Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievčenská škola 5. kapitola

04.12.2010 (08:30) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2852×

Sledovala som, ako Edward odišiel do šatne a ja som si rezignovane sadla na lavičku. Jedno som vedela isto. Teraz sa mi určite všetci chalani budú oblúkom vyhýbať.

Sedela som na posteli a nervózne hľadala učebnicu na ďalšiu hodinu. Dnes som zaspala a vôbec som nestíhala. A ani mi to nevadilo. Posledné čo mi do tohto dňa chýbalo, bolo vidieť Edwarda na raňajkách. Od včerajška som ho nevidela vôbec a ja som cítila nervozitu. Dúfala som, že som mu nijak neublížila. Keď som konečne našla učebnicu matematiky, spokojne som vyšla z izby a namierila si to do učebne.

Všetci tam už boli a dokonca aj profesor, ktorý na mňa okamžite nahnevane pozrel, a hlavou kývol ku stolu. Unudene som si sadla a rukou podoprela hlavu. Sledovala som, ako profesor na tabuli píše nejaký príklad a venuje sa jeho vysvetľovaniu. Končekmi prstov som jemne bubnovala do stolu, čím som si túto hodinu snažila aspoň trochu skrátiť, no nepomáhalo to. Aj keď som sa veľmi snažila, moje myšlienky prešli k nemu. Snažila som si predstaviť jeho dokonalú tvár, no moja až príliš malá predstavivosť mi to nedovoľovala. Nedokázala som si vybaviť ten krásny úsmev, dokonalé záhyby na jeho tvári, tie krásne zlatisté oči a tie dokonalé plné pery. Prudko som zatriasla hlavou a zosunula sa po stoličke. Všimla som si, že celá trieda na mňa pozerá a dokonca aj učiteľ. Prekvapene som sa zdvihla a moje oči sa presunuli na príčinu. Dvere do triedy boli dokorán otvorené a v nich stál Edward.

„Slečna Swanová, už dávate pozor?“ spýtal sa učiteľ a ja som iba zahanbene prikývla.

„Ideš si odpracovať svoj trest, Bella. Hneď teraz,“ ozval sa Edward a ja som do rúk schytila učebnicu a bez odvrávania sa hrnula za Edwardom, ktorý za nami zatvoril dvere.

V tichosti som kráčala vedľa neho a snažila si nevšímať jeho pohľad.

„Som rád, že si sa už vrátila medzi nás,“ prelomil ticho Edward.

„Čo?“ spýtala som sa nechápavo. Edward sa jemne pousmial.

„No, v triede si bola dosť mimo. Nad čím si rozmýšľala?“ spýtal sa zvedavo a ja som uvidela, že ho to skutočne zaujíma.

„Nič, čo by ťa zaujímalo.“

„Aspoň to skús,“ nedal sa odbiť a ja som si povzdychla. Bola som rozhodnutá mu to nepovedať a ignorovať ho. Vzdorovito som zakrútila hlavou, čím som ho akurát rozosmiala. „Ja ti poviem, nad čím si rozmýšľala,“ zašepkal a očami sa začal vpíjať do tých mojich. Pohľad som sklopila k zemi a posmešne si odfrkla.

„Rozmýšľala si nado mnou,“ povedal zmyselne a ja som cítila, ako mi po tele nabehli zimomriavky. Na tvári mal jeden z tých svojich sexy tajomných úsmevov. Tak týmto ťahom sa mu podarilo poriadne ma vyviesť z mieri. Trvalo mi dlho, dokým sa mi na tvári objavil falošný úsmev a ja som na neho neveriacky pozrela.

„Bella, to nie je nič, za čo sa musíš hanbiť, aj ja by som na seba musel vkuse myslieť,“ odôvodnil a spokojne sa usmial.

„Tak o tom sa ti môže akurát tak snívať,“ odfrkla som bez záujmu a zbadala, ako na mňa urazene s pozdvihnutým obočím pozrel.

So spokojným výrazom som sa vybrala za Edwardom a po očku ho sledovala. Celú cestu si dokázal udržať ten urazený výraz, akoby som mu povedala tú najhoršiu urážku sveta. Zrejme som tým ublížila jeho chlapskému egu. A to bol presne môj plán.

Vošli sme do časti jeho spolku a išli sme stále hlbšie a hlbšie. Musela som povedať, že to tu bolo poriadne bizarné a ešte horšie, ako minule. Obrazy sa stávali čoraz tmavšími a znázorňovali rôzne druhy smrti tak, ako v minulej miestnosti. Cítila som, ako mi na rukách nabehli zimomriavky a ja som nechápavo pozrela na Edwarda.

„Nevedela som, že máš rád takéto veci,“ povedala som potichu a hlavou kývla ku jednému z obrazov. Aj cez prítmie som videla, ako sa usmial, pričom odhalil rad bielych zubov.

„Myslíš smrť?“ Skôr oznámil, ako sa pýtal. „Je to prirodzená súčasť v našich životoch,“ dokončil a ja som zbadala, ako sa mu tvár divne zakrivila a opatrne na mňa pozrel. Prešla som k jednému z obrazov a pozorne sa na neho zapozerala. Bolo na ňom mladé dievča, ktoré ležalo v rukách krásneho muža. Ten mal na tvári bolestný výraz a oči upieral do diaľky. Moje oči sa znova presunuli na to dievča. Znechutene som odvrátila pohľad. Ten obraz totižto vyzeral ako živý.

„Chcela by si tak umrieť?“ ozval sa za mnou Edward a ja som vystrašene nadskočila. Neveriacky som pozrela na Edwarda, ktorý na mňa s pokriveným úsmevom hľadel.

„Nie,“ odpovedala som bez rozmýšľania a nechápala, čo tým myslel.

„Tak poď, tá robota sa neurobí sama,“ upozornil ma Edward a vybral sa do jednej z miestností. V strede som si všimla handru a vedro plné vody.

„To mám umývať dlážku?“ spýtala som sa zhrozene a pri pohľade na tú veľkú miestnosť mi až prišlo zle.

„Nejaký problém?“

„Veď to budem umývať až do zajtrajška,“ odvrkla som urazene.

„Ja mám čas,“ odpovedal s úsmevom a hlavou kývol smerom ku vedru. S hlasitým vzdychom som sa tam vydala a chytila vlhkú handru do rúk. Nikdy mi nevadilo upratovanie, ale toto bolo aj na mňa veľa. A ešte som to musela robiť za niečo, čo som prakticky ani neurobila. Rýchlym ťahom som handrou drhla zem a po očku sledovala Edwarda, ktorý mi moje nenávistné pohľady oplácal arogantnými úsmevmi. Najviac mi vadil ten jeho postoj. Stál nado mnou, ako nad nejakou slúžkou, ktorú musí kontrolovať, aby niečo neukradla. A navyše na mňa ešte uprene hľadel a sledoval každý jeden môj pohyb.

„Drhni to poriadne, nechcem tu mať špinu,“ poznamenal urazene, keď som začala svoju prácu flákať. Prevrátila som oči a ďalej pokračovala v práci.

„Vieš, keď to chceš mať poriadne, tak by si si to mal spraviť sám,“ odvrkla som mu a so smiechom na neho pozrela.

„Bella, taký je život,“ povedal a láskavo sa na mňa usmieval. „Vždycky sú tí, čo sú trochu vyššie a potom tu sú tí... druhí, ktorí za nich tú špinavú robotu spravia,“ dopovedal a ja som cítila, ako červenám od hnevu. Tí druhí? Tak tam ma radil? Nahnevane som hodila handru o zem a sledovala, ako vyprsknutá voda dopadá na Edwardové biele tričko. So spokojným úsmevom som utierala ďalej a zamrmlala tiché prepáč. Edward nahnevane s brblaním odkráčal preč z miestnosti a treskol za sebou dvere.

Spokojný úsmev mi z tváre ešte nezmizol dlho. A to, že Edward odišiel, mi výrazne pomohlo. Rýchlo som doutierala celú miestnosť a chcela odísť, no nedalo mi to. Moje oči zablúdili k jedným z dvier a mne bolo jasné, že je to niečo, ako hlavná miestnosť. Potichu som podišla k dverám a potiahla kľučkou, ktorá hlasito zavŕzgala a dvere sa nakoniec otvorili. Naskytol sa mi pohľad do miestnosti, kde stál stôl, sedačka a veľa skríň. Podišla som ku stolu a do rúk schytila nejaké papiere. Väčšinou to boli veci so školou, ako školský poriadok, plány a oznamy. Moje oči padli na zväzok kľúčov, ktorý bol na stole. Nechápala som, na čo ich tam mali toľko. Veď by s nimi mohli otvoriť celú školu.

Rýchlo som otvorila jeden zo šuplíkov a vytiahla z neho pár skicárov, ktoré boli plné dokumentov. Jeden z nich som otvorila a prekvapene ich čítala. Všetky to boli rodné listy, no približne osemdesiat rokov staré. Nevedela som pochopiť, prečo si ich tu odkladal. Pozrela som na ďalší z papierov a s prekvapením otvorila ústa. Bolo tam Edwardove meno. Chcela som si ho dopozerať, no začula som kroky blížiace sa stále bližšie a bližšie. Rýchlo som všetko vrátila späť a pohľadom hľadala možnú skrýš.

Zbadala som dvere a ja som do nich rýchlo vbehla. Bola to izba a presnejšie Edwardova. No musela som povedať, že dvakrát dobrý vkus teda nemal. V celej miestnosti bola iba jediná posteľ a skriňa. Nezostávalo mi nič iné, ako sa rozbehnúť do kúpeľne. S panikou som hneď vbehla do sprchového kúta a schovala sa za záves. Bolo mi jasné, že už horšie miesto na skrýš som si nájsť nemohla. Potichu som načúvala zvukom, ktoré išli z vedľajšej miestnosti a prosila, aby ten dotyčný čo najskôr odišiel. No na moje šťastie sa dvere do kúpelky otvorili a ja som v odraze zrkadla zbadala Edwarda. Cítila som, ako som vypúlila oči a so strachom sa snažila čo najviac stíchnuť. Vedela som, že to bude môj koniec, keď ma tu nájde. Sledovala som, ako sa prehrabuje v jednom zo šuplíkov a nakoniec sa nahnevane otočil.

Rýchlo som sa zasunula za záclonu a dúfala, že ma nevidel. Edward mal ešte stále sa sebe to mokré tričko a s nadávkami si snažil zmyť škvrny, ktoré som mu na ňom urobila. Nakoniec nahnevane položil hubku a to tričko si vyzliekol. Zatajila som dych a pohľadom kĺzala po jeho dokonalých svaloch, ktoré sa mu pri každom pohybe rysovali. Na tvári sa mi objavil zasnený úsmev a ja som sa začala cítiť, ako nejaký uchylák. Edward chytil do rúk jeden z uterákov a a hodil ho smerom ku mne. Až vtedy mi s hrôzou došlo, čo sa tu vlastne deje. Edward sa ide sprchovať. Nervózne som privrela oči a v mysli si začala vymýšľať rôzne výhovorky, ktoré mu poviem, keď ma tu objaví. No moje rozmýšľanie prerušil Edward. Aj keď som vedela, že by som sa nemala pozerať, nedalo mi to. Veď prečo si to aspoň poriadne neužiť, dokým nebudem mať problémy? Opatrne som vykukla. Edward mi bol otočený chrbtom a na sebe už mal iba boxerky. Samozrejme značkové, veď ako inak. Cítila som nervozitu aj vzrušenie v jednom. Ešte nikdy som sa so žiadnym chalanom nebozkávala a už vôbec ho nevidela nahého. A teraz uvidím toho naj sexy chalana na škole?  Zatajene som sledovala, ako sa Edwardova ruka pohla k lemu boxeriek a on ich jedným ťahom stiahol. Naskytol sa mi výhľad na jeho dokonalý, vytrénovaný zadok a ja som mala čo robiť, aby som zo svojej skrýše nevyšla a pri najlepšom ho neznásilnila. S tichým povzdychom som sa zasunula ku stene a oprela sa o ňu. Bola som zmierená s tým, že ma nájde a ani mi to nevadilo.

„Edward?“ zakričalo nejaké dievča a ja som spozornela. Zbadala som, ako Edwardova ruka rýchlo pozbierala všetky veci a vyšiel von z izby. Chvíľu sa tam rozprávali a nakoniec odišli úplne. Opatrne som vyšla a skontrolovala, či je vzduch čistý. Hodinky ukazovali sedem hodín, čo znamenalo, že všetci sú na večeri. S rozbehom som vybehla na chodbu a upaľovala čo najrýchlejšie do svojej izby. Spokojne som sa zvalila na posteľ a s úsmevom zatvorila oči. Vedela som, že to bola najhlúpejšia vec, čo som mohla spraviť, no neľutovala som to. Veď za ten pohľad to určite stálo.

-------------------------------------------------------------------------------

Tak ako? Páčila sa vám táto časť? A čo hovoríte na "skvelého a milého" Edwarda? :D

Moje zhrnutie

Predchádzajúca kapitola - Ďalšia kapitola

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievčenská škola 5. kapitola: