Tak, a máme tu ďalší diel. V tejto kapitole sa Bella bude musieť vysporiadať s tým, že Edward je už späť. A ako to dopadne? Dúfam, že sa vám bude páčiť. Váš Chippy
22.02.2011 (08:15) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2607×
Sledovala som, ako rýchlym krokom zmizol v budove školy a ja som iba stála, ako obarená a snažila sa spracovať, čo som videla.
„Bella, ak ho neprestaneš sledovať, tak dlho nevydržíš,“ upozornila ma zrazu Anna, a ja som sa na ňu zhrozene otočila.
„Musel sa vrátiť? Prečo proste nezostal tam, kde bol.“
Anna neveriacky pozdvihla jedno obočie.
„Veď si hovorila, že si sa už cez to preniesla. Proste sa sústreď na Matta a Edward pre teba bude niečo ako zakázané ovocie,“ vysvetlila mi, ako keby to bola tá najjednoduchšia vec na svete.
„Ale Eva nakoniec to zakázané ovocie odtrhla,“ pripomenula som jej s úsmevom a sledovala, ako si Anna unavene vzdychla.
„Bella,“ povedala vážne a mne okamžite začalo mykať kútikmi úst. „Edward nie je ten správny... prečo to nevieš pochopiť?“
„Chápem, Edward je tabu!“ prikývla som a na tvári si snažila udržať vážny výraz, no nedarilo sa mi to.
Anna nedôverčivo prevrátila oči a my sme sa spoločne vybrali na ďalšiu hodinu, ktorou bola angličtina. Samozrejme bola moja myseľ zasa inde, ako mala byť, a ja som namiesto toho, aby som dávala pozor, pozerala von oknom. Musela som si premyslieť, ako ďalej. No vždycky som si našla nejakú výhovorku na náhodné stretnutie s Edwardom.
Mojím vyslobodením bol až zvonček, a ja som nadšene vstala a rozlúčila sa s Annou. Teraz som mala biológiu, a to znamenalo iba jedno: Edward. Rýchlym krokom som kľučkovala medzi študentmi a snažila sa čo najskôr dostať k cieľu. No na moje nešťastie sa mi niekde v polke cesty dostala do cesty prekážka a ja som už iba vnímala zem, ktorá bola čoraz bližšie a bližšie. Zhrozene som privrela oči a čakala na tvrdý náraz, ktorý sa nedostavil. Namiesto toho som spadla do pevnej náruče. Prekvapene som toho dotyčného zvierala rukami a hlavu mala opretú na jeho hrudi. Pomaly som sa nadýchla a strnula. Tú vôňu by som spoznala všade. Na mojich perách sa objavil letmý úsmev a ja som si hlavu ešte viac zaborila do jeho hrude.
„Bella? Si v poriadku?“ ozval sa ten dokonalý, ustarostený hlas. Spokojne som zamraučala a ďalej vdychovala tú omamnú vôňu.
„Je ti zle? Pôjdeme ku zdravotníčke?“
Prekvapene som vypúlila oči a nevoľky sa od neho odtiahla.
„Už je mi dobre,“ zaklamala som a s úsmevom mu uprene hľadela do očí.
„Aha.“ Na tvári sa mu zjavil pokrivený úsmev. „Tak ja už idem.“
Sledovala som, ako sa otočil a rýchlym krokom zmizol v dave. Nechápala som. Iba som tam prekvapene stála a keď som sa konečne spamätala, tak som sa rýchlo rozbehla za ním.
„Kde si bol?“ vyhŕkla som zadychčane a snažila sa zaujať jeho pozornosť, ktorá bola nulová.
„Rodinné povinnosti,“ odvrkol nezaujato.
„Nerozlúčil si sa,“ vypálila som bez rozmýšľania a okamžite si všimla, ako sa jeho pery vytiahli do posmešného úsmevu.
„Chýbal som ti,“ skonštatoval a ja som okamžite očervenela. Zahanbene som sklopila pohľad k zemi. „Povedzme, že som si chcel urovnať svoje myšlienky a podarilo sa mi to.“
„Aké?“ So záujmom som na neho pozrela.
„Neuhádneš,“ zašepkal a tajomne sa na mňa usmial.
„Má to niečo spoločné so mnou?“
„Nie.“ Záporne zakrútil hlavou a ja som ucítila, ako mnou prešlo sklamanie. Zamyslene som vošla do triedy a sadla si vedľa Edwarda do lavice.
„A s čím teda?“ spýtala som sa nedočkavo. Na tvári sa mu zjavil zvodný úsmev a uprene na mňa hľadel. Tvárou sa nebezpečne blížil k tej mojej a perami zastavil pri mojom uchu. Prerývane som dýchala a cítila, ako mi srdce prudko bije z tej blízkosti.
„Raz sa to dozvieš, a potom si budeš priať, aby si to nikdy nevedela,“ šepol tajomne a perami mi jemne prešiel po sánke. Vzrušene som zaklonila hlavu a užívala si tej chvíle.
„Viac ti nepoviem.“ Rýchlo sa odtiahol a obrátil sa k tabuli, kde už, na moje prekvapenie, stál profesor. Celú hodinu som Edwarda hypnotizovala pohľadom a rozmýšľala. Edward iba sedel, so záujmom počúval výklad profesora a robil si poznámky. A vlastne ešte niečo robil... úplne ma ignoroval. Keď sa po učebni začal po dlhých štyridsiatich piatich minútach ozývať zvonček, rýchlo vstal, chytil do ruky učebnice a vybral sa preč. Stále som nemohla uveriť tomu, že ma ignoruje. A dá sa povedať, že ma to ešte viac trápi. S tichým povzdychom som sa vybrala preč z učebne a namierila si to do izby.
„Bella!“ ozvalo sa zrazu za mnou a ja som stuhla.
„Matt,“ šepla som a pousmiala sa. Prekvapene sa na mňa pozrel a zamračil sa.
„Stalo sa niečo?“ spýtal sa ustarostene a jemne si ma pritiahol k telu.
„Nie, malo by sa?“ povedala som okamžite a usmiala sa. „Všetko je úplne úžasné.“ Vyslovila som klamstvo a radšej sa otočila smerom ku dverám.
„Vieš, že mi môžeš čokoľvek povedať,“ upozornil ma nežne a jednou rukou pohladil po vlasoch. „Som tu pre teba.“
Potichu som si povzdychla a otočila sa na neho. Opatrne som si stúpla na špičky a venovala mu nežný bozk.
„Viem,“ odvetila som a s láskou sa na neho usmiala. Úsmev mi oplatil a pobozkal ma rozlúčku. Hneď ako Matt zašiel za roh, pomaly som otvorila dvere a zbadala Annu, ktorá si do tašky balila kôpky oblečenia.
„Ty niekam ideš?“ spýtala som sa prekvapene a ďalej ju sledovala.
„Profesor sa rozhodol, že naša skupina ide tento večer kempovať do lesa,“ odvetila a na tvári sa jej objavila zhrozená maska. „Nemám rada stany, lesy a prírodu.“ Nahnevane stiahla obočie a aj s taškou sa postavila. „Keď sa zajtra nevrátim, tak ma zožral nejaký medveď,“ zasmiala sa a ja s ňou.
„Tak ti držím palce, divožienka!“ zakričala som za ňou, keď už odchádzala. Poslednýkrát mi zamávala a zatvorila dvere. Pomaly som si sadla na svoju posteľ a rozhliadla sa po izbe. Cítila som sa tak sama. Unavene som si ľahla do postele a sledovala, ako zapadá slnko. Netrvalo dlho, a ja som zaspala.
...
Pomaly som otvorila oči a podľa tmy, ktorá sa rozprestierala po celej izbe, som usúdila, že je ešte hlboká noc. Ospalo som si pretrela oči a posadila som sa. Cítila som, že únava ma už prešla a ja som rozmýšľala, čo robiť. Keď môj pohľad padol smerom do kúpeľne, nadšene som sa postavila a vybrala sa tam. Zapla som tam svetlo a do vane si začala napúšťať vodu.
Prstami som jemne prešla po jej hladine a nakoniec do nej pomaly vošla. Milovala som ten pocit, to uvoľnenie, ktoré som pritom cítila. Rukou som nahmatala penu do kúpeľa a trochu vliala do vane. O necelú chvíľu sa začala okolo mňa tvoriť vrstva peny a ja som s úsmevom oprela hlavu o jej okraj. Spokojne som tam ležala so zatvorenými očami a započúvala sa do zvuku kvapiek, ktoré s tichým bubnovaním dopadali na sklenené okno.
Ležala som tam necelých päť minút, keď som zrazu začula tiché vŕzganie, ktoré sa ozývalo z izby. Vystrašene som otvorila oči a môj pohľad okamžite dopadol na zrkadlo, z ktorého som videla do tmavej izby. Nič tam nebolo. Snažila som sa zatajiť dych, no napriek tomu som mala pocit, akoby som dýchala až príliš nahlas. So strachom som sledovala odraz a snažila sa zahliadnuť hocijaký pohyb.
„Asi to je tými starými parketami.“
Upokojovala som sa a znova sa vrátila do tej istej polohy, keď sa zrazu s hlasitým tresknutím zatvorili kúpeľňové dvere. Zhrozene som zvreskla a vyľakane hľadela na usmievajúceho sa Edwarda.
„Asi to je iba mnou,“ šepol a s pozdvihnutým obočím kráčal ku mne.
„Čo tu robíš?“ spýtala som sa zadychčane a zatajene ho pozorovala.
„Počul som, že Anna odchádza, a tak som si povedal, prečo ťa neprísť pozrieť. Pretože po tejto škole behá veľa uchylákov, ktorý sa vkradnú dievčatám v noci potajme do izby,“ povedal pohoršene, kľakol si na kolená a zvodne sa usmial. „Alebo možno iba preto, že na teba po nociach myslím.“
Moja tvár okamžite nabrala červenú farbu a ja som zahanbene sklopila oči.
„Bojíš sa?“ spýtal sa zrazu.
Záporne som zakrútila hlavou.
„Škoda, lebo to je strašne sexy,“ šepol a prstom pomaly prechádzal po okraji vani. So zatajeným dychom som sa mu zahľadela do očí, ktoré ma sledovali. Na perách sa mu zjavil jeden z tých jeho sexy úsmevov a prstom pomaly prechádzal po vrstve peny. S úžasom som ho sledovala, a až po chvíli si uvedomila, kam smeruje jeho pohľad.
„Hej!“ povedala som a rozpačito si penu pritiahla späť.
„Hádam sa nehanbíš.“ Jeho úsmev sa ešte rozšíril a zvedavo ma pozoroval. Vedela som, že moja reakcia ma hneď prezradí. Do tváre sa mi nahnala červeň.
„Trochu ti pomôžem,“ šepol a jednou rukou mi pomaly začal prechádzať po vnútornej strane stehna, zatiaľ čo mi uprene hľadel do očí. Vzrušene som vzdychla, keď jeho prsty prešli po mojom citlivom miestečku a rukami napäto stískala okraj vane. Keď som ucítila, ako do mňa jedným prstom vnikol, vzrušene som zaklonila hlavu a snažila sa dusiť ďalší vzdych, ktorý zo mňa vychádzal. Ruky som pomaly posúvala po okraji vani, až dokým som nenarazila na niečo ostré. Edward okamžite prestal a ja som prekvapene otvorila oči a zbadala, ako uprene pozoroval môj prst, ktorý krvácal.
„Edward,“ šepla som potichu, keď svojim zrakom ešte stále hypnotizoval môj prst. „Si v pohode?“
Pomaly zdvihol zrak a ja som prekvapene hľadela do jeho čiernych očí.
„V úplnom.“ Pery roztiahol do širokého úsmevu. Do ruky mi chytil tú moju a zamyslene sledoval kvapku krvi, ktorá mi stekala po prste. Nechápavo som ho sledovala a cítila strach. Nechápala som, čo sa deje. Zrazu mi svojím prstom jemne zotrel krv a priblížil si ho nosu. Zhlboka sa nadýchol a prst si priložil k perám. Jazykom pomaly prechádzal po prste a nakoniec slastne zatvoril oči.
„Edward!“ povedala som pridusene a zhrozene ho sledovala. Zrazu sa jeho zrak zdvihol a s úsmevom sa ku mne približoval. Zdesene som privrela oči a čakala na to najhoršie.
„Bella?“ ozval sa zrazu Annin hlas a ja som ich prekvapene otvorila. „Čo sa stalo?“ vyhŕkla okamžite, keď ma zbadala.
„Bol tu Edward, musela si ho vidieť!“ zašepkala som zúfalo a rozhliadala sa. Anna na mňa nechápavo hľadela.
„Bella, nikto tu nie je.“
Rýchlo som sa postavila a zabalila sa do uteráka.
„Ale ja som ho videla,“ protestovala som a snažila sa spracovať, čo sa vlastne stalo.
„Asi si len unavená, Bella,“ šepla Anna a ľahla si do postele. Prekvapene som sa zahľadela na vchodové dvere a nechápavo zakrútila hlavou.
„Asi máš pravdu.“
-----------------------------------------------------------------------
Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Dievčenská škola 18. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!