Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievča plné prekvapení - 9. kapitola

19.07.2010 (20:00) • KristinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2435×

9. kapitola - Bola to chyba

Neľutuj to, čo bolo, ale to, čo mohlo byť a nebolo

„Aj ja ťa milujem, Im."

***

Ležala som na Edwardovi a užívala si jeho blízkosť. Prechádzal mi prstami po chrbte a niekedy mi spravil nejaké upokojujúce koliesko.

„Je správne, že sme spolu?" spýtala som sa ho pochybovačne.

„Samozrejme, že je. Ty miluješ mňa, ja milujem ťa, nie je čo riešiť."

„Ale keď ja neviem. Nie som si istá tvojou láskou. A navyše sa poriadne nepoznáme. Ako si môžeš byť istý, že ťa milujem, a že ťa nikdy neopustím. Čo keď stretnem toho upíra, ktorého milujem, aj keď si na neho nepamätám, a spozná ma? Bude ma stále milovať a ja si spomeniem, a budem chcieť byť s ním, čo by si potom spravil. Alebo keby si zistil, že Bella je upírka. Vrátil by si sa k nej?" pýtala som. Na rozum mi neustále prichádzali nové a nové otázky a čím ďalej, tým viac som pochybovala o tom, čo robím.

„Keby si stretla toho upíra a chcela by si s ním byť, nestál by som ti v ceste, lebo ťa milujem a chcem, aby si bola šťastná, a keby Bella bola upírka, neviem, ako by som sa zachoval. Musel by som všetko zvážiť a  podľa toho, ale nemyslím, že niekedy k tomu dospejem, lebo Bella je mŕtva. Alice nevidí jej minulosť." Toto by ma malo upokojiť. Jáj. Celá moje myšlienky sú pomiešané. Nedokážem sa v nich vyznať.

„Ale ja neviem, či robíme správnu vec. Pomyslenie na to, že by si si našiel niekoho iného a mňa opustil, tvárili by sme sa ako priatelia alebo by sme sa už nikdy nevideli, nechcem taký život."

„Im, prečo stále myslíš na to, že by som ti ublížil? Žeby som ťa opustil? Raz som lásku stratil a vie aká je to bolesť a nechcem to znovu zažiť." Jeho slová boli také milé a sladké. Veľmi mi pomáhali, aby som si dokázala usporiadať myšlienky.

„Lebo som k tomu vycvičená, aby som myslela na zlé veci. Nikdy si nepočul o tom, že život nie je fér?"

„U mňa sa toho nemusíš báť. Nikdy ťa neopustím. Vždy budem stáť pri tebe, až keď sa rozhodneš, aby som odišiel, odídem."

„To ti neverím, koľko krát som ti povedala, aby si mi dal pokoj a ty si aj tak pokračoval vo svojom omamovaní," obvinila som ho.

„Ja viem, ale po tom, čo som videl to video, som ťa nemohol nechať len tak ísť. Musel som bojovať a nakoniec sa to aj vyplatilo. Sme spolu," a pohladil ma po tvári.

„Mali by sme ísť domov, budú mať o nás strach."

„To máš pravdu." Tak sa teda šlo. Pozbierali sme si svoje veci, obliekli sa do toho, čo sa dalo obliecť a vydali sa domov.

Doma to vládlo hurhajom. Všetci boli veselí z toho, že sme sa s Edwardom dali dohromady, ale ja som z toho stále nemala dobrý pocit. Preboha, kedy a ako zistím, že nás vzťah má nejakú cenu a ak áno, tak akú?

Život je nevyspytateľný, nikto nevie, ako sa nás život vyvinie, dokonca ani Alice. Veď tá má vízie podľa rozhodnutia. Budúcnosť nie je nikde vyrytá. Môžeme len žiť prítomnosťou a nikdy neplánovať budúcnosť. Môžeme len hádať a aj tak sa zmýlime. Ten, kto vie, ako bude vyzerať, sa mýli. To nikto nevie. Prítomnosť je skvelá, najmä keď je šťastná, ale niekedy plány pre budúcnosť v zlých časoch sú lepšie. Veď nádej umiera posledná. Minulosť, tú už nezmeníme. Je proste taká, aká je a môžeme si len zlých rozhodnutí brať ponaučenie, aby sme sa nespálili, ako predtým. Ani ja už nezmení to, čo bolo a ako som žila. Minulosť riešiť nemusím, ale niekedy minulosť doháňa prítomnosť a budúcnosť, čo sa nevypláca. Je dobré, ked máš v sebe pokoj a čistú myseľ. Treba zabudnúť na to zlé a spomínať na to dobré. Na to, čo sme prežili, či s priateľmi, milencami, rodinou alebo niekým iným. Hlavne, že sme boli v tej chvíli šťastný a že na ňu nezabudneme.

Do života ti môže niekto vstúpiť a odísť a ty na neho zabudneš, ale môže byť aj niekto, kto do neho vstúpi a navždy zostane v tvojom srdci.

Je prekvapivé koľko ľudí môžeme spoznať, ale ešte prekvapivejšie je, koľko ľudí nás môže sklamať. Nechcem znova cítiť bolesť, keď sa budem s Edwardom rozchádzať. Neviem prečo, ale cítim, že nás vzťah nevydrží dlho. Vôbec sa mi to nepáči. Vieme, že Edward myslí svoje slová vážne, ale ja proste nemôžem.

O štyri týždne neskôr:

Môj vzťah s Edwardom už trvá štyri týždne a ešte sa neobjavilo nič, čo by nám ho mohlo skaziť. Môj pocit ma však stále neopúšťal. Edward je úžasný. Či v posteli alebo ako spoločník. Je to gavalier najvyššieho stupňa. Priznal sa, že by ma najradšej stále nosil na rukách a nikdy ma nepustil z postele. Každý deň mi dával kyticu ruží, ale po štyroch dňoch som mu to musela zatrhnúť, lebo som ich nemala už kam dávať a bolo mi ich ľúto vyhodiť, tak mi dával po jednej.

Boli sme si zakorčuľovať celá rodina okrem Alice a Rose, tie totiž nemohli. Obidve sú tehotné. O tom, že je Rose v druhom stave sme sa dozvedeli tri dni potom, čo sme prišli s Edwardom ohlásiť, že sme spolu. Nedávali si pozor, alebo Rose už chcela byť tehotná, to neviem a nemienim to zisťovať a otehotnela. Ale aj s Alice v tehotenských šatách sú veľmi krásne. Tehotenstvo ich kráse prispelo. Obe sú už pekne guľatučké a Alice by nás neraz najradšej vytiahla na nákupy, lebo si nemá kvôli malému, čo obliecť, keďže sa jej zväčšuje brucho a ona si kupuje oblečenie presne na mieru. Ešte, že som jej to zatrhla inak by tie obchody nemuseli ani zatvárať, lebo by v nich bola každý deň. Emmett sa každý deň s malým rozpráva a hovorí mu, čo všetko spolu podniknú. Pri niektorých veciach som musela skoro až plakať od smiechu. Malého chcel vziať druhý deň na lov medveďov, že treba zaúčať už od mala. Esme mala toho veľa na práci. Musela pristavať viaceré izby a potom ich zariadiť tak, aby vyhovovali Rose aj Alice. To teda bolo. Keďže sa nevedelo aké bude to dieťa pohlavia, kúpilo sa toho narovnako pre dievčatá a pre chlapcov.

Boli sme všetci dole v izbe, keď sa Emmett ozval.

„Čo keby sme sa stavili o pohlavie detí. Či budem mať syna, alebo dcéru a či neter, alebo synovca."

„Ako sa môžeš o niečo také vsadiť?" spýtala sa ho pohoršene Esme..

„Normálne, tak čo myslíte? Podľa mňa budú obidvaja chlapci."

„Ja si myslím, že nie. Obidve budú dievčatá," povedal Jasper.

„Ja neviem, nech je to už hocičo, pripomínam si slona," povedala smutne Alice.

„Z medicínskeho hľadiska, by to malo byť dievčatko a chlapec," pripomenul Carlisle. „Rose bude mať chlapčeka a Alice dievčatko. Všetko tomu nasvedčuje, najmä vaše správanie."

„Súhlasím s tebou, drahý," pritkala mu Esme.

„Myslím, že nie. Podľa mňa Alice čaká dvojičky. Veď sa pozrite na to, aká je, s prepáčením, tučná. Je to neobvyklé na tento týždeň. Takže Rose bude mať chlapca a Alice chlapca s dievčatkom," vyhlásila som. Všetci s na mňa prekvapene pozerali. Zrejme nepočítali s niečím takým. Tak to je teda pre nich veľké prekvapenie.

oOZhrnutieOo

Autor: KristinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievča plné prekvapení - 9. kapitola: