Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievča plné prekvapení - 3. kapitola

02.05.2010 (20:30) • KristinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2898×

Dievča plné prekvapení

3. kapitola - Čože?

Alice prestala kričať. Nechápavo som na ňu pozrela. Bola v poriadku. Mala otvorené oči a ani nevyzerala, že tu pred tromi sekundami kričala.

„Je ti dobre?" pýtal sa Edward.

„Áno, už áno. Prešlo to," vydýchla.

„Ale aj tak ťa prezriem," povedala som rozhodne. Emmett ju položil na gauč a ja som ďalej prehmatávala jej brucho pritom som si všimla, že má oči ešte černejšie ako noc.

„Alice, kedy si bola naposledy na love?"

„Dva dni predtým, než si prišla aj s Jasperom," odpovedala.

„A čo ste lovili?" vyzvedala som.

„Ja som mala dve srnky a Jasper jeleňa. Prečo ťa to zaujíma?" Otvorili sa dvere a v nich bol Jasper a za ním Rose a prišiel už aj Carlisle. Hneď boli pri nás a Carlisle prezrel Alice.

Rýchlo som sa vydala do svojej izby a otvorila si notebook. Začala som čítať článok o jeleňoch. Keďže je jar, Alice kľudne môže ... Vzala som si notebook so sebou a šla do obývačky.

„Nedokážem pochopiť, čo sa ti mohlo stať," vravel zmätene Carlisle.

„Ale ja áno," prerušila som ho. „Si tehotná." Všetci sa na mňa pozerali, ako keby mi šibalo.

„Hlúposť, upíry nemôžu mať deti," oponovala mi Rose.

„Ale áno, môžu mať," opravila som ju. „Je tu síce pár podmienok, ktoré sa musia dodržať, ale upíry deti môžu mať. To by som potom nemohla byť teta," máličko som sa zasmiala.

„Alice, vravela si, že si bola s Jasperom na love dva dni predtým ako som prišla a pritom máš oči čierne ako noc. Ty si mala srnky a Jasper jeleňa a navyše teraz je ich obdobie párenia. To je prvá podmienka. Zrejme ste si po love aj užili, mýlim sa snáď?

„Nie," zašepkala Alice a uškrnula sa.

„Od vtedy prešli už štyri dni a to je čas, kedy dáva dieťa najavo, že je medzi nami. Preto tá bolesť, ale nemusíš sa báť, už sa opakovať nebude. A máš dokonca na bruchu modrinu, čo je u upírov možné, iba vtedy, keď čakajú dieťa," vyhlásila som. Všetci boli v šoku. Musela som čakať asi tri minúty, kým vstrebali všetky informácie.

„Takže, ja som tehotná," hlesla Alice.

„No, už to tak bude."

„To ale musíme ísť na nákupy a zariadiť mu izbu," a vstávala.

„Zadrž," prikázala som jej. „Nariaďujem ti oddych a žiadny stres. Keď chceš, aby bolo dieťa zdravé a ty tiež budeš sa riadiť tým, čo ti poviem!"

„Dobre," hlesla.

„Po prvé," začala som jej vravieť, „budeš častejšie piť srnčiu a jeleniu krv a po druhé budeš tiež jesť ľudské jedlo, žiadne protesty sa neprimajú. Zatiaľ je to všetko," rozkázala som.

„Koľkých upírov poznáš a majú deti?" pýtal sa ma Carlisle v jeho pracovni. Chcel sa somnou rozprávať o tehotenstve upírov.

„Vo Voltere je ich dosť a poznám ešte aj mimo Talianska," priznala som.

„Prosím povedz mi, ako prebieha tehotenstvo upíra," poprosil.

„Carlisle, tu máš môj notebook a v tomto USB kľúči nájdeš odpovede na všetky svoje otázky," povedala som mu a napchala mu do rúk svoj notebook a odišla.

Keďže už bolo po 23:00 hodine chcela som ísť meditovať, ale vyrušilo ma klopanie na rám dverí. Bola to Rose.

,,Poď ďalej," vyzvala som ju. ,,Sadni si," a poklepala som na miesto vedľa seba.

,,Neviem, koľko ti toho Carlisle o mne rozprával alebo Aro, ale chcela by som ťa o niečo požiadať," vravela nervózne.

„Viem o tvojej minulosti vlastne všetko, ale z tvojho pohľadu je to určite iné ako z Arovho. Čo môžem pre teba spraviť?" usmiala som sa na ňu.

„Jediná vec, ktorú na upírom živote nenávidím je, že nemôžem mať deti a teraz, keď vidím, že je to možné, prišla som ťa poprosiť, aby si mi poradila, čo mám robiť preto, aby som otehotnela. Samozrejme, že nie hneď teraz, keď je Alice tehotná, ale nejako po narodení jej dieťaťa. Či by si bola taká ochotná a pomohla mi," šepkala.

„Rada ti pomôžem," a objala som ju okolo ramien. ,,Bolo by najlepšie, keby ste si s Emmettom užili posledné chvíľky sexu, lebo potom budete dva týždne bez neho a mala by si začať loviť srnky a Emmett jelene, bez výnimky," poradila som jej.

„Ďakujem," a objala ma. Potom odišla, Emmettovi oznámiť novinu. Zrejme ma dorazí. Zavrela som oči a začala zhlboka dýchať, ako vravel môj učiteľ, treba dýchať bránicou a nie pľúcami. Bohužiaľ ma znovu vyrušilo zaklopanie. Otvorila som oči a pred posteľou stál Edward. Čo ten odo mňa môže chcieť?

„Čo je?" spýtala som sa.

„Ja, ja ti chcem poďakovať," vyslovil. Čože? „Chcem sa ti poďakovať za to, že si moju rodinu spravila šťastnejšiu. Keby nebolo teba, doteraz by sme sa trápili, čo je s Alice a Rose by bolo naďalej smutná, aj keď by to nebolo vidieť, naďalej by tu bola pochmúrna nálada, ktorú spôsobujem. A tiež sa chcem ospravedlniť za svoje správanie. Nahnevala si ma tým, že si mi pripomenula minulosť, ktorá bolí a pritom si to nemala z kadiaľ vedieť a hnevá ma, že ti nemôžem čítať myšlienky. Stalo sa mi to len raz a to súvisí s tou minulosťou, ktorá bolí," priznal zahanbene. Wow. On sa mi ospravedlňuje a dokonca mi ďakuje. To je veľký obrat o sto osemdesiat stupňov. Naozaj ma prekvapil. Zrejme nebude taký veľký blbec ako som si myslela. Len som mu na to prikývla.

„Ehm, mohla by si ma naučiť meditovať?" spýtal sa nervózne.

„Načo?"

„Aby som si mohol vyčistiť myseľ a nemusel počúvať tie otravné myšlienky," vypadlo z neho. Prečo mám pocit, že na niečo zabudol? No čo už. Ako mu odpoviem? To je otázka. Keď poviem áno známe to, že budem s ním musieť tráviť oveľa viac času, čo by ani tak nevadilo, ale keď on to zrejme nepochopí, veď mne trvalo vyše šesť mesiacov kým som pochopila, čo presne mám spraviť preto, aby som si vyčistila myseľ a ostatné veci. Zrejme ho pri vysvetľovaní zabijem. Keď poviem nie, bude to vyzerať, ako keby som mu nič neodpustila, aj keď som nemala čo a tiež, že nepodporujem súrodenecké vzťahy. Pre Boha.

„Môžem to skúsiť, ale dopredu ťa upozorňujem ide ti o život," navrhla som. Prekvapene na mňa pozeral.

„Dobre," povedal. Sadol si vedľa mňa a pozoroval ma. Čo chce?

„Mohli by sme začať už dnes?" spýtal sa. Ách.

„Tak daj si nohy do tureckého sedu alebo tak, aby si mal pohodlie," prikázala som mu a začala vysvetľovať, „v meditácii ide o to aby si sa ponoril do svojho vlastného vnútra, s cieľom nájsť v sebe to božské, počúvať to dokonalejšie Ja. Je to v podstate relax pre dušu aj telo, pretože telo je uvoľnené a môže sa regenerovať a duša sa dostáva do sfér, z ktorých pochádza. No byť v tom úspešný nie je také jednoduché. Meditáciu sa treba naučiť a tvoje vlastné ego a rozmaznaná myseľ budú tvojimi nepriateľmi. Myseľ totižto stále túži po pozornosti, je úzko spojená s egom a stále je aktívna. Odmenou ti bude úžasná schopnosť koncentrácie, vnútorný pokoj a hlbšie poznanie "pravdy". Čím dlhšie sa meditácii venuješ tým ľahšie sa ti do nej bude po čase dostávať, až nakoniec to bude úplne jednoduché. Najlepšie je, keď medituješ buď ráno alebo večer ten istý čas," pozrela som sa na neho, či ma aspoň trochu chápe. Vykoľajene na mňa pozeral ako by som spadla z Marsu, či z kade. No, zrejme ma nechápe. Ja som to vravela.

„Pochopil si aspoň niečo, čo som ti tu hovorila?" spýtala som s nádejou. Prosím nech nie je na tom tak biedne ako si myslím.

„Trochu," hlesol. Bože, čo som komu urobila.

„Lepšie bude, keď začneme až zajtra, ja sa pokúsim upokojiť a porozmýšľať, ako inak by som ti to mohla vysvetliť," navrhla som mu. Len prikývol a zmizol preč. Sláva. Aleluja.

Pozrela som sa na hodiny a bolo po tretej ráno. Čo budem teraz robiť? To je otázka.

Už viem, pôjdem si zabehať do lesa a na lov, aby som nabrala silu na boj s Emmetttom, aj keď pochybujem, že ju budem potrebovať. Prezliekla som sa a vyskočila von oknom. Milujem beh lesom, najmä v noci. Je to tak upokojujúce a istým spôsobom čarovné. Taktiež milujem vôňu stromov, kvetov a čerstvej trávy. Proste milujem celý les. Jeho tajomstvá a nástrahy. Každý les je pre mňa istá čarovná osoba, ktorá v sebe veľa ukrýva a je len na nás, koľko toho odhalíme. Keď si myslíme, že sme už odhalili všetko, natrafíme na nové tajomstvá. Bežala som ďalej a poriadne si to užívala. Pritom som si ulovila dve pumy. Tuším, že som až za Kanadskými hranicami. Slnko pomaly vychádzala na obzor a to bolo pre mňa znamením, že by som sa mala vrátiť.

Skočila som do izby a na mojej posteli bol rozvalený, kto iný ako Emmett a prihlúplo sa na mňa usmieval.

„Čo chceš?"

„No, predsa si vravela, že dnes si dáme ten boj, tak som tu," povedal mi.

„Emmett, je," pozrela som sa na hodiny, „08:30. Na boj máme ešte čas. Takže vypadni," nakázala som mu. Postavil sa, hrdo vystrčil do hora nos a odišiel. Pardon, ešte pred tým vrazil do steny. A potom, že je taký hlúpy. Vzala som si zo šatníka čisté oblečenie, keďže ho vďaka Alice mám až nadbytok, môžem ho vymieňať ako len chcem, položila som ho na posteľ a vydala som sa do sprchy. Voda bola zase príjemne teplá a pomohla mi zabudnúť na Emmetta a Edwarda.  Vyšla som z nej a osušila sa. Obmotala som okolo seba uterák a vydala sa do izby. Obliekala som si práve spodnú bielizeň, keď do izby vstúpil Edward. Ten sa bleskovo otočil.

„Prepáč," rýchlo sa ospravedlňoval.

„A začo? Veď sa nič nestalo. Čo si ešte nikdy nevidel babu v spodnej bielizni?" spýtala som sa. Vlastne ma to aj zaujímalo. Ktovie prečo.

„Nie," odpovedal. Začala som sa smiať.

„Veď to je skoro to isté, akoby som mala na sebe plavky," vravela som so smiechom. Rýchlo som na seba hodila ostatok oblečenia, aby sa mohol otočiť.

„Čo si vlastne chcel?" opýtala som sa.

„Chcel som vedieť o koľkej mám večer prísť," odpovedal.

„Edward, neuraz sa, ale je ešte len ráno. Dajte mi prosím vás pokoj, aspoň dovtedy, kým sa najem," povedala som mu naštvane a vzala si posledné jablko. Zišla som dole, kde bola Alice rozvalená na pohovke s Rosalie sa rozprávali a Jasper Alice hladil brucho. Carlislea som počula v pracovni ako stále trčí za mojím notebookom. Edward Emmettovi dôrazne vysvetľoval, aby mu dal konečne pokoj, lebo mu vykrúti krkom. Bohužiaľ, to pochopil ako výzvu k boju, tak doňho začal zabŕdať ešte viac. Zrazu sa ozvala veľká rana a Emmett pristál  pred domom, hlavou v zemi. Všetci sme sa začali smiať. Naštvaný vošiel dnu a šiel k Rose, aby ho poľutovala. Dúfam, že keď budú mať dieťa, nezdedí múdrosť po Emmettovi.

oOZhrnutieOo

Autor: KristinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievča plné prekvapení - 3. kapitola: