno,“ usmiala som sa a sledovala, ako si vedľa mňa sadol.

„Matt.“ Nastavil mi ruku a ja som ju prijala.

„Bella.“

„Nevyzeráš, že by ťa takéto veci zaujímali,“ povedal prekvapene. Ihneď som mu chcela oponovať, no zastavila som sa. Musela som sa držať Eminho plánu.

„Zdanie klame,“ žmurkla som na neho a uvidela, ako som ho uviedla do rozpakov. Moju pozornosť hneď upútal Edward, ktorý vošiel do triedy a sadol si do prvej lavice. Bolo mi jasné, že si ma ešte nevšimol. Ospravedlňujúco som sa usmiala na Matta a namierila si to ku Edwardovi, okolo ktorého už stálo veľa ľudí.

„Myslím, že by sme sa mali viac starať o prostredie,“ povedal jeden chalan Edwardovi  a ja som sa postavila hneď vedľa neho.

„Nuda,“ povedala som a zvodne sa na Edwarda usmiala. Prekvapene sa na mňa pozrel a zvraštil obočie.

„Tak na čo si tu?“ spýtal sa a na tvári si držal kamennú masku. Všetci ihneď odišli a my sme zostali samy. Prekvapene som na neho pozrela.

„Nie si rád, že ma vidíš?“ spýtala som sa a smutne na neho pozrela.

„Ale to vieš, že áno,“ zasmial sa a rukou poklepal na miesto vedľa seba. S úsmevom som si sadla. „Včera som na teba nemohol prestať myslieť,“ povedal.

„Vážne?“ Vypúlila som oči a vpíjala sa do tých jeho. Pery sa mu roztiahli do šibalského úsmevu.

„Zoznámiš ma s tvojou kamarátkou?“  spýtal sa bez toho, aby mi odpovedal na otázku. Prekvapene som na neho pozrela. V kútiku duše som sa začala báť, že o našom pláne vie, no tú myšlienku som ihneď zavrhla.

„Nie,“ zamračila som sa a jeho úsmev ihneď zmizol. Zamyslene na mňa hľadel a ja som nevedela prísť na to, o čo mu ide. Chvíľu sme tam sedeli v úplnej tichosti, ktoré prerušil až Edward.

„Páči sa mi ten korzet,“ usmial sa a bez hanby si ma premeriaval. Cítila som, ako červenám. Zabrblala som tiché ďakujem a pohľadom prevrtávala lavicu. Edward sa ku mne zrazu naklonil a prstami mi podvihol bradu tak, aby som sa mu pozerala do očí.

„Dnes večer budem sám, tak ak by si chcela prísť môžeš,“ zašepkal tesne pri mojom uchu a ja som sa zachvela.

„Myslíš, že by som chcela byť s tebou?“ spýtala som sa a Edward sa zasmial.

„To musíš vedieť ty,“ odpovedal hneď a hľadel na mňa. „Ale ja už odpoveď viem,“ doplnil a tajomne sa usmial. „Tak sa vidíme!“ povedal a odišiel preč. Ešte dlho som tam prekvapene sedela až som sa rozhodla odísť. Dve veci som ale vedela isto. Svoju úlohu som si nesplnila. A druhá vec, dnes večer bude ten správny čas ukázať mu, s kým má tu česť.

---------------------------------------------------------------------------------------------

Tak ako? Páčilo sa? Bola to trochu nudnejšia časť a sľubujem, že ďalšia už bude lepšia a aj dlhšia. A chcela by som poďakovať za komenty, ani neviete ako to poteší. :)

Moje zhrnutie

Predchádzajúca kapitola 

Ďalšia kapitola 

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievčenská škola 9. kapitola: