Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievča plné prekvapení - 11. kapitola

04.08.2010 (09:45) • KristinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2335×

11. kapitola - Vitajte v rodine

„Vidíš, páčilo sa ti to," obvinila som Edwarda. Pred tým vravel také somariny a ešte sa o mňa bál. Pche.

„No dobre, páčilo sa mi to, hlavne, že som bol s tebou," povedal mi a objal ma.

„Mali by sme ísť domov." Prikývol. Tak sme sa premiestnili pred dom. Hneď, ako sme sa premiestnili z domu sa vydral výkrik a za ním ďalší a ďalší. Rozbehli sme sa do vnútra. Videli sme, ako Jasper drží Alice v náruči a prenáša ju hore na poschodie.

„Čo sa stalo?" spýtala som sa.

„Alice začala rodiť," odpovedal mi Edward.

„Im, poď so mnou, budem potrebovať tvoju pomoc," zavolal na mňa Carlisle zvrchu. Utekala som za ním. Alice už ležala na lôžku a drvila Jasperovi ruku. Chudáčik. Carlisle Alice rozstrihával nohavice.

„Ja som, ale nikdy nerodila," povedala som Carlisleovi. Zamrzol v pohybe.

„Čože?"

„Nato máme vo Volterre upírov." Nikdy ma nezaujímalo, ako sa rodia deti.

„Nevadí." Podľa toho, čo som vedela sme potrebovali teplú vodu a uteráky. Povedala som to Esme a tá to hneď šla nachystať. V izbe sme boli len my štyria, ostatní čakali dole.

„Dýchaj Alice. Dvakrát nádych, dvakrát výdych," pripomenul Carlisle Alice. Vôbec som nechápala načo ma Carlisle chcel. On robil všetko, čo robí aj gynekológ a ja som tu bola zbytočne, len som mala v ruke pripravený uterák.

„Áaaaaaaa," vykríkla Alice zas.

„Alice, už si otvorená na päť prstov. Keď ti poviem začneš tlačiť," prikázal.

„Teraz!" Alicine svaly sa napli a začala tlačiť. Jasper od bolesti a od toho, ako mu Alice drvila ruku kľačal až na zemi. V mysli som sa zasmiala.

„Už vidím hlavičku, zatlač!"

Po desiatich minútach sa izbou rozlial detský plač a Carlisle mi do ruky vložil malé bábätko.

„Je to chlapec," povedala som Alice a Jasperovi. Namočila som uterák a začala ho umývať. Bol tak roztomilý. Mal čierne očká, ktoré sa mu po čase zmenia, malý noštek, ušká, pery a blond vlásky. V jeho črtách som dokázala spoznať Alice, aj keď mal blond vlasy. Celého som ho utrela, teda, ako sa dalo. Vôbec som nevnímala, čo sa dialo za mnou.

„Alice, tlač!" zakričal Carlisle, malým trhlo a začal plakať. Naštvane som sa na Carlislea pozrela a začala tíšiť malého.

„To nič maličký, to len tvoj dedo nevie, ako sa má správať," povedala som mu.

„Áaaaa," ozval sa výkrik, ale nepochádzal od Alice, ale od Rose. No super, hádam nezačala rodiť aj ona. Bežala som dole aj s malým a pritom si dávala pozor, aby som mu nič nespravila. Rose ležala na gauči a držala Emmetta za ruku.

„Rodí!" zakričal.

„Esme, chod pomôcť Carlisleovi, ja sa postarám o Rose," prikázala som jej. Netuším, čo ma to napadlo, keďže som v živote nerodila, ale čo som mala robiť? Edwardovi som podala malého a pristúpila k Rose. Esme ma asi zabije, ale čo už. Z gauča som odtrhla celé operadlo, aby som k Rose mala lepší prístup. Emmett jej už jednou rukou trhla nohavice.

„Pri nes mi uterák, teplú vodu a nožnice."

„Rose, hlavne dýchaj," radila som jej. Ja som dýchala rovnako ako ona. Upokojovalo to aj mňa. Roztiahla som jej nohy a videla, že je otvorená na päť prstov. Teda myslím. Dokonca som videla hlavičku bábätka. Emmett sa vrátil s vodou a uterákmi a chytil rose za ruku.

„Tlač!" prikázala som jej. Celé telo sa jej naplo a sústredilo sa na to jedno. Bábätko sa začalo hýbať.

Po dvadsiatich minútach:

Držala som ju v ruke a utierala ju. Bolo to dievčatko. Netuším, ako sa mi to podarilo, ale odrodila som. Podarilo sa mi to a ani neviem ako. Pamätám si asi z toho len polovicu a o tej určite nechcete počuť.

Malú som podala Rosalie.

„Ahoj," zašepkala a jemne ju pohladila po tvári. Bola krásna po Rose a určite bude výmyselníčka po Emmettovi.

„Máme najkrajšiu dcérku na svete," povedal Emmett a obidve pohladil. „Si úžasná, ďakujem ti za ňu," doplnil a pobozkal Rose.

Tento deň bol plný prekvapení. Zažila som toho mnoho a to bola len polovica zo dňa. Som aj rada, že Alice a Rose porodili v ten istý deň, lebo keď bude Alice robiť oslavu narodením, prežijeme to v jeden deň. Rose sedela v kresle a kŕmila malú, to isté aj Jasper s Alice. Alice s Jasperom mali ešte dievčatko.

Emmett vyhodil gauč a tiež aj operadlo, čo som odtrhla. Carlisleovu pracovňu sme celú poupratovali a potom veci z nej sme vonku podpálili. Mohli sme si opekať. Keď sme všetko spratali sadli sme si do obývačky k Alice, Rose a Jasperovi.

„Tak, ako sa volajú?" spýtala som sa ich.

„Dievčatko je Rebeca," povedala Alice. „A chlapček Rafael," doplnil Jasper.

„My máme Pheobe, tak ako sme sa dohodli. Pheobe Millie Cullenová," povedala hrdo Rose a ešte viac sa usmiala na Pheobe.

„My sme sa s Jasperom zhodli, že by sme Rebece dali druhé meno po Im a Rafaelovi po Carlisleovi. Chceli sme však spýtať, či vám to nebude vadiť," povedala nám Alice. Wow, prekvapila ma.

„Bude mi cťou."

„Aj mne Alice," pridal sa ku mne Carlisle.

„Takže Rebeca Isabella Cullenová a Rafael Carlisle Cullen," vyhlásil Jasper.

Všetci boli šťastný, nikomu nič nechýbalo. Boli sme radi, že deti sú zdravé a nič im nechýba. Alice už bola vo svojom živle. Pobehovala po dome a rozmýšľala, čo treba zmeniť a samozrejme, že rozhodla, že sa musí ísť na nákupy, aby deti sa mali do čoho obliecť, aj keď toho oblečenia mali viac ako bolo treba, ale veď poznáte Alice. A musí sa kúpiť ešte jedna autosedačka, kočík, vajíčko a podobné veci. Mala som jej o svojej teórii dvojičiek povedať skôr, aby sme to už mali za sebou. Moje rady ohľadom toho, že by sa mala šetriť, že je len dve hodiny po pôrode, ale nezaberali. Nakoniec som použila ťažký kaliber, a to Jaspera a jeho dar. Poslal na ňu vlnu únavy a nejakých emócií, aby sme ju upokojili a sadla si na chvíľu. No chvíľu, na hodinu minimálne. Ani to nebolo veľmi za potrebu, lebo na ňu aj na Rose doľahla únava. Zaspali v kresle. Tak ich Jasper s Emmettom odniesli do izby. Deti som s Edwardom uložili do postieľok. Všetci traja boli v bielom, stačilo im dať malé krídelká a sú z nich úplní anjelici. Boli veľmi krásny, vidieť, že keď sa spoja dvaja dokonalý ľudia, vzniká niečo nádherné a dokonalé.

S Edwardom sme ležali spolu na posteli v jeho izbe. Doteraz tu mával len pohovku, ale hneď na tretí deň, čo sme boli spolu bol kúpiť velikánsku posteľ. Dokonca som s Emmettom skúšali koľko ľudí sa na ňu zmestí. Pomestili sa ňu všetci z rodiny, čo bolo naozaj prekvapujúce. S Edwardom sme sa v posteli maznali, túlili sa a oddychovali. Snažili sme nabrať, čo najviac síl na zajtrajší deň, deň s veľkým D, ako to stihla pomenovať Alice. Pôjde sa totiž na nákupy. Ale to som ešte netušila, že tento deň, tak skoro neskončí, najmä nie po príchode hostí, ktorí sa neodmietajú. Nikdy.

Z krásneho túlenia nás vyrušilo tiché: Klop, klop.

oOZhrnutieOo

Autor: KristinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievča plné prekvapení - 11. kapitola: