Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievča plné prekvapení - 10. kapitola

23.07.2010 (14:45) • KristinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2375×

10. kapitola - Mená

Milovať - 1 slovo, 7 písmen, 3 slabiky, 4 spoluhlásky, 3 samohlásky, tak málo a toľko to znamená...

„Ja som si vravela, že som nejaká tučná," vmiesila sa do toho Alice.

„Ale je to len môj odhad a podľa všetkého veľmi presný. Lebo medzi tvojim a Rosalienim tehotenstvom sú len štyri dni a to by ste mali mať brušká rovnako veľké, čo nemáte. Máš ho oveľa väčšie."

„Mením svoje rozhodnutie," vykríkol Emmett a aj ostatní začali meniť svoje rozhodnutia.

„Je neskoro," vyhlásila som.

„Nie, nie je," povedal rozhodne Emmett. „Ešte sa nepovedalo, čo dostane ten, čo vyhrá alebo, čo majú spraviť tí, čo prehrali." Sakra, má pravdu. No čo už.

„Ale to už nie je vsádzka, ja sa nevsádzam," a založila som si ruky na prsiach.

„No tak miláčik, nečerti sa," šepkal mi do ucha Edward a hladil chrbte. Vždy ma dokáže dokonale upokojiť. Viac som sa k nemu pritúlila a nechala sa hladkať. Pripomínala som si mačku, ešte aby som začala priasť.

„Milujem ťa," povedala som Edwardovi a dala mu malú pusu.

„Nie tak, ako ja milujem teba."

„Už ste rozmýšľali nad menami?" spýtala som sa Alice a Rose.

„Vlastne ani nie," priznala Alice a Rose záporne pokrútila hlavou.

„Tak by sme mohli teraz porozmýšľať. Ktoré mená sa vám páčia?"

„Mne sa strašne páči meno Emily," povedala Rose a pohladkala si brušku. Emmett sa na ňu prekvapene pozrel.

„Čože? Veď to znie ako pre starú babku, čo tak Lily?"

„To je celkom pekné a zlaté, ale ak pre nejakého pudla," povedala mu pohoršene.

„Čo keby sme radšej prešli na chlapca?" Len nech sa Rosalie veľmi nerozrušuje, veď by mohla aj potratiť.

„Nie ostávame pri dievčatku. Čo tak Pheobe?" spýtala sa Rose Emma. Ten prižmúril oči a prekladal si hlavu z pravej strany na ľavú a zase späť.

„Pheobe Cullenová. To znie dobre."

„Alice, Jasper, vymysleli ste niečo?" opýtala sa Esme a podala jej, mne a Rose tanier s jedlom. Varenia som sa vzdala, aby som mala viac času na seba a na Edwarda. Navyše, Esme varí úžasne.

„Ja som rozmýšľala nad Annie alebo Sue, čo myslíš?" a pýtavo sa pozrela na Jaspera.

„Znie to krásne," povedal jej. „Ty by si mohla vymyslieť pre dievčatko a ja pre Chlapca. Čo myslíš?"

„To znie skvele, aspoň sa nemusíme hádať," a dali si malú pusu.

„Tak a teraz chlapca," pridal sa k nám Edward. Doteraz bol totiž len ticho a hladkal ma chrbte.

„Grizly," vyhlásil Emmett. Všetci sme sa na neho prekvapene pozreli.

„Šibe ti?" zakričala Rose. „Ty chceš, aby sa naše dieťa volalo Grizly Cullen?"

„To som povedal asi hlúposť," pripustil.

„To si teda píš, že áno."

„Tak teda Eliot."

„To sa mi veľmi nepáči."

„Skôr Thomas."

„To nie je zlé," povedal Emmett a pohladkal Rosalieno bruško. „Budeš Pheobe alebo Tom, páči sa ti to?" Vzala som Edwarda za ruku a šli sme spolu von. Už mi to tam vadilo. Je fain byť takto v rodinnom kruhu, ale ten krik nemusím. Bežali sme lesom na našu lúku. Sadla som si doprostred a Edwarda si stiahla k sebe.

„Čo tu robíme?" spýtal sa ma.

„Chcela som vypadnúť a byť s tebou osamote," zašepkala som mu do ucha a potom ho pobozkala.

„Mali by sme niečo podniknúť, lebo sa začínam nudiť," priznala som mu. ,,Mohli by sme skúsiť skok z vodopádov alebo z mosta, čo ty nato?"

„Vieš, že ma stále prekvapuješ? Keď si konečne myslím, že ťa poznám, prídeš s niečím, čo ma úplne vyvedie z mieri. A vieš aj to, že ťa potom milujem ešte viac, ak sa to dá?"

„To som naozaj netušila." Teraz mi pridal ďalšiu starosť. Čo keď ho už nikdy neprekvapím a prestane ma milovať. Bude to presne tak, ako som si myslela. Opustí ma a nájde si niekoho lepšieho. Ja budem trpieť celú večnosť a dúfať, že niekedy z tej bolesti zomriem. Mohla by som požiadať Ara, aby ma zabil a keď to nebude chcieť spraviť, tak ho k tomu vyprovokujem alebo pôjdem do Rumunska. Keby som im povedala, že som špión alebo by ma načapali, tak by ma zabili, ale pred tým by ma asi mučili, čo by nebolo o nič horšie ako Edwardov odchod. Horšie by len mohla byť smrť, keby som vedela, že ma Edward miluje a nikdy neprestane. Ale to isté hovoril aj Bella a opustil ju. Bola však len človek. Neznášam, keď nie som si niečím istá. Je to tak deprimujúce.

„Nad čím premýšľaš?" spýtal sa ma Edward.

„To radšej nechci vedieť," povedala som mu a pobozkala ho.

„Prečo mám pocit, že si premýšľala o našom vzťahu a o tom, že sa nepodarí?"

„Neviem, ale máš pravdu. Keď ti mi vždy niečo pripomenieš a ja mám potom strach," priznala som mu a sklopila oči.

„Im," povedal. Prstom mi podoprel bradu a zdvihol ho hore tak, aby som mu mohla presne hľadieť do očí. „Nedovolím, aby nás niečo rozdelilo." Ja ho tak milujem. Vždy ma dokáže rozhodiť, ale aj dokonale upokojiť. Milujem jeho oči, ktoré majú na mňa neopísateľný účinok. Keď sa do nich pozriem vidím celú jeho dušu a všetko, čo má v nej. To isté on vidí v tých mojich. Vidím v nich ako ma neodvolateľne miluje a ako sa o mňa bojí, aj keď nemusí. Upokoja ma. Tiež aj jeho vlasy, ako ich nosí stále ležérne upravené. Jeho úsmev, ktorým ma dokáže postaviť na nohy a slová, ktoré sa valia z jeho pier. Najviac ma dokážu povzbudiť a naladiť dve slová, a to milujem ťa. Tie dve slovíčka dokážu spraviť zázraky.

„Ďakujem, ďakujem ti za všetko. Za to, že si, že ma miluješ a kopec ďalšieho."

„Nemusíš mi ďakovať, to ja by som mal. Nikdy som si nepomyslela, že budem ešte milovať a pozri sa. Stačil jeden pohľad na teba a môj život mal zas zmysel. Je ohromné, čo dokážeš a teraz by sme si mohli ísť skočiť, z toho vodopádu, čo ty nato?" Chytila som ho za ruku a ešte zakričala, „z Niagárskych," a premiestnila sa s ním. Premiestnila sme sa na malý ostrovček. Bolo to tu úžasné. Všade sa valili litre vody. Voda narážala na skaly a od nich sa odrážala na nás a dole. päťdesiatdva metrov voľným pádom. Edward sa na mňa vystrašene pozeral.

„To myslíš vážne?" spýtal sa ma.

„Nebodaj sa bojíš." Zasmiala som sa.

„O seba nie, ale o teba," a pritiahol si ma k sebe a objal ma.

„Ale to nemusíš, ja som totiž už skočila z najvyššieho vodopádu na svete," a dala som mu malú pusu.

„Chceš sa zabiť?"

„Samozrejme, že nie a teraz pod, kým skorej skočíme tým skôr to budeme mať za sebou." Postavili sme sa až pri kraj vodopádov. Edward ma tuho objímal, akoby som bola porcelánová bábika.

„Pripravený?" spýtala som sa ho. Prikývol a usmial sa.

„Tak na tri. Raz, dva, tri," a skočili sme.

oOZhrnutieOo

Autor: KristinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievča plné prekvapení - 10. kapitola: