Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievčenská škola 26. kapitola

10.04.2011 (08:45) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2799×

„Nie, malo by?“ povedal a usmial sa. Jednou rukou si ma privinul k telu a spoločne sme kráčali na ďalšiu hodinu.

Dni mi ubiehali rýchlo. Veď prečo aj nie, keď som sa mala na čo tešiť? Vždy po skončení vyučovania som zbadala Edwarda, ktorý ma už s úsmevom čakal, a ja som sa rozžiarila ako slniečko. Jemne ma chytil za ruku a ja som ucítila, ako som sa pod jeho dotykom zachvela. Rýchlym krokom sme kráčali do jeho spolku a vždy, keď sa za nami zavreli dvere, ma nedočkavo pobozkal.

„Ani nevieš, ako mi chýbaš,“ šepkával mi medzi bozkami a ja som sa nebránila. Najprv som nechcela, aby o našom vzťahu niekto vedel a Edward už vôbec nie. Nechápala som to, no vždy, skôr ako som tú otázku stihla vôbec vypustiť z úst, ma odbil a okamžite zamestnal niečím iným. Väčšinou sebou.

„Edward,“ zamrmlala som a sledovala, ako si so záujmom čítal nejakú knihu.

„Hm,“ zamrnčal na odpoveď, no pohľad nezdvihol.

„Rozmýšľala som...“ začala som a ďalej ho sledovala. Tentoraz sa jeho krásna tvár zamračila. Jemne prižmúril oči a s tichým povzdychom odložil knihu.

„Nad čím si rozmýšľala, Bella?“ šepol, zatiaľ čo pomalým krokom kráčal ku mne. Uprene mi hľadel do očí a čakal na odpoveď. Pod jeho pohľadom som sa zachvela. Dokelu! Kedy to už konečne prestane?

„Sme spolu už týždeň,“ povedala som a usmiala sa. Edward tiež a sadol si oproti mne.

„Oficiálne.“

S úsmevom pozdvihol obočie, akoby nevedel, kam tým mierim. Hlavu naklonil nabok a s krásnym úsmevom sklopil oči.

„Tak ma napadlo, že...“ nestihla som to dopovedať, pretože som ucítila Edwardovu ruku na mojom stehne. Jemne mi putoval od kolena až hore. Nevinne zdvihol pohľad a zvodne sa usmial. Nervózne som sa ošila a snažila sa nezabudnúť, čo som mu chcela povedať. „Že by sme mohli...“ tentoraz som už šepkala, pretože Edward mi rukami rozopínal blúzku, ktorú som na sebe mala. Prstom mi opatrne prešiel po nahom brušku a ja som sa neubránila tichému vzdychu. Vždy ma vedel dokonale rozptýliť.

„Musím ti to povedať,“ zamrmlala som tentoraz zúfalo, keď mi po miestach, kde doteraz boli iba jeho ruky, prechádzal perami. Niekedy som mala pocit, akoby vedel, čo chcem povedať. A bránil mi v tom. Pomaly stúpal nahor, až ma pobozkal na pery. Nebránila som sa a bozky mu ochotne vracala, no keď sa odtiahol a jeho ruky zablúdili k mojim nohaviciam, zastavila som ho.

„Jednoducho nechcem, aby sme sa stretávali iba tu. Už nechcem žiadne tajnosti,“ vyhŕkla som rýchlo a zbadala, ako stuhol. Prekvapene sa odtiahol a v očiach mal hnev.

„Bella,“ povedal. „Už sme sa o tom rozprávali.“

„Ale prečo nie, Edward?“ šepkala som už zúfalo.
„Nie.“ Hneval sa, tak veľmi sa hneval a mohla som za to iba ja. Cítila som, ako sa mi do očí vlievajú slzy. Okamžite som sklopila hlavu v snahe, aby to nevidel. Nastalo ticho, ktoré prerušovali moje tiché vzdychy.

„Bells,“ zašepkal tentoraz nežne a nervózne mi položil ruku na plece, akoby sa ma snažil upokojiť. No keď mi z úst unikol vzlyk, so strachom ruku odtiahol. Dlaňou som si snažila zotrieť slzy a pomaly prišla k Edwardovi, ktorý ma váhavo sledoval. Jemne som ho objala a hlavu mu položila na plece. Ucítila som, ako sa jeho paže okolo mňa ovinuli.

„Nemôžem, Bella, musíš ma pochopiť. Nie je to správne,“ povedal a mne nezostávalo nič iné ako prikývnuť.

Takto končili každé naše debaty. Jediné, čo sa mi podarilo dohodnúť, bolo to, aby sme to povedali Anne a to už bola druhá vec. Tá ťažšia. Práve som s Annou kráčala na obed a počúvala o škole. Spoločne sme vošli do jedálne a sadli si na naše obvyklé miesto. Až teraz som si uvedomila, že Anna je za celú pol hodinu rozprávania ticho. Prekvapene som vzhliadla. Sedela na stoličke a uprene niekde hľadela. Jej pohľad som nasledovala a zastavila sa na nejakom chlapcovi v našom veku. Mal krátke hnedé vlasy a modré oči. Bol celkom pekný, taký sympatický. Pobavene som sa usmiala.

„Kto to je?“ Tou otázkou som ju vyrušila. Prekvapene zatriasla hlavou a konečne na mňa pozrela. V tvári sa červenala.

„Máme spolu geografiu,“ šepla potichu, hanblivo.

„Rozprávala si sa s ním?“

„Nie.“

Nešťastne sklopila oči a ja som sa zamračila.

„Prečo?“ spýtala som sa nechápavo.

„Bella, prosím ťa, on by sa so mnou nikdy nerozprával,“ povedala. Prevrátila som oči.

„Ani si to neskúšala,“ povedala som karhavo a povzbudivo sa na ňu usmiala.

„Veď práve... ani on to neskúšal,“ šepla.

„Možno preto, že je taký hanblivý ako ty,“ vyletelo zo mňa. Nahnevane som si založila ruky na hruď a otočila sa. Anna si iba nešťastne povzdychla. Znova som na neho pozrela a tentoraz prekvapene pozdvihla jedno obočie. Stál pri stole, kde sedel Edward a jeho priatelia. Aj z diaľky som mohla vidieť, že je nervózny. Prešľapoval z jednej nohy na druhú a trochu vystrašene sledoval Edwarda. V rukách zvieral nejaké papiere, ktoré mu následne položil na stôl.

Edward sa trochu lenivo naklonil a zobral ich. Znudene si ich prelistoval a arogantne pozrel na toho chudáka. Do mysle mi vbehla spomienka, keď sa tak Edward správal aj ku mne. Radšej som ju zahnala do úzadia a ďalej ich sledovala. Edward sa pozrel na chalana vedľa neho a nakoniec prikývol. Znova mu podal tie papiere a on ich ochotne zobral a čo najrýchlejšie od ich stola odbehol. Edward pomaly zdvihol pohľad a spojil ho s tým mojim. Usmiala som sa.

„Bella, nech ťa to ani nenapadne!“ povedala Anna rozhorčene.

„Jasné, jasné,“ povedala som a môj úsmev sa ešte rozšíril.

Hneď ako sme dojedli, vybrali sme sa s Annou na chodbu a zabočili do slepej uličky.

„Je tu niečo, čo ti musím povedať,“ povedala som trochu nervózne a po očku na ňu pozrela.

„S Edwardom sme spolu,“ šepla som a očakávala jej reakciu. Iba stála a prekvapene vypliešťala oči.

„Bella!“ zasyčala. „Zbláznila si sa?!“

Iba som zakrútila hlavou a previnilo sklopila hlavu. Nahnevane na mňa hľadela.

„Ako dlho?“

„Štyri dni,“ zamrmlala som. Anna si nahnevane zložila ruky a zamračila sa.

„Bella, toto je absolútne nezodpovedné a hlúpe! Vieš, že sa máš učiť z vlastných chýb?“ zasyčala a zrazu svoj zrak presunula niekam za mňa.

„Je to moja vina,“ ozval sa Edward a postavil sa vedľa mňa. Povzbudivo sa na mňa usmial.

„Nepraj si ma, ak sa zasa niečo pokazí!“ povedala a ja som zbadala, ako Edward otvára ústa a chce namietnuť, no Anna ho zastavila.

„Ty!“ Výstražne zdvihla jeden prst a štuchla Edwarda do hrude. „Radšej nič nehovor.“

Sledovala som, ako sa otočila a rýchlym krokom zmizla za rohom. Prekvapene som pozrela na Edwarda, ktorý si urazene šúchal hruď.

„Radšej sa od nej teraz drž ďalej,“ poradila som mu a on sa zasmial.

„Neboj sa.“

Od Edwarda som ešte rýchlo zistila všetky potrebné informácie o tom chalanovi a našťastie sa sám navrhol, že to vybaví. Rozlúčili sme sa a ja som sa vybrala na svoju ďalšiu hodinu, angličtinu. Keď som vošla do triedy, jediné miesto bolo vedľa toho nového, Doriana. Neisto som si vedľa neho sadla a zbadala úsmev, ktorý mal na perách.

„Ahoj,“ povedal a ja som stuhla. Radšej by som brala to, aby ma ignoroval.

„Ahoj,“ odpovedala som mu a bola nútená sa pozrieť do jeho krásnych očí.

„Bella, že?“ spýtal sa a ja som iba nemo prikývla. Úsmev sa mu ešte rozšíril. „Vieš, potreboval by som trochu previesť po škole a ty si jediná, koho tu poznám,“ povedala opatrne a ja som sa zamračila.

„Samozrejme, ak by ti to nevadilo,“ povedal zmätene, keď zbadal môj pohľad. Prekvapene som zamrkala a radšej odvrátila zrak.

„Nie, samozrejme, že ťa rada prevediem.“ Usmiala som sa a sledovala, ako do triedy vstúpil profesor. Dorian ma celú hodinu sledoval a ja som sa cítila príjemne, aj nepríjemne zároveň. Mala som pocit, akoby mi svojim pohľadom videl až do duše. A práve preto som pri ňom bola nervózna a predstava, že s ním budem musieť stráviť celé poobedie ma desila.

--------------------------------------------------

Toto bola trochu nudnejšia kapitola a aj kratšia. Sľubujem, źe nabudúce už bude dlhšia aj zaujímavejšia. A čo hovoríte na Doriana? :) Dúfam, že sa vám páčila. Váš Chippy

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievčenská škola 26. kapitola: