Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievča plné prekvapení - prológ + 1. kapitola

17.04.2010 (18:00) • KristinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 4615×

Dievča plné prekvapení

(Pri písaní som počúvala pesničku od Roberta Pattinsona Never Think)

Prológ:

Jediné, čo je na svete isté, je naša minulosť. Tú nemôžeme zmeniť. Žije prítomnosťou a od tej sa javí naša budúcnosť. Nikde nie je napísané ako budeme žiť o mesiac alebo, len o pár minút. Stačí aj malé rozhodnutie a náš život sa vydá inou cestou, inou akou malo ísť. To malé rozhodnutie vyzerá ako nič, ale môže náš život urobiť šťastnejším, ale aj môže nám urobiť zo života peklo. Tak málo a spôsobí tak veľa.

1. kapitola - Zoznámenie

Zaklopala som na dvere a vkročila dnu.

,,Prišla som sa rozlúčiť," povedala som Arovi pristúpila som k jeho stolu. Postavil sa z kresla a objal ma.

,,Budeš mi chýbať, Im. Nezabúdaj, že mi máš každé dva týždne zavolať. A zavolaj, aj keď prídete k nim domov."

,,Aj ty mi budeš chýbať a neboj sa, zavolám." Vyšla som z pracovne, prehodila si cestovnú tašku cez rameno a druhú som vzala do ruky. Pomaly som schádzala zo schodov. Rozlúčila som sa ešte s Gianou na recepcii a došlo som k bráne. Musela som ešte počkať na Carlisla. Nemôžem uveriť tomu, že budem môcť odísť na nejaký čas. Mám pocit, že snívam. Čo je totálna hlúposť, keďže som upír a nemôžu spať. Áno, som upír a pekne starí. Mám 118 rokov. Ale, keď to porovnáte s ostatnými, som tu vlastne skoro najmladšia. Chcete vedieť ako som sa ňou stala? Je to jednoduché sama som vyhľadala Ara, teda on to hovorí, so svojho ľudského života si nič nepamätám. Dobre priznávam, pamätám si to, že som niekoho veľmi milovala a on ma potom opustil. Vždy, keď si na to pomyslím cítim veľkú lásku, ale aj bolesť. Po premene upíra ma Aro adoptoval a to, len vďaka tomu, že som veľmi mocná. Ale ja vám svoju minulosť poviem inokedy. Už prišiel Carlisle a my sme vyšli von z hradu.

,,Carlisle, kde vlastne bývate?" opýtala som sa ho.

,,Minota, to je v Severnej Dagote," odpovedal. No to mi hneď uľahčí prenos.

,,Podaj mi ruku," vyzvala som ho. Nechápavo sa na mňa pozrel, ale ruku mi podal. Poriadne som ho chytila, zatvorila oči a nadýchla sa. Začala som sa sústrediť na Severnú Dagotu, mestečko Minota a premiestnila sa s Carlislom. Všetko prebehlo behom 3 sekúnd. Otvorila som oči a predo mnou stál velikánsky dom. Bol nádherný a to som ešte nebola dnu. Carlisle len neveriacky pozeral okolo seba.

,,Ako si to spravila?"

,,Vravela som ti. Som plná prekvapení." Carlisle šiel ku dverám a ja som ho nasledovala. Otvoril ich a vošiel dnu.

,,Som doma," zavolal do útrob toho krásneho domu. Prvá k nám prišla žena s mahagónovými vlasmi, ktoré jej siahali do pol pása na tvári mala šťastný úsmev. Keď ma zbadala prekvapila sa, ale aj tak sa naďalej usmievala.

,,Vitaj doma," privítala Carlisla. Bola to Esme, jeho manželka. Dala mu pusu a potom ho objala.

,,Esme, dovoľ aby som ti predstavil Im. Istý čas tu s nami bude bývať," predstavil ma.

,,Veľmi rada vás spoznávam pani Cullenová, Carlisle mi o vás rozprával," pristúpila som a natiahla k nej ruku.

,,Aj ťa rada spoznávam, Im a prosím ťa, tykaj mi," usmiala sa na mňa a potriasla mi rukou.

,,Kde sú ostatný?" spýtal sa Carlisle.

,,Dnes nastúpili do školy," odpovedala proste, ,,a volali z nemocnice. Máš k nim prísť, čo najskôr."

,,No, aby som to šiel vybaviť. Im, dúfam, že ti nebude vadiť, keď ťa tu nechám s Esme?"

,,Ale iste, že nie. Vybav si, čo potrebuješ," uistila som ho. Zobral si kľúče od auta a odišiel.

,,Máte pekný dom."

,,Och ďakujem, si milá. Poď, ukážem ti tvoju izbu," povedala mi a šla hore schodmi. Nasledovala som ju. Na poschodí mi povedal kto má, kde izbu a vyšla ešte po jedných schodoch hore. Dostali sme sa na druhé poschodie, čo bolo aj posledné. Veď predsa nebývajú v paneláku. Boli tu len dvoje dvere. Esme otvorila tie napravo. Ocitli sme sa v nádhernej izbe. Manželská posteľ sa opierala o jedinú voľnú stenu. Na ostatných boli poličky na uloženie osobných vecí, plazma, hifi veža, stolík a ďalšie dvere. Izbu presvetľovali dve veľké okná vďaka, ktorým bolo vidieť na les.

,,Jedny dvere vedú do šatníka a druhé do kúpeľne. Nechám ťa, aby si sa mohla vybaliť. Keď budeš niečo potrebovať, tak povedz," a odišla.

,,Ďakujem," som za ňou stihla ešte zavolať. Z ramena som si zvesila cestovnú tašku, položila ju na posteľ a s kufrom som sa vydala do prvých dverí. Trafila som sa správne. Bola som v šatníku. Vo veľkom šatníku. Bol asi taký veľký ako izba. Odzipsovala som kufor a začala ukladať oblečenie do skríň. Keď som mala hotové vytiahla som si z vrecka mobil a zavolala Arovi. Zdvihol to až na druhé zazvonenie.

,,Im, prečo ti to tak trvalo?" kričal.

,,Ahoj, tati aj ja ťa rada počujem a prepáč. Práve som si vybalila kufor."

,,Dobre. Povedz, ako ťa prijali?"

,,No, ešte neviem. Spoznala som zatiaľ, len Esme. Ostatný sú v škole."

,,Už budem musieť končiť. Nezabudni, že mi máš o dva týždne zavolať," napomenul ma a položil.

Vybalila som si cestovnú tašku. Veľa tam toho nebolo. Len notebook, USB kľúče a cédečká s obľúbenými pesničkami a tri jablká. Tie som si položila na stolík vedľa postele. Čo budem teraz robiť? Už viem.

Zišla som dole do obývačky a povedala som Esme, že sa idem nachvíľku prejsť do lesa. Šla som ľudskou chôdzou. Veď sa nemám kam ponáhľať. Len tak som sa prechádzala vnímala vôňu a zvuky lesa. Bolo to tak upokojujúce. Zaštítila som svoj pach a pozorovala zvieratá okolo seba. Mravcov, ktorí nesú rôzne kúsky lístia a vetvičiek do mraveniska. Kvety, ktoré sú síce slabé, ale dokázali sa prevŕtať tvrdou zemou. Zvieratá, ktoré sa prebúdzali zo zimného spánku a mnoho ďalšieho. Je ohromujúce ako niektoré zvieratá dokážu vedľa seba žiť a ľudia alebo upíry pri sebe niekedy nevedia byť, ani päť sekúnd. Pomaly som sa vracala naspäť k domu.

Pred domom parkovalo Volvo a cítila som čerstvý pach piatich upírov. Nervózne som otvorila dvere a vkročila dnu. Len, čo som zavrela dvere, objalo ma dievča s krátkymi strapatými čiernymi vlasmi. Alice.

,,Rada ťa spoznávam, Im. Zajtra pôjdeme na nákupy. Vyrazíme o ôsmej ráno a prídeme, keď poviem, že je toho dosť. Máš tu strašne málo oblečenia," krútila nad tým hlavou, ,,ale celkom dobrý vkus. Veď zajtra ti ho ešte zlepšíme," švitorila ďalej.

,,Alice, nechaj ju, nech aj ona niečo povie. Takým to tempom, odtadeto utečie," napomínal ju Emmett. Vážne sa podobá na Felixa, ale ten je o niečo vyšší a svalnatejší.

,,Nemusíš sa o mňa báť Emmett. Ja sa len tak niečoho nevyľakám a navyše Carlisle ma upozornil na správanie, podaktorých osôb," upokojila som ho.

,,Dobre," povedal a odkráčal k Rosalie.

,,Vitaj u nás. Dúfam, že sa ti u nás bude páčiť," privítal ma Edward.

,,Ďakujem."

,,Budem opakovať, ale nijak inak sa to nedá. Vitaj," a usmial sa na mňa Jasper.

,,Zrejme budem musieť aj ja. Vitaj u nás a držím ti palce aby si to pri Emmettovi a Alice vydržala," popriala mi Rose.

,,Ďakujem za privítanie. Dúfam, že vám nebudem zavadzať alebo vás nejako obťažovať."

,,To ho sa nemusíš báť, aspoň tu bude veselšie. Teda ak máš rada vtipy?" uisťoval sa Emm.

,,Samozrejme, že mám. Bez smiechu sa nedá žiť." uistila som ho. Posadali sme si do kresiel a prišla aj Esme a začali mi klásť otázky.

,,Ako si sa spoznala s Carlislom?" opýtala sa ma Alice.

,,Zrovna som vychádzala z výťahu," začala som rozprávať, ,,keď Gianna vyslovila Carlislovo priezvisko. Od Ara som o vás už veľa počula a Carlisle bol mojím vzorom. Podľa Arovho popisu som spoznala Carlisle. Hneď som sa naňho vrhla. Musel sa ma naľakať," nad tou spomienkou som sa zasmiala. ,,Správala som sa ako bubertiačka, ktorá vidí nejakú slávnu osobnosť. Začali sme sa rozprávať. Teda skôr ja som mu stále niečo hovorila, zrejme mi poriadne ani nerozumel. Až na konci som mu povedala svoje meno a chcel mi niečo povedať, ale to sme už boli Ara. Potom sme sa stretli v mojej knižnici, kde som práve prepisovala papiere z misie. Pozrel sa na niektoré výskumy a potom sme sa rozprávali," dorozprávala som.

,,Na akom poste v garde si?" spýtal sa ma Jasper.

,,Veľmi vysoko. Som Arova adoptovaná dcéra." boli v miernom šoku. To zrejme nečakali.

,,Takže tú pozvánku, čo sme dostali pred viac, ako 90 rokmi sa týkal teba?" chcela vedieť Alice.

,,Áno. Aro bol dosť sklamaný, keď ste neprišli. Chcel sa Carlslovi mnou pochváliť. Dokonca rozmýšľal o tom, že pre vás niekoho pošle, ale upokojila som ho." To by bolo.

,,Prečo ťa volajú Im. Určite to nie je tvoje meno," pýtala sa Rose.

,,Moje meno je Isabella, ale veľmi sa mi nepáčilo, keď mi hovorili Bella, Is, Isa, Ella alebo tak nejako, tak Caiusov syn Peter vymyslel Im. Prvé písmena mojich dvoch mien," vysvetlila som im. Edward sa v tom postavil a vybehol hore schodmi potom som už len počula buchnutie dverí. Povedala som niečo?

,,Nechcela by si somnou bojovať?" pýtal sa Emm, ,,či by si ma porazila."

,,Emme, neuraz sa, ale teba by som porazila aj so zaviazanými očami."

,,To by som chcel vidieť. Mňa ešte nikto neporazil." Jasper si odkašľal. ,,Teda pár krát ma porazil Jasper a Edward, ale nemal som vtedy náladu na boj. Nebol som vo svojej koži, ale teraz som, takže si môžeme dať taký malý súboj," vyzval ma.

,,Emmett, teraz sa mi vážne nechce znižovať tvoje ego, lebo v noci by sa mi to vyplatilo." Ešte potrebujem, aby podo mnou Rose utešovala Emmetta pomocou sexu, že aspoň v tom ho nikto nemôže poraziť, aj keď si myslím, že sa tomu nebudem môcť vyhnúť.

Všetci okrem Emma a Rose sa zasmiali. Zrejme ma pochopili.

Prišiel Carlisle z nemocnice a odobrali sme sa do jeho pracovne. Musím povedať, že má pekne veľkú knižnicu v pracovni. Na troch stenách boli zaplnené police plné kníh a na štvrtej boli obrazy. Spoznala som Caiusa, Ara a Marcusa na veľkom obraze v zlatom ráme. Na ostatných som nevedela rozpoznať nič pre mňa známe.

,,Tie všetky si maľoval ty?"

,,Áno. Na tom to," ukázal na prvý obraz, ,,je zobrazený Londýn v dobe, keď som tam žil. Vedľa neho je Londýn o 10 rokov neskôr," a takto pokračoval s každým obrazov. Bolo to veľmi zaujímavé rozprávanie.

,,V nemocnici som rozmýšľal nad tým, že by som ťa mohol prihlásiť do miestnej školy, samozrejme, keby si chcela a bolo by dobré, keby ti Jasper spravil nové papiere aby si mohla vystupovať ako moja príbuzná," navrhol.

,,Rada nastúpim do školy aspoň zistím, či sa ľudia zmenili od doby, čo som chodila do školy a s tými papiermi súhlasím. Nebude to také nápadné," pritkala som.

,,Dobre teda, poviem Jasperovi, aby to vybavil dajme tomu, že budeš moja neter," navrhol, ,,môj brat mal so ženou nehodu, pri ktorej zomreli a keďže som jediný príbuzný, tak ťa pridelili mne. Áno to by mohlo byť," mrmlal si pre seba. Ja som sa zatiaľ premiestnila do svojej izby. Osprchovala som sa a obliekla sa do čistého oblečenia. Sadla som si do tureckého sedu položila si ruky zvoľna na kolená a začala zhlboka dýchať. Sústredila som sa len na dýchanie. Nádych a výdych. Vôkol seba som nič nevnímala. Meditovala som.

Tak, prvý deň máme úspešne za sebou.

OoZhrnutieoO

Autor: KristinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievča plné prekvapení - prológ + 1. kapitola: