Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievča plné prekvapení - 8. kapitola

13.07.2010 (08:00) • KristinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2257×

8. kapitola - Domov, sladký domov

Opatrne sme vyšli z Volterry a namierili si to do parku, kde bola spravená cesta pre korčuliarov. Edward vyzeral ako keby by ma mal každú chvíľu zabiť. Vôbec sa mu nečudujem, aj ja mám chuť si nafackať, ale keď sme už začali, tak to môžeme dokončiť. Netuším, čo ma to napadlo. Upír a na korčuliach. Kto to kedy videl. Prichytávali sme sa každého stromu, aby sme sa niekde nestrepali a keď sme už konečne boli na mieste, tak sme sa pustili.

,,Boh s tebou," povedala som Edwardovi a pomaly som sa pohybovala po ceste. On sa zhlboka nadýchol a nasledoval ma. Musím priznať, že to nebolo až také hrozné. Síce sme párkrát spadli, ešteže sa nám nič nemôže stať, ale šlo nám to dobre. Po čase sme sa do toho dostali a zahrali sme si preteky.

Do Volterry som sa dostala celá udýchaná, viem, že sa upír nedá vyčerpať alebo unaviť, ale tie korčule majú niečo v sebe.

„Tak, čo? Vrátiš sa?" spýtal sa ma Edward v garáži.

„Pod podmienkou, že si to ešte niekedy zopakujeme a zavoláme aj ostatných," navrhla som mu.

„Beriem," a tleskli sme si rukami. Šla som si teda vziať svoje veci, bez ktorých sa nezaobídem a rozlúčila som sa s ostatnými. Neboli z toho zrovna dvakrát nadšení a ani mne sa nelúčilo ľahko.

S Edwardom som sa stretla pred bránou, kde mi ako pravý gavalier vzal tašku, ktorú som mala. Musela som sa zasmiať. Chcel mi ju hodiť do pripraveného auta, ale ja som len pokrútila hlavou a chytila ho za ruku. Prešiel mnou malý elektrický náboj a určite ho pocítil aj Edward, ale nič som si z toho nerobila.

„Premiestnime sa," vysvetlila som mu po jeho nechápavom pohľade. Kto vie, čo si myslel.

„Dobre."

Chytila som ho aj za druhú ruku a zavrela oči. Začala som sa sústrediť a premiestnila som sa na dobre známe miesto. Na miesto, ktoré považujem za domov, aj keď mi tam nehovorili pravdu. Bolo to jednoduchšie, ako som čakala.

„Im," kričala Alice a vrhla sa na mňa. Už mala väčšie bruško, ako som si stihla všimnúť.

„Toto nám už nikdy nemôžeš spraviť, vieš čo sme sa natrápili?"

„Dobre Alice, ale nemusíš ma zaškrtiť."

„No tak Alice, pusti nás k nej. Aj mi ju chceme privítať," dohováral jej Emmett a snažil sa ju zo mňa dostať.

„Ďakujem," povedala som mu, keď sa mu to podarilo. No potom sa na mňa vrhol on a skoro mi vyrazil dych.

„Emmett, pozri sa na seba. Mne hovoríš, aby som ju pustila a ty ju pritom drvíš." Tak ma teda pustil a prenechal miesto ostatným. Esme mi dohovárala, aby som to už nikdy nespravila a že veľmi ľutuje toho, že mi klamali, ale nevedeli, či mi môžu veriť a také ďalšie kecy. S každým som sa privítala a šla som si odložiť tašku do izby.

„Ideš so mnou na lov?" spýtal sa ma Edward.

„Vieš, že aj idem," odpovedala som mu. Veď malý lov mi nezaškodí a ešte sa aj zabavím. Prezliekla som sa a hneď  vbehla do lesa. Počula som, ako beží za mnou, ale nezastavila som. Aj tak ma dobehne, čiže je to jedno. Dobehol ma a chytil ma za ruku. Vytrhla som sa mu, ale nejako som nepočítala s blatom, na ktorom som stála a spadla som do neho.

„Do riti," zahrešila som si v duchu. Edward sa mi samozrejme smial. Tak som ho naštvane potiahla k sebe do blata. Blato bolo dosť veľké, takže sa mal, kde strčiť. Pekne bozkával to blato. Jeho hlava rýchlo vystrelila hore a začal to blato vykašlávať. Teraz som sa smiala ja. Nečakala som však jeho správanie. Zdrapil ma do náruče a vyobímal ma. Takže som bola od blata aj spredu, aj zozadu. Odstrčila som ho od seba tak, aby znova spadol do toho blata. Len teraz chrbtom.

„A sme si kvit," povedala som mu a zasmiala sa.

„Veď ty ešte uvidíš," a chytil blato do ruky a hodil mi ho do tváre. No fuj. Začali sme sa ním ohadzovať. Bolo nám to úplne jedno, aj tak sme už boli špinavý. Keď sme minuli všetko blato, tak sme si zahrali naháňačku. Párkrát som využila to, že sa môžem premiestňovať, ale potom som prestala. Keď sa konečne dopracovali k tomu, načo sme tu boli, tak sme si dali preteky, kto ako prvý chytí pumu. Vyhrala som. Bola veľmi lahodná, najmä, keď bola, ako symbol víťazstva. Edward sa musel uspokojiť s medveďom. Tak mu treba. Šli sme ešte na lúku, kde sme sa rozprávali. Edward mi povedal celú svoju minulosť a ja zas tu svoju. Meno Bella už ani jeden z nás nespomenul. Budem sa musieť naučiť žiť po Edwardom boku ako sestra, priateľka a nie životná láska. Tak mi chýbajú jeho bozky. Bozkávali sme sa len dvakrát a zakaždým to jeden z nás pokazil. Raz on a raz ja. Ale, čo sa dá robiť, život je už taký.

Život je pes a pes je najlepší priateľ človeka.

Nedokážem byť pri jeho boku a pritom vedieť, že miluje niekoho iného na koho sa podobám. Veď aj ja stále milujem muža, čo ma opustil ešte, keď som bola človek. Cítim veľkú bolesť, keď na to pomyslím, ale aj nehynúcu lásku. Rada by som ho znova stretla a dúfam, že keď ho stretnem na všetko si spomeniem. Bolo by krásne, keby si na mňa pamätal a spoznal ma. Viem, že ma upíry život zmenil. Som krásna, teda podľa ostatných.

„Mali by sme sa už vrátiť," vyrušil ma Edward z mojich myšlienok.

„To by sme mali, ale myslím, že nás Alice do domu ani nevpustí, keď budeme takýto špinavý," priznala som mu. „Čo by si povedal na kúpanie v jazere," navrhla som.

„Už aby sme tam boli." Rozbehli sme sa teda tým smerom. Keď sme tam boli len sme sa vyzuli a skočili. Voda bola úžasná. Slnko už zapadalo a nachvíľu vykuklo spoza mrakov, takže pridalo na kráse jazera. Edward však vyzeral krajšie. Slnečné lúče sa od neho odrážali ako od diamantu. Aj ja som tak vyzerala, sme predsa upíry, ale nedalo sa popísať, ako krásne vyzeral. Moja sánka len klesala stále nižšie a nižšie. Do úst sa mi naliala voda, ale nevadilo mi to. Poriadne ma to slnko naštvalo, keď zašlo. Zaplávali sme si spolu a potápali sa. Bola veľká zábava. Na brehu sme sa špliechali vodou. Edward to nakoniec vzdal, lebo viditeľne som vyhrávala. Šiel si ešte zaplávať a ja tiež. Pláva som dlho až skoro do stredu jazera, kde som sa otočila na chrbát a splývala som. Bolo to veľmi upokojujúce. No zrazu ma niečo zdraplo zdola za pás a vtiahlo ma to pod vodu. A to niečo bol Edward. Veľmi sa smial. Kopla som ho pod vodou medzi nohy a rýchlo pláva na breh.

„Im, počkaj," kričal na mňa. No to iste.

„No tak, veď to nič nebolo," vravel mi pri kraji. „Prepáč, nehnevaj sa, ale nedokázal som odolať," a chytil si moju tvár do dlaní. Doslova som sa topila v tých jeho krásnych zlatých očiach. Nesmelo som sa na neho usmiala.

„Ospravedlnenie sa prijíma," povedala som mu. Usmial sa na mňa a dal mi malú pusu na líce. Neviem, čo ma to popadlo, ale chcela som viac. Vplietla som mu prsty do vlasov a pritiahla si ho bližšie. Jemne som ho pobozkala. Bol prekvapený, ale bozk mi opätoval. Ruky mi obtočil okolo pása a pritiahol si ma na seba. Jednou rukou mi prechádzal po chrbte a druhou ma držal za zadoček. Bozk priberal na vášni. Bozkávali sme sa čím dlhšie, tým tvrdšie. Presunula som jednu svoju ruku z jeho vlasov na hruď a odopínala mu gombíky na košeli. Presunula som tam aj druhú ruku a vyzliekla som mu ju. Edward zatiaľ stihol mi odopnúť podprsenku a dostal sa k okraju trička, ktoré pomaly nadvihoval.

„Milujem ťa Edward," vzdychla som mu do úst.

„Aj ja ťa milujem..."

oOZhrnutieOo

Autor: KristinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievča plné prekvapení - 8. kapitola: